Strata nenarodeného dieťaťa
Ahojte , dúfam že mi pomôžete .
Situácia je takáto , kamarát čakal dieťa s jednou ženou ,vlastne keď zistil že je to jeho rozhodol sa že sa postaví k tomu ako chlap a bude tým najlepším otcom , bohužiaľ stalo sa všetko tak na rýchlo a tá žena prišla v 6 mesiaci o dieťa ,
Nejdem riešiť tu tú ženu , ale kamaráta .
Je s toho úplne na dne ochladli mu city ku každému , nenávidí celý svet ,narovinu snaží sa ale nezvláda to veď predsa sa to stalo pár dní dozadu . Preto mu chcem pomôcť odraziť sa od dna . Chcem sa spýtať ak ste zažili mužov v takejto situácii , čo im pomohlo , alebo všeobecne ako začať znovu? , dať mu aj tu radosť do života a pomôcť mu odraziť sa z tohto dna , aspoň postupne nech sa začne tešiť , vedeli by ste mi poradiť ? Budem vám veľmi vďačná
Nechaj ho. Smutok je prirodzena emocia, ktoru si skoro kazdy z nas preziva. Nemusis byt klaun, ktory ho rozveseluje. Bud tu prenho, ale netvar sa, ako mu rozumies a ako s nim sucitis. Tu bolest vie popisat len on. A iba on sa s nou musi vysporiadat. Ak to nezvladne uplne sam, potom je dobre popremyslat nad nejakym psychologom, ale od teba uplne staci, ze si ho vypocujes, pomenujes situaciu, ukazes, ze ma v tebe oporu....cas zahoji vsetky rany, aj ked na niektore veci nikdy uplne nezabudne.
@hela335 pre muzov je v tejto oblasti velmi malo. Vsetky podporne skupiny podcasty knihy a neviem co su mierene na zeny. Tusim som videla jednu knihu napisanu pre muzov, ale je pisana z katolickeho hladiska tak asi nebude kazdemu po voli. Nazov neviem, musis si pohladat.
Suhlasim s nazormi vyssie, mozes tam byt pre neho ked ta bude potrebovat, ale dostat sa z toho a hladat cestu ako sa z toho dostat bude musiet sam.
@hela335 napíšem ako žena, ktorá si týmto prešla. Neuraz sa, ale nie je v tomto prípade nič horšie ako niekto iniciatívny. Ak ťa požiada o pomoc, vypočuj ho a objím. A to je všetko. Nie je nič horšie, ako kecy (prejde to, chápem ťa, úplne najhoršie sú kecy o bohu) a snaha riešiť niečo ak ťa o pomoc nepožiadal. Človek sa potrebuje hnevať, potrebuje smútiť. Proste potrebuje čas. Pre seba. Radosť znova žiť príde keď bude ten správny čas pre neho. Fakt nepotrebuje teba ako tretiu osobu aby sa snažila o toto. Navyše má partnerku. Teba k tomu nepotrebuje. Zrejme to myslíš dobre, ale stiahni sa a nechaj ho tak.
@hela335 podľa mňa to nie je tvoja starosť, to dieťa čakal s niekym iným, tam by mal hľadať utechu oporu... Lebo tak isto ako trpí on, o to viac trpí ta žena,, ta cítila všetko v sebe, každý pohyb, ta ho musela porodiť. Takže pokým on sám nepríde za tebou, nestaraj sa do ničoho, čo sa ta netýka.
Keď bude chcieť pomôcť príde za tebou,on sám musí chcieť on sa s tím mudi vyrovnať a chce to hlavne čas
@hela335 Zacne sa aj tesit, ale to len vtedy, ak si to plnohodnotne odsmuti. Nechaj ho, nech je smutny, presne ako pisu baby vyssie, bud opora, butlava vrba, ale nesnaz sa ho nasilu z toho dostat. A najhorsie su "utesovacie" vety typu "Ved sa este podari niekedy inokedy", "Je to takto lepsie, asi nebolo uplne zdrave" a podobne.
@ivkazba tak bohužiaľ som do toho zainteresovaná skrz toho že jeho partnerka som bola ja a situácia je zložitá , skrz to všetko , aj skrz to že počas nášho vzťahu prišlo za ním to dievča že je jeho a ja som ho nedržala nasilu pri mne ale sama som povedala chod a staraj sa , a nakoľko teraz je to celé aké je som stále pri ňom som s ním aj keď nie vo vzťahu ale ako veľmi blízka osoba jemu a veď vraví mi všetko ako to je ja ho chápem lebo som si prešla tým istým ale nato som ja bola úplne sama a preto som sa pýtala ako mám jeho podporiť nakoľko mňa nepodporil nikdy nikto a je to aj chlap ktorý to berie ináč než žena ktorá to zažila a chcem mu pomôcť . Ale ďakujem za odpovede
Podporíš ho tým, že nebudeš robiť nič. Iba ho vypočuješ a hotovo. Píšeš v úvodnom príspevku, že mu chceš pomôcť, aby bol zase veselý. Toto ty ozaj neurobíš. To musí urobiť sám. Ak sa ti toto stalo, že si prišla o dieťa vo vyššom štádiu tehotenstva, tak by si to mala chápať. Nechaj ho.
Nijako zvlášť návod, ako pomôcť, neexistuje. Naozaj nijaký. Každý to vníma a zažíva inak. Keď sa to stalo len pred pár dňami, vo čakáš? Ze začne sa smiať na povel, alebo co?
V 6 mesiaci prísť o bábätko, to už zrejme aj pohreb môžu mu chcieť robiť, neviem, či sa tak rozhodli, to je už ich vec. Teda ak áno , aj toto ich čaká, a normálne si to musia od smútiť, odplakať.
Je normálne, že jeho teraz nič nezaujíma, je nahnevaný, trápi sa. Keď si prešla tým istým, pmo to viac by si to mala rozumieť.
Neexistuje dĺžka a "povolené" prejavy smútku. Chce to iba čas, nič iné. Takže jedine co môžeš, je dat mu najavo, že si pri ňom, že ho vypočuješ, ale plne rešpektovať, ak on to odmietne a ostane pri matke svojho dieťaťa a prejdú tou bolesťou spolu.
@hela335 ahoj. V prvom rade - wow, si riadne statočná žena. Že si mu povedala, nech ide, a že aj teraz si mu nablízku... Keď nám zomrela dcéra, veľmi nám pomohli z alexisporadna.sk Písať im môžu kľudne aj muži (a aj píšu), ale môžeš im napísať aj ty presne ako sem, s tým rozdielom, že majú kvantum skúseností presne z tejto oblasti a sú fakt dobré psychologicky. Dá sa s nimi cez telefón, mail, aj videohovor sme následne mali keď som chcela. Je to zadarmo všetko.
Prečo sa do toho staráš ty úplne cudzí človek?nie len jeho ale aj jeho ženu to rani rovnako... každý kto si tým prešiel ti napíše chce to čas veľa času
@hela335 ešte mi napadlo... Ak by sa náhodou chcel porozprávať (alebo napísať) s iným mužom, môj manžel by bol ochotný. Zomrela nám dcéra v 38.tt bezproblémového tehotenstva pred rokom a pol. Predtým jeden zamlcany potrat, iné bio deti sme vtedy ešte nemali (syna v pestúnskej, a teraz už aj polročnú dcéru).
Inak ženy... Vám ozaj nepomohol nikto a nič? Lebo väčšina tak píšete, že nepomôže nič, len čas .. mne a môjmu manželovi pomohlo strašne veľa vecí a ľudí. Pomohlo nám, že sa ľudia netváril, že naša dcéra neexistuje, ale opýtali sa, či o tom chceme hovorit a potom sme hovorili. Pýtali sa na naše prežívanie. Pomohla mi kytica k pôrodu od nasho farára, u ktorého sme boli s priateľmi dva dni po pôrode. Môjmu manželovi to logicky ani nenapadlo v tom strese, ale toto mi dalo pocítiť, že naozaj som mama po pôrode. Pomohlo nám 100 priateľov - a to aj ľudí, od ktorých sme to nečakali - ktorí prišli na Sárin pohreb a následne nám hovorili o tom, aká vzácna naša dcéra je, ako hlboko ich zasiahla táto skúsenosť, ako cítili dotyk neba a večnosti a mnoho iných krásnych veci. Pomohli mi z poradne Alexis, najmä tým, ako mi objasnili, ako funguje smutenie, že prichádza vo vlnách a podobne. A tiež ich online skupina žien s rovnakou skusenostou. Pomohol mi základný kurz krízovej intervencie, ktorý som si následne robila z iných dôvodov - tam som sa naučila, že v krízovej situácii akákoľvek reakcia je normálna reakcia na nenormálnu situaciu. Pomohlo mi stretnúť sa na káve s doktorkou, s ktorou som rodila, a objať ju. Pomohlo nám uznať naše právo na smútok - nie kecy o ďalších deťoch (super, že teraz máme ďalšie, ale to nie je škrečok, že kúpiš nového). Nepomohlo mi - vzchop sa, neopustaj sa, stávajú sa aj horšie veci (od personálu v nemocnici, keď som ráno po pôrode nemala o 9 zjedenie raňajky, napríklad, hoci som vôbec nebola ani hysterická, ani uplakaná). Viem, mysleli to dobre. Tiež by sa im zišiel ten kurz krízovej intervencie, keďže sčasti netušia sami ako pomôcť - ale odchádzala som z nemocnice s pocitom, že ak smútok, niečo so mnou nie je v poriadku, lebo veď stávajú sa aj horšie veci... Nepomohlo mi ležať na oddelení gynekológie so ženou čerstvo po umelom potrate v 5.mesiaci, hoci som sa snažila podržať ja ju, bolo jej horšie ako mne, ale bolo mi ťažko z toho, že proste ja patrím na šestonedelie, veď som žena po porode.... Do toho ráno povedala upratovačka "no, tak ste na tom rovnako...". Pomohlo nám, že si niekoľko našich priateľov googlilo príručky, ako byť blízko človeku po takejto strate. Pomohlo mi, že keď som počas pôrodu napísala kamoške rozvesel ma, tak mi poslala veci, že som sa fakt smiala. A tak ďalej a tak ďalej.... Najviac nám pomohlo vedomie, že Boh nám nič nedlhuje. On nie je ten, kto život berie. Naopak, daroval nám Sáru na 9 mesiacov a večnosť k tomu. Moja mama, ktorá zomrela teraz pred 2 týždňami, je prvá z nás, kto vidí Sárin úsmev. Tešíme sa naň raz (dúfam, že až o veeeeľaaaa rokov) aj my.
On je takyto podla mna lebo si to vycita.Ma zlost na cely svet,lebo ma pocit,ze to dieta odmietol a nakoniec naozaj odislo a mysli si,ze je to jeho vina.Ze sa to stalo lebo ho nechcel.Musi to byt strasny pocit,ci pre otca,ci pre matku, ked dieta nechce,najde si k nemu cestu a nakoniec zomrie.Pocit totalnej bezmocnosti,frustracie.Neviem ako by si to chcela riesit,pomahat.Nikdy nedokazes precitit co on citi.Nechcem byt kruta,ale pre teba sa mozno vyriesil "problem",jemu zomrelo dieta,o ktorom vie,ze nikdy necitilo jeho prijatie,ze by ho mal rad.Musi mat strasne vycitky svedomia.Neviem ci sa tam da pomoct,to sa da jedine prezit.A este by som ostala velmi opatrna.Lebo pri tej miliarde myslienkovych pochodov co mu teraz idu hlavou,si to ty,kvoli ktorej o to dieta najprv nemal zaujem,aby niekde podvedome nevinil v hlave aj teba.Drzim palce,aby vas vztah tuto skusku prekonal.
@any_soj Úprimne s tebou súcitím ❤️ Máme na vlas rovnaký príbeh. Mala som zdravé donosené bábätko, bezproblémové tehotenstvo a na konci nemocnica a srdiečko bez oziev. Z ničoho nič, príčina neznáma. Je to veľmi čerstvé, porodila som svoje dievčatko 27.2.2022. Obdivujem ťa za ako si to zvladla, ako si o tom pekne napísala..tiež sa snažím, niekedy mám lepšie chvíle a potom ma totálne zomelie bezmoc a beznádej že ju nemám pri sebe 😓
@leniska333 ahoj. Áno, tu beznádej poznám. Často sa mi prvé týždne stávalo, že som mala podvedome pocit, akoby niekto z ľudí okolo mňa mi ju mohol vrátiť. Že ak budem dosť prosiť, tak sa naši mnou zlutuju. A potom mi vždy došlo, že proste nie. Že nikto z mojich známych nemá takú moc. Veľmi ma mrzí, že tým musíš prechádzať. Na druhej strane ale ... Nie je to zbytočné. Tvoja dcéra je vzácny dar a tým, ako s tebou žila aj tým, akym šialeným spôsobom ťa na čas (o stretnutí v nebi som ja úplne presvedčená) opustila, z teba formuje úžasnú ženu, mamu... Vždy buď hrdá mama! Tvoj drobec je tvoj top kouč... Ak by si mala chuť na pokec cez správy, rada by som sa ťa spýtala napriklad, ako si prežívala porod ty... Nikoho s tak podobnou skúsenosťou nepoznám.
Podobné diskusie
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
@hela335 možno dostaneš komentáre opačného názoru, ale môj pocit je, že nieje tvoje miesto zasahovať. To dieťa čakal s niekym iným, myslím, že ak bude chcieť s niekym zdieľať svoju bolesť, najlepšie ho pochopí ona, pripadne niekto kto prešiel rovnakou skúsenosťou. Ak za tebou príde a bude chcieť o tom hovoriť z vlastnej iniciatívy, fajn. Inak si ale myslím, že by si mu mala nechať vlastný priestor a čas na liečenie zo straty. Také to násilné liečenie a nevyziadana pozitivita od prakticky nezainteresovaneho človeka podľa mňa nemá miesto. Nechaj ho prejsť tým vlastným tempom.