Spontánny potrat v 8. týždni - psychicky to mám ako na hojdačke

@sense to viem len proste niekedy naozaj nevládzem, cítim sa prázdna...a to mam milujúceho manzela vedľa seba

@obcanka123 😢 To su aj hormony. Ja som plakala len ked som videla (v telke, v reklame, vonku) hocijake stastne dieta.
Prejde to. Poplac si, posmut si, nesnaz sa byt za kazdu cenu "v pohode".
Mas narok nebyt OK, pokial to prestane tak silno boliet. A potom to chce len cas. Staraj sa teraz o seba, rob veci co ti robia dobre na dusi, aj na tele...

@obcanka123 A ano, prazdnota. A samota. Ale aj ta casom prejde. Drz sa.

@obcanka123 mala som to ako ty- plac, nenavist smutok, otazky typu preco prave ja...Najhorsie bolo ked som videla tehotne zeny, mamicky s babatkami. Dokonca som sa nahnevala na kamosku, ked nam oznamila,ze je tehotna (doteraz sa jej za to ospravedlnujem)... chce to len cas, ale najviac mi pomohlo, ked som znovu otehotnela... posielam ti velke objatie

@veselo_neveselo ono je to už nejaké 4 týždne. Ale proste aj keď sa usmievam stále niekde v kútiku duše cítim príšerne bolest...snažím sa robiť čo ma baví ale niekedy nemám náladu ani na to...

@taziona ďakujem...áno ja sa tiež pýtam prečo ja, čo som mohla zmeniť, či som spravila niečo co to ovplyvnilo...snáď sa mi podarí znovu otehotnieť a neprechádzať si touto bolesťou znova ...ďakujem za objatie

@obcanka123 poznas projekt Rachelina vinica? je to presne urcena pomoc pre takych ako si ty, pomozu ti tam, pretoze je to naozaj rana
ktora velmi boli http://rachel.rodinabb.sk/spontanny-potrat/ najdes tam vela dobrych a laskavych ludi, co ti pomozu pripajam tu iba jeden prihovor - Milá mamička,

OLYMPUS DIGITAL CAMERAtýchto pár slov je adresovaných Tebe, matke, ktorá prišla o svoje dieťa skôr, ako sa mohlo narodiť. Niektorí ľudia vravia, že je lepšie, že si svoje zomrelé dieťa nepoznala, lebo takto je to pre Teba ľahšie. Táto strata je však pre Teba pravdepodobne viac než len koniec tehotenstva, viac než zmena v Tvojich plánoch – je to smrť Tvojho milovaného dieťaťa. No nestratila si len svoje dieťa, stratila si časť seba samej. Tvoj smútok aj pocit straty sú rovnako opodstatnené ako v prípade akejkoľvek straty milovaného človeka. Je preto prirodzené, ak túto situáciu ťažko znášaš. Možno nemôžeš prestať myslieť na Tvoje dieťa, aj zdanlivo nesúvisiace veci či situácie Ti ho pripomínajú. Možno máš preto aj potrebu vyhýbať sa ľuďom, ktorí s tehotenstvom nejako súviseli či vedeli o ňom, alebo sa zhoršila aj komunikácia s Tvojím manželom.

A hoci si to, že Tvoje dieťa zomrelo, nezavinila sama, stále ešte prehodnocuješ situáciu a rozmýšľaš, kde si urobila chybu, či si nemohla niečo urobiť lepšie… Že si snáď mala lepšie chrániť život, ktorý bol v Tebe, možno Ťa trápia výčitky, že si nebola schopná vynosiť ho. NIE JE TO TVOJA VINA. Boh dáva každý život na tomto svete, a tak to v dôvere odovzdaj Bohu a vlož do Jeho náručia svoje dieťa.

Ako môže nastať uzdravenie

To že prežívaš zmätok a sklamanie, smútok a náladovosť je úplne normálne. Môžu za to aj hormóny, hladina ktorých sa bude vyrovnávať ešte niekoľko mesiacov. Na to, aby si sa z tohto zranenia uzdravila, je potrebný najmä čas a tiež ľudia v Tvojom okolí, ktorí Ťa podporujú. Aby si sa cez stratu ľahšie preniesla, potrebuješ o nej hovoriť. Je dobré, ak máš vo svojom okolí niekoho, kto s Tebou o Tvojej strate hovorí. Určite hovor o svojich pocitoch aj s Tvojím manželom. V prípade, že nemáš s kým o svojom smútku hovoriť, môže pomôcť aj napísať Tvoje pocity na papier, alebo ako list Bohu či priamo zosnulému dieťaťu. Je dôležité vyjadriť svoje pocity, pretože len tak môže začať proces uzdravenia. Máš právo sa hnevať na seba , na Boha a neboj sa svoju zlosť opísať. Hnev traba vyjadriť, aby na jeho miesto mohol vstúpiť pokoj. List môžeš prípadne roztrhať, spáliť, a pod.

Moment rozlúčky s dieťaťom je pre Teba a rodinu veľmi dôležitý. Ak už nie je možné dieťatko pochovať. Potrebuješ smútiť za svojím dieťaťom. Či už sama alebo so svojimi blízkymi, sláv naň spomienku. Je plnohodnotným členom rodiny, preto si zaslúži napríklad zažatú sviečku na sviatok Pamiatky zosnulých. Umožni sama sebe vytvoriť predstavu svojho dieťaťa. Odporúča sa tiež dať dieťaťu meno, zvlášť ak presne vieš, akého pohlavia bolo. Môžeš mať doma fotorámik s obrázkom anjelika, detskú košieľku, medailónik, zasadiť strom na jeho pamiatku alebo čokoľvek iné, ako Ti to ako matke srdce a fantázia napovedia, Je dobré dať v súkromí odslúžiť sv. omšu za dar života a za uzdravenie, ktorej súčasťou môže byť spomienkový rituál. Počas neho môžeš zapáliť sviečku, dať meno dieťaťu, prečítať list dieťaťu, pustiť vhodnú hudbu, prečítať stať zo Sv. Písma alebo vhodnú báseň.

Každý človek si v priebehu života vypracúva rôzne spôsoby zvládania a riešenia problémov. Tie sa u konkrétnych ľudí veľmi líšia. Nech Ťa teda neznepokojuje, že niekto iný v Tvojom okolí sa s podobnou stratou vysporiada ľahšie a rýchlejšie ako Ty. Povzbudením pre Teba môže byť fakt, že mnohé ženy zažili práve takúto stratu a neskôr dosiahli úplné uzdravenie. No i keď ľudia môžu pomôcť, je to Boh, kto uzdravuje. Modli sa za uzdravenie tejto rany v Tebe i na celej Tvojej rodine, a ak môžeš, modli sa za to spolu s manželom, prípadne popros o modlitbu niekoho iného.

A ak Tvoje problémy pretrvávajú, alebo ak o nich nemáš s kým hovoriť, ponúkame Ti túto možnosť cez Projekt Ráchel, ktorý je zameraný na pomoc ženám emocionálne trpiacim v dôsledku umelého alebo spontánneho potratu. Projekt zahŕňa sieť odborníkov z rôznych oblastí (duchovní, poradcovia, psychológovia, lekári), ktorí sú pripravení pomôcť Ti odpustiť sebe, budovať nádej, že nastane uzdravenie a nájsť znovu pokoj.

Ja som mala druhý pred tromi týždňami v 11 týždni. Mala som lieky na potrat a aj tak mi ešte museli kyret robiť. Po kyrete sa to vo mne zlomilo a 4 dní si absolútne nepamätám. Stále som ako na hojdačke ale mam pri sebe priateľa a staršieho syna. Ak by jeho nebolo asi ani z postele nevstanem. Prvý som mala v máji tohto roka v 6tt. Zajtra ideme na fotenie. Malo to byt spojené s fotením s fotkou z ultrazvuku a chceli sme to dat v rodine aby sme oznámili ze čakáme druhé bábo. Je to na nič.

@obcanka123 trvalo mi to nejakých 6-7 mesiacov… takže žiadna panika… chce to čas…

@obcanka123 Je to velmi tazke obdobie a kazda to prezivame po svojom, moze to byt kludne aj niekolko mesiacov. Tiez som bola ako na hojdacke, ono je to v poriadku, treba naplno prezit vsetky emocie a nic v sebe nedrzat a nepotlacovat. Je tiez vela roznych kniziek, ktore pisu o tomto, to mi tiez pomohlo pochopit cely tento proces "po"..