Šťastné príbehy mamičiek po strate

Som dieťa, ktoré sa narodilo mamine, ktorá porodila dieťa v 9 mes, ktoré na ďalší deň odišlo...
Ja som sa narodila o rok a 2mesiace neskôr..
O pár rokov ďalší súrodenec. Takých prípadov v okolí vidím viac, časom prišlo do života im ďalší dôvod na úsmev... Určite to nebude hneď šťastný život, ale som si istá, že dnes mamina po xy rokoch šťastná je, i keď si to na začiatku nemyslela...
Držte sa 🤍

je mi hrozne ľúto čo sa vam stalo 😔 nam sa to stalo v skorom štádiu ale aj tak to bolelo veľmi..má to však krásny koniec, prave vedľa mna odfukuje moj 2 mesačný synček. Budem drzat palce nech sa vam cim skor podarí. Aj ked ta bolesť tu bude vždy, lebo ďalšie babatenko nenahradí toto ktore ste chceli..

Ja osobne nemám skúsenosť, ale kamoške zomrelo bábatko v 8.mesiaci, neprišlo sa na nič. Trvalo jej asi rok, kým sa dala dokopy, potom skúsili ďalšie bábo, podarilo sa a už majú dve deti. Je šťastná, čas tú obrovskú ranu zahojil, jazva ostala, ale rana je zahojená. Často si spomenie na svoje bábo, ale už to nie je taká paralyzujúca bolesť, je to skrátka spomienka. Žije pre svoje deti, rodinu, je spokojná.

Ahoj, je mi luto cim prechadzas...zelam ti silu.
Moja kamaratka potratila 6x z toho 4x v druhej polovici tehotenstva a pomedzi to porodila 2 dievcatka zdrave a krasne a teraz po 2 dalsich potratoch caka dalsie dievcatko...💕
Urcite nezufaj ale ja stale hovorim ze kazda bolest chce/potrebuje cas. Niekto potrebuje menej casu niekto viac ale nenalad sa na vlnu "uz nikdy nebudem stastna" ...urcite budes. To viem, verim a zelam ti to🥰

Ahoj. Úprimnú sústrasť... Porodila som mŕtvu dcéru v 38.tt, o rok sa nam narodila ďalšia, živá. Teraz má 8m. Som šťastná. Veľmi to prajem aj tebe. Pre mňa pri Sáre najťažšie bolo, že tomu nič vopred nenasvedčovalo - a v tom naozaj čas pomohol. Bol to strašný šok a v tom čas naozaj pomáha. Keby bola chorá, boli by sme pripravení, že sa nemusí dožiť pôrodu alebo zomrie tesne po ňom.

@any_soj dakujem za podporu. Ani nasmu nestatsiu nic nemasvedcovalo. Iba sa babatko nehybalo a zrazu ze nezije. Z testov nevyslo zatial nic.

Veľmi ma to mrzí 😔 Mne nečakane zomrela dcérka po pôrode, v júli to budú 3 roky. Aj ja som si dlho myslela, ze už asi nikdy nepocitim šťastie. Prve mesiace najhoršie, po pol roku sa to trosku zlepšovalo, po roku to bolo znova o niečo viac lepšie...chce to čas. Naozaj, a občas to chce aj plač, krik, nadávanie....posmutit si. A hlavne - prijať ten smútok. Prídu lepšie dni, musíš veriť ♥️
Pre mňa najväčšia záchrana bol vtedy čerstvo 2 ročný syn. A teraz pri mne ležká spokojne 12 mesačná dcérka.
Držím ti moc palce.

je mi veľmi ľúto tvojej straty. skus sa ozvat do Poradne Alexis, okrem individualneho poradenstva maju aj podporne skupiny online po strate dietata.

Ja osobne nemám skúsenosť, ale čo viem, ľuďom v mojom okolí, čo prežili stratu svojho bábätka, dosť pomohlo kontaktovať Poradňu Alexis. Za skúsenie nič nedáš. Veľa síl ti prajem.

Ahoj veľmi ma to mrzí, že sa ti toto stalo. Mne sa to stalo presne pred rokom. Čakala som vytúžené dvojičky (dvojičkovské kočíky som pozerala ešte pred otehotnením) a jednému prestalo byť srdiečko. Jeden sa nám našťastie narodil a dnes má rôčik. Možno by sa niekto povedal, že aspoň mi jeden zostal, ale veľmi ma tá strata bolela. Raz som sa pýtala manžela či niekedy prestanem plakať. Mne veľmi pomohol pohreb, že som sa zúčastnila sedenia v Alexis poradni a čas. Teraz je to už oveľa lepšie a snažila som si z toho aspoň niečo zobrať. Napr začala som viac študovať, zlepšovať sa, aby bol môj chlapček na mňa hrdý. Teraz z odstupom času to beriem tak, že on bol môj učiteľ, že táto situácia ma naučila, že nie všetko je samozrejmosťou a že treba byť za všetko vďačná. Postupom času verím že Tvoj smútok bude slabnúť a bude Ti lepšie. Skús sa zamerať na to pozitívne a držať sa toho zubami-nechtami.

U nás je to ešte čerstvé 😢pred týždňom sme stratili svojho anjelika. V 36 tt prestali pohyby a už bola skonštatovana len smrť bábätka...musel prísť pôrod a porodit nášho drobčeka ktorý už nebol medzi nami😢,potom pohreb... Je to nesmierne ťažké, bolestivé, stále dokola tie isté otázky ze prečo, čo som urobila zle...

@tst je to tragédia čo sa nám stalo :( aj my sme prišli o nášho krásneho anjelika v januári tohto roku, už je to pomaly polroka no neviem sa s tým nijako zmieriť vyrovnať. Niekedy mám pocit že už je to lepšie no to je len klamne , znova pridu dni kedy len plačem a nechce aa mi ani žiť aj keď mám staršiu dcérku.prajem veľa sil aby ste to zvládli ❤️

Ahojte, sice stara tema ale mozno sa niekto ozve. Mrzia ma vase straty, kocky mali ste aj uzkosti? Alebo brali antidepresiva na prechodne obdobie?