Som po potrate a som alergická na kamarátky

Viem ako sa cítiš. To je v poriadku a je to normálne, určite to tak prežíva väčšina žien čo si tým prejdú . Do ničoho sa nenúť. Kľudne sa kamarátkam zatiaľ "vyhýbaj" ak sa máš cítiť nepríjemne v ich spoločnosti. Časom to postupne prejde a keď znova otehotnieš už ti to tak nepríde. Držím palce.

Tak je to cerstve a tvoje pocity su normalne,kazdy sa s tym inak vyrovnava. Moja svagrina sa dodnes nechce stretavat s nasimi detmi a uz chodia do skoly,lebo ona potratila a ja nie🙈To uz normalne nie je podla mna,ale takto kratko po,mozes citit nespravodlivost. Ale zas im nemaj za zle,ze sa zaujimaju o to,ako ti je,ze ta chcu rozptylit a preto ta volaju von. Ako to maju vediet,ze ti to je nprijemne,ked im to nepovies? Ved im povedz prepacte,teraz je to pre mna cerstve a bolestive,chcem byt chvilu sama,len s partnerom. Myslis,ze ti budu schvalne robit zle a chodit ti deti ukazovat pred dom? No asi nie...

je mi veľmi ľúto čo sa stalo...Podľa mňa je to prirodzené, potrebuješ čas. Kamarátkam skús napísať niečo v štýle nech sa nehnevajú, ale teraz momentálne s nimi chodiť nebudeš, nechceš to rozoberať, alebo skrátka povedz, že máš toho teraz veľa, že sa im neskôr ozveš.

ja by som povedala že chcem teraz byť chvíľu sama a po čase keď ma to všetko prejde sa im ozvem...
takto sa cíti veľa žien čo potratili bábo, ale aj maminky ktoré majú choré a postihnuté deti...

dakujem Vam. Ja som sa s nimi rozpravala v onen den, plakala som ze som.sa nemohla nadychnut, vedia ako ma to boli. Pisala.som.im ze chcem byt sama, urcite ne hcem ist snimi na 1.maja na kolotoce s detmi. keby mi aspon skusili take ponuknut, ze deti nechaju s manzelmi a dojdu ku mne tak som ezte ok ale vymyslaju take aktivity pri ktorych by som sa asi zlozila. nemam.im to za zle samozrejme, prero mam aj vycitiky voci tymto.pocitom. Urcite mate pravdu, ze by som im mala.citlivo vysvetlit, ze nezvladam momentalne pritomnost detí ani atrakcir pre deti, ze.to.potrebujem sama stravit. budem dufat, ze sj to nevysvetlia inak

Napis im sms, ze sa nemas chut teraz stretavat a potom sa im ozves. Tvoje pocity su normalne. Je mi velmi luto, co sa ti stalo.

ahoj, hlavne si nic nevycitaj. mas pravo citit sa nestastna a nesnaz sa vyhoviet vsetkym okolo. 0ri najblizsej ponuke na stretnutie od nejakej kamaratky jej priamo napis, co citis. napriklad, ze prezivas tazke obdobie, potrebujes si to odsmutit a stretavanie inych deti ta boli. ak su normalne, pochopia.

Ja ta uplne chapem, som to prezila na vlastnej kozi. 4 roky sme sa snazili o dieta, 3 potraty pocas toho obdobia, tiez som sa vtedy nechcela stretavat s kamoskami kt.mali deti a mala som pocit, ze mi vobec nerozumeju. Upla som sa na pracu a cvicenie, vtedy som sa s nimi moc nestretavala. Potom po dlhych rokoch sa narodilo dieta aj nam, a stymi normalnymi sme si to vyrozpravali, a znova sa stretavame, a s tymi co asi nestali za to, tak to postupne ochladlo a uz sme k sebe cestu nenasli. Kto to neprezil, to nepochopi a ja som mala pocit, ze ma nechape vlastne nikto. Ale tiez som sa vtedy nedokazala stretavat s kamoskami s malymi detmi, lebo mi to strasne robilo zle a psychicky som to nezvladala...

Sú to normálne pocity, nemusíš mať ani výčitky svedomia, je to tvoja bolesť a musíš si ju prežiť. Ak by sa ti to časom zdálo, že už to trvá "príliš dlho", nie je žiadna hanba vyhľadať psychológa... Ale ako píšeš, je to čerstvé a tie pocity sú úplne v poriadku... Ja som o svoje dieťatko prišla v 39tt... Týždeň pred termínom pôrodu... Dva týždne som sa nevedela pozrieť takmer ani na vlastné deti... Pol roka mi trvalo, kým som sa odvážila pozrieť na bábätko z rodiny, ktoré sa narodilo vtedy, kedy sa malo narodiť moje dieťa... Aj to som bola "donútená", pretože jeho mamička potrebovala postrážiť kočiar.. Prešli takmer 4 roky a ja stále pri pohľade na malé bábätko, kočiar, tehotnú ženu, pociťujem smútok a túžbu a nehanbím sa povedať, že aj závisť... Kto to nezažije, nepochopí...
Kamošky proste len nevedia ako sa cítiš, neprežili si to a aj keď otázka AKO SA CÍTIŠ, ťa vytáča, je to iba záujem tvojich kamosiek o teba.. neuvedomujú si, že ťa tým raňuju... Snažia sa ti byť na blízku... Ja som skoro z kože vyskočila, keď deň po smrti môjho dieťaťa prišiel personál nemocnice za mnou na izbu s tou istou otázkou, ako sa cítim... No ako asi? Keď celú noc som z novorodeneckého počula plač bábätiek, zatiaľ čo moje bábätko ležalo v studenom boxe.... 😭
Nebudem ti tu písať, aby si dvihla hlavu a žila, alebo že proste život je taký a bla bla bla, úprimne ti želám veľa síl a hlavne, dopraj si času, koľko ty sama potrebuješ, okolie ťa nemusí chápať, dôležité je, aby ty sama si sa zahojila ako na tele, tak na duši ❤️ prajem veľa veľa veľa síl 🙏

Podla mna je to uplne normalne a normalne im to aj povedz, ze proste teraz nemas chut na stretavanie sa s detmi. Ak su normalne, tak to pochopia.

Popravde ja nechápem tie kamošky. Riešila som niečo podobné ako kamoska a deti boli v tom čase tabu, bolo mi jasné, že kamarátke to nevyhovuje byť pri deťoch... Mala by si im to napísať že rada sa s nimi stretneš, ale nechceš byť aktuálne obklopená deťmi kým sa nedáš doporiadku...

@mimka1402 presne! Ja tiež nechápem tie kamarátky. Ja som síce nikdy nepotratila, ale mám kamarátky/známe ktoré potratili, ani vo sne ma nenapadlo im rozprávať o mojich deťoch alebo ich nedajbože ešte volať, nech so mnou a detmi niekde idú 🤦‍♀️ To už fakt ľudia nemajú trochu taktu? Zvlášť keď je to také čerstvé…

tvoje pocity sú úplne normálne, po smrti syna, som nevládala sa pozerať na mamimičky s kočíkmi, neznášala , ak mi niekto posielal fotky s ich deťmi, či oznamoval narodenie dieťaťa, plne som si uvedomovala, že oni za to nemôžu, ale strašne mi chýbala a dodnes chýba empatia ( čo ma troška udivuje, že nie je hlavne u žien), že sa nedokážu vžiť do pocitu bezradnej ženy, ktorej ostala prázdna náruč, skúsi im to vysvetliť, svoje pocity že ak sa chcú stretnúť, pomôcť ti , tak bez detičiek, to nie je žiadna hanba, práve my ženy by sme mali si byť oporou v takýchto situáciach a čo len troška sa vedieť vžiť do pocitov ženy, ktorá smúti...je to pre teba veľmi čerstvé a potrebuješ čas si to presmútiť, prebolieť, časom sa bolesť otupí...ak potrebuješ byť sama bud sama, ak potrebuješ plakať plač... všetko to je úplne prirodzené, ale na záver mi nedá dodať, že sa nevzdávaj preplač si to, ale uvidíš, že opäť sa budeš raž tešiť a o to viac si vychutnávať každý okamih, želám ti veľa síl a posielm veľké objatie ❤️

Veď im to napíš na rovinu, prepáčte, stratila som svoje milované očakávané dieťatko, naozaj sa teraz na vaše šťastné a veselé deti nemôžem pozerať, lebo mi pri tom srdce puká... Ak sú to dobré kamošky, pochopia... Úprimnú sústrasť prajem a veľa síl...

Treba cas a nechat to odzniet, cas najlepsie hoji taketo rany.

@iwesska neber to osobne, ale vies, vela zalezi od ludi a ich reakcii. Ja svojim svagrinam doprajem, synovcov a netere mam rada, ale spravanie svagrin ma boli a nechapu ma, aj ked som im uz priamo povedala, ze sa o babetkach, tehotenstve a pod. bavit nebudem, nechcem a odmietam. Pri prvom potrate vsetci len chceli vediet, ako daleko som bola a preco som potratila. (?!?) To som este brala v pohode, stava sa, preboli. Medzitym otehotnela jedna svagrina- trochu zabolelo, ze nam sa nedari na 2x otehotniet, ale tak predychala som, zagratulovala, povarovala. Ked som o rok znova otehotnela a znova potratila (skoro som vykrvacala, odvazala ma sanitka, zle prevedeny kyret, neskor nasledna hospitalizacia), vitala ma 5 dni rovno po potrate a prepusteniu z nemocnice svagrina medzi dverami, jooj, tak mi je to luto, dufam, ze budete mat nabuduce dvojicky..a vies co, ja som tiez tehotna a mam taky isty termin (a usmev od ucha k uchu akoby sa nic nedialo) a cele dve hodiny mi len hovorila o svojom tehotenstve, lekaroch, nakupe vybavicky, ako sa na male tesi- potom som sa normalne psychicky zlozila a vdaka okolnostiam som ani nemohla odist domov-boli sme u nich na viacdnovej navsteve- strata ma vdakatomu drzala ovela dlhsie a aj averzia na akekolvek novonarodene deti v okoli. A doteraz som synovca drzala mozno raz. Cely rok do mna hustila rodina, preco nie som tehotna, musim otehotniet, dalsie zeny z rodiny otehotneli, ze nam vsetci praju. Otehotnela som po roku znova, znova potrat a jedine, co sa zmenilo na pristupe rodiny, ze este viac tlacia a ze nam zelaju trojcata a kazda tema je, kedy uz otehotniem a preco som vlastne potratila a ako to chcem riesit. Preto sa im vyhybam a kontakt obmedzujem na maximum. Tolko len k tomu, ze nechapes, ako sa moze svagrina takto chovat....

ahoj, taketo pocity su normalne, mne trvalo asi rok po potrate kym ma to preslo, vtedy boli tehotne asi vsetky zeny ktore som poznala, vratane dvoch mojich svagrin a moja mama ma o ich tehotenstvach pravidelne informovala.
chce to cas, par dni je naozaj malo.

Bola som v tvojej pozícii, keď som potratila, pocity úplne také isté ako ty. Všetkým som oznámila, že sa necítim na stretnutia, keď sa to zmení, ozvem sa. A bola som aj v pozícii kamošiek, keď sme boli s kamoškou naraz tehotné a ona potratila v 24.týždni. Napísala som jej, že kedykoľvek sa bude chcieť stretnúť, prídem za ňou sama, bez syna. Ozvala sa asi po dvoch mesiacoch, stretli sme sa, poplakali si potom sme to nejako už niesli spolu … chce to čas a asi by kamoškám mal niekto vysvetliť, čo prežívaš, lebo zjavne to nechápu 🙁.

@vevesh ahoj, Ako by som citala o sebe, ale ja mam zatial Len jeden "potrat" a jedno umrtie syna v pol Roku...ked mi svagrina s 2ma zdravymi detmi na utechu napisala ze mam verit v boziu prozretelnost, to bola uplna rana a ja ju od vtedy nenavidim..to vedia povedat Len zeny, co to nezazili a zial, casto si aj myslia, ze to vravia spravne, ze maju, ze to treba...

@iwesska Naco sa mam s nimi stretnut, co z toho tie deti maju, aj tak sme sa doteraz stretavali 1x za rok..o com sa s nimi mam bavit? O ich beznych zivotnych problemoch, ktore by som menila za tu moju stratu hned? Mam sa pozerat, aki su stastni, ..pricom sa stazuju, ze nie su, Lebo je to narocne s 2ma detmi..? K comu to bude dobre..? pre mna k nicomu...

Presne viem o com hovoríš. Ja som bola čerstvo po potrate a známym sa narodilo bábätko a mali sme ho ísť pozrieť. Oddialovala som to ako sa dalo a keď sme dohodli s nimi stretnutie tak som tam zobrala aj môjho psa so sebou, aby moja pozornosť bola sústredená niekam inam a nie na to babo...Postupom času sa cez to prenesies, teraz dokážem už aj kocikovať kamoške dieťa..

Napis im uprimne, ze dakujes, ale teraz potrebujes byt na chvíľku sama, jednoducho pohľad na dieta je pre teba ešte príliš bolestivý.
Neskor sa k nim rada pripojíš.

@vevesh Vies co,ja smyslim,ze som dost empaticka a v takychto osobnych veciach sa nerypem. My sme sa s nimi o tom nerozpravali vobec, ani sme nevedeli. Sami s tym prisli. Tak sme im povedali,ze nam to je luto a drzime palce,nech sa coskoro zadari. Tam to skoncilo. Ja nie som ani typ,co len o svojich detoch rozprava,co vsetko dokazu,co som im kupila a pod. Kym sa niekto nespyta. Napriek tomu ale prestali nase deti existovat. Ziaden kontakt ani len telefonat na sviatok. A to nase deti nechapu,ze ako sa previnili. Ani som im o tom,co sa stalo nehovorila. Nikdy u nich same ani neboli,nestravili s nimi ani hodinu o samote. Nepride ti to divne?

@iramka Nechapem celkom. Tak ved sa nestretavaj,ked ti to nie je prijemne. Ale zas to,ze ma niekto deti,neznamena,ze nemoze mat problemy. Nie je to len to krasne tututu a cim su starsie,je tych starosti viac. Ja odkedy mam deti mam tolko zdrav.problemov...jednak po porodoch,jednak zo stresu z deti - ich chorob,ich problemov...Ano,mam deti,som za ne vdacna. Ale tie zdrav.problemy by nikto nemenil,o tom som presvedcena. Kazdy mame nieco,co nas trapi a chceme to,co nemame.

Odporúčam ti kontaktovať Poradňu ALEXIS, ponúkajú bezplatné poradenstvo a taktiež majú aj podporné skupiny pre ženy, ktoré prežili stratu bábätka.Držím palčeky.

@iwesska ano, ale asi potrebuje svagrina viac casu na spracovanie, mozno medzitym potratila znovu, mozno viackrat. Mozno uz deti mat nemozu....kazda sme ina a inac vnimame stratu dietata. Niekto sa otrasie hned, niekomu to trva a niekto sa musi zmierit s tym, ze mozno rodicom nikdy nebude. Ja by som len detom vysvetlila, ze za to nemozu a niekedy si hadam cestu k tete a ujovi najdu❤ sama mam tetu s ujom, ktori deti nemaju a prezivala som cele toto ich obdobie ako dieta...

@iwesska a som reagovala na to, co si napisala
"Moja svagrina sa dodnes nechce stretavat s nasimi detmi a uz chodia do skoly,lebo ona potratila a ja nie🙈To uz normalne nie je podla mna"
A to je presne to, co som pisala, ze kto to nezazil,
Nepochopi a stale si pojde svoje..tvoja svagrina by si to s tebou pravdepodobne rada vymenili, aj ja, kludne by som brala tvojej stresy, Lebo ja som pol Roku zila v strese o zivot syna a nakoniec zomrel, neviem, ake problemy maju tvoe deti, ale ak klasicke bezne, co ma aj Moja zijuca dcera, tak to je fakt nic..tym som chcela povedat, ze sa jej vobec nedivom, tvojej svagrinej
Navyse zdravotne problemy mam aj ja, tiez som rodila, alebo
potratila a poviem ti, tie psychycke problemy po potrate a smrti su daleko horsie a navyse mi z toho zacali uz aj fyzicke...

Ahoj chcela by som sa spýtať ako si na tom s odstupom času? prešiel ďalší mesiac, už si sa stretla s kamoškami, či je to stále veľmi bolestivé pre teba a necítiš sa na to?
Určite bola tvoja reakcia prirodzená a nesmieš sa na seba hnevať lebo niekde hlboko v sebe im to dopraješ a máš ich vemi rada, len teraz nezdieľate tu radosť z detičiek ako bolo v pláne, takže je to zvláštna situácia pre obe strany :(