Som unavená zo života, kvôli ceste za dieťatkom

28. máj 2020

Ach.. Už je to cez tri roky čo chceme dieťatko. Popravde prvý pol rok som neriešila nič, žiadne plodné dni, nič. Podarilo sa druhým, tak prečo by sa nepodarilo nám. No nepodarilo. Po vyše roku sme išli do centra kde nám porobili vyšetrenia. Ja - myóm na maternici + endometrioza. Manžel - zlý tvar spermií. Ale že nie je to nemožné. Myom nechcú vyberať, že je na "dobrom" mieste.
A tak sme skúsili dva krát IUI. Zase nič. Popri tom sme skúšali aj sami. Nič. Do dvoch rokoch sme podstúpili IVF, keďže nám ho odporučili, kde sme mali dve embrya. Jedno mi vložili po mesiaci zamrazenia. VYŠLO! A ja konečne šťastná, prešťastná - neskutočne. Bábo mi v brušku ukážkovo rástlo, dozvedeli sme sa pohlavie a začal som cítiť prvé pohyby. Všetko bez chyby a dokonalé. S manželom sme sa tak tešili aj medzi nami to bolo také krásne.
No.. A prišiel pomaly koniec 5. mesiaca a z pričiň, ktoré tu nechcem veľmi konkretizovať sa mi vyvolal predčasný pôrod. Dieťatko už nežilo. Strašný šok a bolesť. Bolesť, ktorá tu bude so mnou už navždy.
Myslela som si, že keď už mám prvé tri mesiace za sebou, mám vyhraté. Ale nie, opak bol pravdou. Dnes sa to snažím prijať tak ako je. Dieťa určite chcem, ale už to nie je také, ako pred tým. Strach a obavy vyhrávajú nad všetkým. Chceme si ísť opäť dať vložiť to druhé embryo, no jediné čo cítim je strach, že to nevyjde alebo strach, že keď to vyjde, čo bude ďalej, dobojujem to do úspešného konca? Neviem, a viem, že mi to nikto nepovie. Ale neviem sa toho strachu striasť.
S manželom máme obdobie, že nuda. Je super, máme dobrý a milujúci vzťah, ale momentálne je to také, že čakám kedy bude nový deň a potom kedy už skončí a tak dookola. Také prázdno je vo mne a neviem sa z toho vyhrabať. Proste vedeli sme, že sa to posunie, už na úlohu rodičov, na ktorú sme sa obaja veľmi tešili a ono to tak nie je. Aj to, čo sme pred tým robili radi, mňa to už tak nenadchne. A je to už vyše pol roka od tejto našej nešťastnej udalosti.
A takáto je naša cesta za bábom. Zatiaľ mi nepriniesla nič pozitívne. Áno, 5 mesiacov som si užívala tehotenstvo a ten pocit šťastia, nádhera. Ale radšej nebiť ani tehotná ako zažívať takéto chvíle. Žienky rozumiete mi? Často tu čítam ako to hneď vyšlo, ako sa zadarilo, ako je všetko bez problémové. A ja si vravím, kde to žijem?! A čím som si toto zaslúžila. Neviem  😢

lienocka2808
28. máj 2020

Velmi pravdepodobne mas depresiu. A evidentne sa prehlbuje. Po tak tazkych zivotnych situaciach, si uz telo nevie asi poradit. Skus vyhladat psychologa, pripadne psychiatra a mozu ti velmi dobre rozanalyzovat problem, pripadne nasadit medikamentnu liecbu, ktora pomoze. Ja som jednou z tych zien, ktorym sa babo podarilo hned na orvy krat, avsak ja som zostala nestastna po porode. Asi poporidna depresia, nedalo sa to ovladat, pripadala som si totalne prazdna, nestastna, fungovala som len zo zotrvacnosti. Cize problem zase z inej strany. Zelam vam, nech sa vam coskoro zadari drzat vlastne babo v rukach...

maxxim
28. máj 2020

Ahoj.
Velmi ťažko sa odpisuje po takomto čítaní. Je to naozaj velmi zdrcujúce a bolestive. No, poviem ti že väčšina zien čo sú tu na modrom koníku tak majú tiež rôzne trápenia, tazkosti... a nevzdávajú sa...túzba je túžba. Nechcem ti radiť, sám teraz prechádzam nie moc stastným rokom , co vsetko mi zistili, co nás čaka... ale mame nádej. Aj tebe ( vám) svieti iskierka nádeje. Skús svoj život žiť pre muža, hladať krásy okolo seba, skús pocúvat hlasy prírody, šum stromov a vôňu ich kvetov... a ver že si krásna a jedinečna. Ze iba jedna je na svete ako si ty, že čo sa stalo bolo, ty musíš žiť pre budúcnosť. Áno je to trápenie, stále to podvedomie beží okolo myšlienok, stále su tu pocity...ale nezabúdaj, sú tu aj ďalšie výzvy a mysli na to že si mužom milovaná a ctená. Držím ti palce aby bol už zajtrajsí deň, tvoj krajši deň, aby sa lúce slnka dotkli tvojho úsmevu ze niekde je aj tvoja iskierka nádeje.

silviavisz
28. máj 2020

Nie kazdemu sa podari na 1x. My sme na nase slniecko cakali 9 rokov. Za tych 9 rokov som podstupila 2x laparoskopiu na endometriozu, 3 x potratila, mala som chromopertubaciu, hysteroskopiu, 3x inseminaciu (neuspesnu) , a 3 vklad sa podaril a teraz pri mne spinka moje 10 mesacne vsetko. Mala som obdobia,ked som to uz chcela vzdat,ale vzdy som si povedala este rok,este rok. Stratit babatko je nesmierna bolest, ale netreba sa vzdat. Ja som sa vela modlila, pocas tehotenstva kazdy jeden den ruzenec,aby sme to dotiahli do uspesneho konca. Bola som aj hospitalizovana na 2 t, lebo som sa zacala otvarat pred 7 mesiacom,ale vdaka panu bohu sme to potiahli do terminu. Drzim silno palce a verim, ze sa aj ty dockas svojho vytuzeneho babatka ❤. Silno drzim palce a chod na druhy vklad 😘

la_bella
28. máj 2020

ahoj, vies co? niesom matka a ani sa nesnazim byt, ale po precitani tvojho pribehu je mi tazko. strasne by som ti to dopriala a vobec vsetkym zenam, co tak velmi tuzia po dietatku a maju rozne problemy. a napriek tomu, ze ta nepoznam, venujem ti jedno velmi silne prianie a myslienku, uprimnu prosbu, nech to vesmir nejak zariadi. prosim, nevzdaj to a skus to este. budem na teba mysliet, ❤🍀

nini1010
28. máj 2020

Len jednu vec ti chcem povedat.Toho strachu z dalsieho tehotenstva sa neboj.Myslim ze je viac zien ktore zazili potrat ako tie co nezazili,niektore ako aj ja opakovane a ten strach z dalsieho tehotenstva to sme prezivali vsetky.Ja som mala 9 mesiacov taky stres a strach,ze som si tehotenstvo ale ze vobec neuzila.Proste to uz k tehotenstvu po takychto nestastnych skusenostiach bohuzial patri.A odporucam prestat riesit na nejaku dobu babatko a zamerat sa na partnera a vztah.Chapem ze cakate predlho,ale mozno preto este chvilku radsej pockajte,ako prist o pekny vztah a muza kvoli tuzbe po dietatku.Mozno ked sa uvolnis to pride aj same.Ako si sama napisala-nie je to nemozne.Prajem vela stastia 😊🙏

oslo1
28. máj 2020

Ahoj,

Ja ti posielam velmi silne objatie.
My sme o nasho Vratka bojovali tiez niekolko rokov. Je z 3 ivf a aj to z mrazeneho vkladu.
Viem si predstavit tu bolest, prazdnotu a ciste zufalstvo.
Ale neboj sa, niekde na teba ten tvoj vysnivany cukricek, co ho budes milovat viac ako seba, caka.

miadi
28. máj 2020

Malu sme mali ani hnet 😀no maleho to uz bolo ina story .. rodila som v 18tt .. a potom ten strach ci bude ok dalsie teho no stym strachom treba žit. Tak ako sa budes kazdy den trochu bat ci su tvoje deti ok zive zdrave. Nemozes nechat strach a negativne myslienky ničit tvoj - vas život. Treba sa sustredit na vztah Lebo ver tomu ze dietatko bude. Ze sa to podari no medzi tym sa vam moze rozpadnut vztah. Dieta je nie len radost ale aj stres okolo toho nedostatok spanku koliky ci reflux kopec žien sa teši na dieta a potom maju poporodnu depresiu. Dieta vztah otestuje nie je len spestrenim. Prestan sa pytat preco ja a prestan sa lutovat. Maly co vo mne umrel mal DS a bolo to tažke prežit no chcela som velmi druhe dietatko a twraz mà nas zdravy krasny syn 4m . Proste take veci sa mozu srat hocikomu. Venuj sa teraz laske ktoru mas! A laska sa znasobi.

era777
28. máj 2020

Ja ta chcem povzbudit ja som prisla o 2 babatka v 6 mesiaci a dnes mam krasneho zdraveho syna, sice som si na neho musela pockat 4 roky, ktore ani nejdem opisovat ake boli, ale musis verit nikdy som sa nevzdala myslienky, ze budeme komplet rodina ... Ano strach bol velky ze co ak sa to stane znova, ale tuzba po dietatku bola vacsia ... Dnes je tu zivy zdravy krasny a po 2 predcasnych porodoch on zase na svet nie a nie prist 😊 netreba sa vzdavat, uplne viem aky pocit zazivas a mas to o to horsie ze vam to nejde prirodzene 😔 ale nadej umiera posledna ano je to fraza ale je to tak nikdy sa nesmies vzdat ! Ja som toho prikladom, ze zazraky sa deju ... Drzim palce

autor
29. máj 2020

Ďakujem za vaše krásne slová ❤️ trosku ste ma nakopli.. Viem, že by som mala myslieť teraz hlavne na náš vzťah, aj sa to bude snažiť robiť viac.. Ale aj doktorka nám povedala, aby sme to veľmi neodkladali.. A táto veta mi ide stále hlavou. A tu prichádza ďalšia obava.. 😔 Niekedy sa nakopnem a poviem si, že ak budem tehotná, budem si to užívať no potom príde myšlienka, či budem ešte tehotná s mojou diagnózou.. A tak sa to strieda. Pevne ale verím, že sa to podarí. Môjho muža milujem, dieťatko by sa narodilo do milujúceho vzťahu a chcem aby to tak bolo naďalej. Ďakujem ešte raz za vaše slová ❤️

angela85
29. máj 2020

Proste to správ a nerozmýšľajú toľko o Tom. Je to ako veľký balvan čo tlačis pred sebou,kým tonespravis,tak bude ťažšie a ťažšie ho tlacit. Ja som zažila tiež potrat,a druhé tehotenstvo znovu spinenie a strach hádam aj do šiesteho mesiaca. A najlepšie bude ak začneš robiť veci ktoré ťa robia stastnou a to každý den a nie prežívať dní,lebo nie je zaručené,že práve dieťa tá spraví šťastnou,to nie je žiadna záruka,šťastnou sa môžeš spraviť len ty sama. A začni s tým hneď skôr ako si zničia život sebe aj svojmu manželovi

monikangel
29. máj 2020

My sme sa snazili 6 rokov, po 6 rokoch sa podarilo, v 22tt som o dieta prisla. Ber to tak, ze priroda je silna a asi to tak malo byt. Ano, ja tiez nikdy nezabudnem, ze som mohla mat v naruci este dcerku, ale malo to tak byt. A s tym sa musis zmierit. Prve mesiace boli aj pre mna tazke, ale uvedomila som si, ze takto ist dalej nechcem, chcem si uzivat kazdy jeden den a tesit sa z toho, co ma caka a ze to vytuzene dietatko znova pride. Ked budes sklesna a negativna, moze to byt pre teba tazke a moze byt velky problem, aby si znova otehotnela. A za dalsie, ak budes tehotna a budes furt v strese, bude to zle vplyvat na dieta. Preto, ano, nie je lahke zit bez stresu, ak si uz raz o dietatko prisla, ale snaz sa upokojovat a mysiet pozitivne. Je to tazke, ake da to zvladnut.

blondtana
31. máj 2020

Tiež si myslím, že všetko sa deje z nejakého dôvodu, my sme síce s partnerom ok, ale dlho sme čakali so snahou o dieťa, aj keď nie z môjho rozhodnutia, lebo mne roky utekali. Keď sme sa začali snažiť, tak ja už som podľa gynekológa bola plodná len 1x do roka, prvý rok nič, ďalší rok som mala MA v prvom mesiaci, mala som 41r. a zmierila som sa s možnosťou, že svoje vytúžené dieťatko mať nebudem, ale budem mať partnera, s ktorým si rozumieme, máme rovnaké záujmy a budeme sa im spolu venovať aj do budúcna. A potom to prišlo, meškajúca ms a pozitívny test. Gynekológ mi povedal, že s mojimi zdr. problémami bude zázrak ak to donosím. Odvtedy začal permanentný strach a stres, otravovala som gynekológa každý týždeň s pocitom, že niečo nie je ok, ale bolo, potom zlé výsledky z genetiky, zas stres, či je dieťatko ok, ale bolo. Všetky problémy, čo mohli sa u mňa objavili, ale "keď to má byť, tak to bude" a nám sa narodilo zdravé, krásne dieťatko, ktoré nám robí radosť. Nezameriavaj sa na to tak intenzívne a ono to príde a bude ti dopriate, vydrží to a budeš sa tešiť z dieťatka.

juliet86
31. máj 2020

nerozpakuj sa vyhladst odbornu pomoc. velmi ti drzim palce. poznam zenu co ma dietatko po 9tivh vkladoch

mrsava
31. máj 2020

@maxxim Krásne ste to napísal,každý máme svoje problémy,asi takého niet človeka,čo má všetko po čom túži.Ste dobrým manželom pre svoju manželku,nech máte akýkoľvrk problém držte sa.Pomáha ešte deviatnik ku sv.Gerardovi,relikvia sv.Gerarda,plus šnúrka sv.Dominika Savia,možno poznáte.Mne povedali,že som neplodná a hľa mám e dve deti.Doležitá je aj genarálna sv.spoveď.Držím palce.

mrsava
31. máj 2020

Ahoj,mne lekári povedali že som neplodná,tiež bolesť v boku cca 10 rokov plno diagnóz,endometrióza.Došlo potom na psychiku.Urobila som bodku a hrubu čiaru.Išli sme na pútnické miesta(máme veľa na Sk a aj v zahraničí-Medzugorje,Lurdy,Fatima....Neviem či ste žienky veriace,ale mňa len toto držalo keď som kľačala a prosila nech porodim manželovi syna,tak veľmi sme túžili.Proste a dostanete.Ďalej som mala relikviu sv.Gerarda,deviatnik sa modlila,plus šatka sv.Dominika Saviu.Skúste si pozrieť kázeň o.Mikuláš Tressa-Staré hore(2016).Možno veľa človek pochopí.Držím palce.Je veľa žien,ktoré sú bez viery ale tá pomáha najviac😍😍😍

marca12
31. máj 2020

Neruhaj sa,nie si sama a su aj horsie choroby a osudy. Ani my nemame deti a velmi by sme chceli,zato okrem tohto mame aj mnoho inych tazkych prekazok. Vsetko je tak ako ma byt a neviem,cim si clovek "zasluzi" takyto osud. Ja si uz v hlave premietam dni od detstva po dospelost,ci som niekomu ublizila a len ma dobehla karma alebo preco sme si vsetko zasluzili. Niekto ma krasny zivot s beznymi starostami a niekomu zivot tak nalozi,ze ma co robit,aby to ustal a este sa najdu ludia,co ta budu sudit a kritizovat,ze nie si vesela a podla ich predstav.

lucia147852
31. máj 2020

Mala by si navštíviť odbornú pomoc. Co si prežila bolo ťažké. Nie je hanba sa poradiť a poriešiť. Prúde mi ze už máš depresiu, nie depku ako všetci furt spomíname ale serióznu chorobu. Priveľmi si sa upla na to mať dieťa. Dnes si myslíme že môžeme mať všetko ale práve v takýchto chvíľach sa ukazuje ze dieťa je prvorade dar. Aj keď po ňom veľmi túžime nemôžeme si tento dar nárokovať a nevidieť zmysel života inde. A u teba sa stalo dieťa alfou a omegou života. Nič iné pre teba neexistuje. Potrebujes najist znova radosť zo života, znova objaviť veci ktoré ta/vás bavia. Nejednej žene sa podarilo otehotnieť a dieťatko donosiť práve v čase keď sa vnútorné zmierili s tým ze pre nich rodičovstvo asi nebolo súdené.

michaelaray
7. jún 2020

Uplne chapem pocit strachu a smutku z toho cim si si presla. Ja som pred desiatimi rokmi prisla o nenarodene dieta a podobne aky ty som mala strach ci sa to vobec niekedy podari, ci som ako zena schopna otehotniet, vynosit a porodit zdrave dieta. Desat rokov nebola prilezitost vyskusat to (dlhy pribeh) a tak strach len narastal. V mojom pripade pomohlo nakoniec si zial a strah spracovat cez mentalne cvicenia (NLP) v ramci pripravy na nove tehotenstvo. Potom sa to podarilo a minuly rok sa mi narodila zdrava dcerka. Zaroven mi pocas tehotenstva pomahala metoda vdacnosti. Kedykolvek ma prepadol strach, hovorila som si; "Neviem kolko casu nam bude spolu dopriate, ale som vdacna za kazdy den co sme spolu." Pomohlo mi to ukludnit sa a sustredit sa na pozitivne. Zhodou okolnosti pisem teraz clanok do casopisu Balans ako sa da take mentalne cvicenie spravit. Je to na dlsie vysvetlenie. Neviem ci je to tu povolene, ale ked bude clanok vydany, snad by som ho tu mohla zdielat, aby si vsetky zeny co zazili takuto stratu mohli pomoct.

semila001
27. jún 2020

Ja mam 2 deti 3 a pol ročne a 1 a pol ročne obe planovane . Pri obydvoch som otehotnela do tyždna nechcem nikoho uražat ani nic ale z tym človekom z ktorym chceme a planujeme dietatko treba mat ozaj ale ze ozaj milovat .. urobit si atmosferu priemnuu nestresovat sa hlavne obaja musite byt v pohode tak fiez pestra zdrava strava a pozitivne myslenie .. drzim palce a hlavne sa nevzdavat !! A veriiit !! Prajem vela stastia

iviacik
27. jún 2020

@semila001 prepáč, ale keď ma radiť párom osoba, ktorá napíše, že otehotnela oba razy na prvú šupu.... 😃🤦‍♀️ Asi ťažko môžeš pochopiť, čím si taká žena (pár) musí prechádzať......

semila001
27. jún 2020

@iviacik ja yo uplne chapem ...
No treba toho muza aj ozaj milovat a verit ze sa to podarii aj a stravovat sa zdravo pozitivne mysliet

iviacik
27. jún 2020

@semila001 nie, nechapes

simw
Odpoveď bola odstránená
Zobraz