Som nešťastná, priateľ nechce dieťa

nikolka, tiez ti asi neporadim....aj priatel nechce dieta, je to problem, na druhej strane v jeho veku sa mu nemozno cudovat
otazka je nakolko je Vas vztah perspektivny a aj keby dietatko prislo, ako by to dopadlo

myslim, ze ako pise bobi3 - je dolezite mat pre sebe cloveka, ktory chape tvoju tuzbu stat sa matkou a podporuje ta, bez toho to nejde. otehotniet sa da aj s jednym vajickovodom

osobna skusenost: o dieta som sa zacala snazit, az ked som mala 32....kedze sa par mesiacov nedarilo, isla som na laparku - diganoza nepriechodne vajcovody. s priatelom sme sa par mesiacov na to dost bolestivo rozisli, mala som 33 rokov, ze sebou autonehodu so zlomenou chrbticou a pred sebou 8 mesacnu rehabilitaciu. bola som bez partnera a jedinou sancou bolo IVF. vobec som si nebola ista, ci nielenze budem mat deti, ale ci vobec stretnem niekoho, kto budu ochotny tento fakt akceptovat - ze nemozem otehotniet prirodzene. so svojim sucasnym partnerom som sa spoznala, ked som mala 35 rokov a hned som so zo vsetkym oboznamila. zacali sme dost rychlo riesit IVF - absolovala som celkovo 5 pokusov, 3 krat som otehotnela, 2 krat som potratila (posledne 2 pokusy boli dokonca s darcovskymi vajickami, pretoze mne uz vajecniky prislis dobre nepracovali a tym padom to bolo o to tazsie, vyrovnanvanie sa s potratom tiez). kvoli lepsej sanci na IVF som dokonca absolovovala operaciu - odstrranenie vajvovodov. ani neviem kolko krat som sa musela pozviechat a ist dalej.
vela krat. vzdy som to nejako zvladla.

na zaver dodam, ze to bolo nesmierne tazke, ale konecne som v 24tt a dufam, ze vsetko dobre dopadne....v juni budem mat 38 rokov...tym nechcem povedat, aby si to odkladala tak dlho.

Dakujem vam, aspon viem ze nemam len ja taketo problemy.Pre mna je velmi tazke ze sa somnou o tom nevie normalne vazne a seriozne porozpravat. Povedal mi hlupu vec, ze on sa na to neciti ale ze sa moze zmenit mozno o mesiac mozno o rok. Ked mi to povedal tak som sa v duchu zasmiala a povedala si sama pre seba ze "mozno nikdy". Viem ze je mlady a nemozem ho do toho nutit. Keby som aj chcela ist znova na umele oplodnenie a povedala by som mu o tom ze si musi dat urobit spermiogram, nikdy by s tym nesuhlasil. On ma proste este ine priority a ja to vidim, ale stale tak v kutiku duse verim a vyckavam kedy pride vhodna prilezitost a spytam sa ho ci sa este nieco nezmenilo a ci uz nechce babo. Je to ale zasa aj moja chyba. Mala som vediet do coho idem a nemohla som cakat od mladeho chalana ze po troch rokoch vztahu si somnou zalozi rodinu. Len keby vedel pochopit moje obavy z komplikacii ktore mozu nastat. A to vie o celej mojej minulosti.
Mircalla...zo srdca ti drzim palce nech ti vsetko vynde a hlavne nech ste zdravy 🙂

bobi3..tak ako si ty napisala chyba mi hrozne jeho podpora v mojej snahe...

nikolka, tak presne takýto scénar bol u nás... keď som začala pomaly rozprávať o dieťatku, bol vždy taký mĺkvy, moc sa nevyjadroval, skôr len že on nevie, ešte sa na to nejak necíti apod... to ja som mala 28 a on 27... nejako som stále dúfala, že svoj názor zmení, no nezmenil. Trvalo to celé dva roky, keď som na jednej strane presviedčala jeho, že podmienky na to máme, sme 10 rokov spolu, vek tiež, tak prečo nie? No zároveň som na druhej strane presviedčala samú seba, že možno je ešte fakt skoro, že nebudem ho do otcovstva predsa tlačiť a tak... no to som robila chybu, on mi pri najbližšej možnej príležitosti povedal, že on deti ani rodinu ešte nechce a že teda by bolo lepšie, keby sme sa rozišli... To som mala 30. Za sebou 10 ročný vzťah a pred sebou nič, len túžbu po dieťatku a rodine. Možno tvoj priateľ časom názor zmení, no ten môj ho nezmenil za celých 10 rokov a možno ešte ani teraz nie, lebo viem, že je sám. Ja som si po čase našla svojho terajšieho manžela, ktorému som o mojej túžbe po rodine a dieťatku povedala ešte pred svadbou a od toho momentu sme na tom aj "pracovali" 😉 Pre mňa jeho postoj k tomu celému veľa znamenal. No ani po dvoch rokoch sa nám bábo nepodarilo a to máme za sebou už nespočetné množstvo vyšetrení a pred sebou pravdepodobne prvý pokus IVF... neviem, no občas si vyčítam, či to nie je aj kvôli tomu, že som svoje tehotenstvo odkladala až tak dlho, užívala som 10 rokov antikoncepciu... a v duchu si stále nadávam, aká som bola hlúpa, že som stále dlhé roky verila, že sa postoj môjho ex k založeniu rodiny zmení... na druhej strane by som zasa nestretla môjho terajšieho manžela, ktorý mi je v tomo neskutočnou oporou a som vďačná pánu Bohu aspoň za to, že mám jeho... tá cesta je potom o to ľahšia a občas aj menej stresujúca, keď si vravím, že ak dieťatko nebude, budem mať vedľa seba aspoň úžasného partnera... Nikolka, leboja si myslím, že pre plnohodnotný vzťah je to veľmi dôležité. Tvoj priateľ je však ešte mladý, sčasti jeho postoj chápem, ja som v jeho veku tiež ešte o dieťatku neuvažovala. No ak tú potrebu cítiš ty a máš pocit, že skutočne teraz je ten pravý čas, určite sa s ním porozprávaj... viem, s chlapmi sú vážne rozhovory občas problém, no ak mu na tebe záleží, vypočuje ťa a zaujme stanovisko.... a podľa toho sa rozhodni ty. Prajem ti veľa šťastia a ešte veľa siličky do ďalšieho boja 😉 Verím, že sa toho vytúženého mimi obe raz dočkáme 😵

Ahoj bobi. Dnes sa to zasa nezaobislo bez obviklej hadky. 😢 On vobec nie je ochotny hovorit somnou o tom, len sa ma vypytuje co mi je, ze som ku nemu ina, a ja som dnes rano vybuchla a povedla som mu ze predsa dobre vie preco som taka, a vraj to koli decku? a povedal mi vec ktora sa ma dotkla. vraj teraz moze ratat s tym ze ho opustim. Vravim ze ci si o mne mysli ze som daka cuza ktora bude zhanat po ulici chlapa ktory jej urobi dieta "pardon za vyraz" ale uz som bola fakt vytocena. Myslim ze je si vedomy toho co sa moze stat, no i napriek tomu nie je ochotny somnou o tom hovorit a najst riesenie. Keby ze som ako ine zeny ktore si naplanuju tehotenstvo a za mesiac maju test pozitivny, tak nepoviem ani slovo. On vsak vie o tom ake mam problemy a ze sa to pravdepodobne nezaobide bez odbornej pomoci a mam strach ze sa budem snazit rok dva a stale nic. to by som uz mala po tridsiatke. Ja som bola na IVF, viem co to obnasa, a neviem ci by som to znova absolvovala. V nutnom pripade mozno ano,ale jeho by som tam v zivote nedotiahla. On ma ine priority a rodina je momentalne pre neho uplne nepodstatna, alebo na konci jeho rebricka hodnot. Neviem co dalej, za tie tri roky som dala do vzhtahu vela a to uz nehovorim o tom keby ze som s nim desat rokov. Som zufala a chodim s hlavou v oblakoch, len rozmyslam co dalej, ci to ma vyznam, no nemam kam ist. A bojim sa ze to raz olutujem. Ale takto skoncilo aj moje manzelstvo. Bolo nenaplnene a uz sme si nemali co povedat. Nesplnilo proste svoj ucel a city zacali chladnut. S cistym svedomim vsak mozem povedat ze som urobila pre to aby som mala babo vsetko co sa dalo. Na ukor mojho zdravia, ci uz fyzickeho alebo psychyckeho. Vzdy si tak vravim nevzdavaj sa...Ale toto je iny pripad. Ked to nechcu obe strany, nema to vyznam. Pretoze mam strach z toho ze by som ho donutila k tomu aby sme to skusili a v pripade uspechu by mi povedal ze to nechce a mam si to dat vziat. To je tiez na zvazenie tlacit na cloveka ktory raz nieco nechce. Ja ti prajem vela vela vela sily na tvojej vytuzenej ceste za babom, nech sa vam to podari. Nenechaj sa nicim odradit a ak si priroda nevie poradit priroda, treba jej pomoct. V dnesnej dobe je to uz normalna vec. 🙂

nikolka, to, čo si práve napísala, vo mne len utvrdzuje to, čo si o tom celom myslím... podľa mňa je tvoj priateľ pre rodinu skutočne ešte nezrelý a ak by si čakala, že sa zmení, tak asi by si sa načakala ešte dosť dlho... môj priateľ o dieťati nechcel počuť ani keď mal 29... sú to proste také typy a aj ťa má možno veľmi rád a váš vzťah mu vyhovuje, no to je všetko... chlapi sa pre dieťa rozhodujú oveľa ťažšie ako ženy, uvedomujú si, že to ich život zmení, a žiaľ k horšiemu, nie ako u žien, pre ktoré je materstvo tým najlepším v živote. Nechcem tým samozrejme hádzať všetkých chlapov do jedného vreca, no mám osobnú skúsenosť s jedným a stačilo. Si staršia, je samozrejmé a úplne prirodzené, že v tvojom veku po dieťatku túžiš. Na tvojom mieste by som sa s ním buď otvorene porozprávala alebo dala adieu... viem, nie je to také jednoduché, ako sa to píše, no podľa mňa si ešte nájdeš partnera, ktorý bude po dieťatku rovnako túžiť ako ty a ktorý ti bude v tom neľahkom boji oporou... pretože ty tú oporu potrebovať budeš!!!

Uf, rozhodnutie neľahké, no podľa mňa dosť jednoznačné... a ja ti prajem veľa sily... 😉

🙂 ked som si precitala to co si napisala ja som sa pousmiala sama nad sebou, pretoze je velka pravda ze jemu nas vztah vyhovuje, ma ma rad ale sam nevie ako sa zachova v buducnosti. Ci mu za dake dva roky neprepne a nebude si chciet uzivat druhu pubertu. Vies...ja som mu v plnom rozsahu nahradila jeho mamku ktora mu zomprela pred rokom a pol. Svojim sposobom je dospely ale sem tam nachadzam v jeho povahe, spravani a nazoroch este dieta ktore hlada kam sa zaradit. Ja mu mozno svojim vekom a skusenostami ulahcujem dospievanie a dava mu to nove skusenosti..No toto je mur na ktory sme narazili. Takze idem dalej bojovat a boh vie ako to skonci. 😉 Prajem ti krasny den

Nikolka, držím ti moc palce, aby sa to vyriešilo k tvojej spokojnosti... všetko je na niečo dobré a možno aj tvoje spolužitie s terajším priateľom má nejaký zmysel... tak ako si napísala, len Boh vie, ako to celé skončí...

... a ja ti prajem moc, moc, moc šťastíčka 😵

Nikolka, naozaj chces mat dieta s niekym, kto ho nechce? Preco to chces tomu dietatu spravit? Chlapi totiz neziskavaju narodenim dietata k nemu cit ani zodpovednost. Ak je chlap nezrely, moze sa stat, ze dieta bude brat ako votrelca medzi vas, moze na to male neskutocne ziarlit (absurdne, ale bohuzial vobec nie nezvycajne). Maloktory 22 rocny chlap si chce zakladat rodinu, to je uuplne prirodzene a ak ho do toho aj nejakym sposobom "donutis", alebo otehotnies "nahodou", moze sa ti to nepekne vypomstit 😒 Dieta by sa totiz malo narodit do rodiny, kde ho obaja chcu a maju stabilny, vyrovnany vztah (nie len zalozeny na tuzbe po dietati). Prepac, ale myslim si, ze mas len dve moznosti. Bud pockas, kym bude nan pripraveny aj on (co moze byt pri veku 22 rokov aj o 10 rokov neskor), alebo si najdes partnera, ktory tuzi po rodine rovnako ako ty 🙂. Drzim Ti velmi palce 🙂 🙂 🙂 🙂

esther, vystihla si to trefne 😉

suhlas...100%

Je jednoduche o niecom hovorit a je hrozne tazke prejst k cinom. Vo mne stale drieme viera ze sa to zmeni, no asi klamem samu seba. Neviem dokedy to takto vydrzim, mozno raz u mna nastane zlom a nekonecne cakanie ma prejde. som si vedoma rizika ktore by mohlo nastat, ze aj keby som zostala tehotna, on to male bude odmietat. To tiez zazit nechcem. Clovek da do kazdeho vztahu maximum a ja dietatko povazujem za specatenie tych rokov a naklonnosti. Nikdy sa nevzijem do jeho zmyslania, ktrore je stale medzi hranicou puberty a pravej dospelosti hoci vekovo je dospely. Neviem co dalej a kde skonci moja trpezlivost. Momentalne mam este silu cakat a davat tomu nadej, no dlho to asi nevydrzim

ahoj, nikolka, rozumiem ti, nie je lahke vzdat sa niekoho, koho mame radi, radsej clovek dufa ze sa to zmeni, aj ked mozno klame sam seba.je tazke aj radit, nieto este konat.ja si vsak myslim, ze malo muzov sa citi byt pripravenym pred tridsiatkou, hlavne v dnsnej dobe ked im tieto roky sluzia na rozvoj kariery a potrebuju vsetu silu investovat tam, dieta by im len prekazalo.a ty tolko casu asi nemas.okrem toho, on by ta mohol neskor aj opustit, a potom by bolo neskoro uz aj na novy vztah aj na babo.ja si myslim ze partnera si najdes vzdy, ale dietatko bude len jedno a budes ho milovat navzdy, nech uz budes zit s kymkolvek, nevh je ono tvojou prioritou, ved po nom tak tuzis...to je moj nazor a drzim ti palce aby si mala silu spravne sa rozhodnut, pocuvaj svoje srdce.

Prepac Bastika, nesuhlasim, dieta si zasluzi mat oboch rodicov. Navyse, muz ma do toho tiez co povedat, nie? Ak raz to dieta teraz nechce (preboha, jasne, ze nechce ma predsa 22, sam je este trochu decko), potom sa hadam nie je o com bavit nie? Alebo ho ma oklamat, aby nepouzili ziadnu ochranu a takto sa dopracovat k dietatu?! A co ak, nedajboze, bude dietatko postihnute (to nepredpovedam, len to vobec nie su ojedinele pripady)? Zvladne to sama? Ako sa k tomu postavi nasilu-novopeceny ocko? Ak to nezvladne najde si nikolka druheho partnera s postihnutym dietatom? A vobec bude mat chut a cas nejakeho hladat? A co je najdolezitejsie, ako k tomu vsetkemu pride dietatko (ci uz zdrave alebo nie)? Jasne, ze nikolka ho bude milovat najviac na svete, ale opakujem dieta by sa malo planovat do fungujuceho vztahu, kde ho obaja chcu.
Pre Nikolka81: Nikolka, prosim, vyber svojmu dietatku otca, ktory ho bude lubit a nie odmietat. Ktory sa bude o neho zaujmat, vychovavat ho a bude mu otcom (so vsetkym co k tomu patri) a nie vikendovym kamosom. Mne sa to podarilo az na druhy pokus.

Svojim sposobom ma kazda z vas pravdu. Jednak je pekne ze ja chcem a na druhej strane je tazke rozhodnut sa ci priatela do toho donutit s rizikom ze to male bude odmietat. Jednoznacne vsak viem, ze sama by som to nezvladla nakolko byvam ja u neho a keby doslo k najhorsiemu, odist by som musela ja, a samozrejme do podnajmu nakolko u rodicov by som nemohla byvat. Jediny clovek ktory by mi pomohol je moja sestra a otec, no u nich tiez nie su peniaze nazvys. Ja by som to sama neutiahla. Nejaky podnajom, starostlivost ktoru si dieta vyzaduje. Urcite su na to potrebny dvaja ludia a mne by bolo tazko keby ze zostanem sama, bez pomoci ci uz financnej alebo psychyckej. Vsetko je to na zvazenie, ale nejak sa mi nechce uverit, ze by dokazal odmietnut vlastne dieta. Co je zial v dnesnej dobe bezna vec. Niekto proste nezvladne tu zodpovednost a tazko sa vzdava svojho stereotypu, kludu, a volnosti. No ak mam cakat na niekoho komu bude trvat mozno aj desat rokov kym pociti ze je spravny cas na rodinu tak to ja budem mat 38 rokov...a to je myslim uz prilis vela.

pre esther:nepochopila si co som pisala, ja jej radim opustit priatela a najst si takeho muza, co zdiela jej tuzbu po babatku, to co pises je jasne ze muza dieta nezmeni, ked tak k horsiemu pokial ho nechcel.apropo dali sa dokopy po tom co mu ona vyliala srdce co musela preskakat koli babu, tak snad si mohol domysliet ze ako po nom tuzi, naco si s nou zacal, ked ju trapi teraz tak ako jej manzel?

dat si urobit dieta bez vedomia partnera je ta najvacsia ubohost, hlavne pokial tym chce dotycneho ,ulapit, alebo zmenit.je to nefer a otoci sa to proti zene, dieta nemoze byt nastroj k niecomu.

bastika, súhlas 😵

Bastika, fakt som z tvojho prispevku nepochopila, ze jej radis od neho odist, ale ak je to tak, tak o.k 😉 . A inak, chlap (k tomu 22 rocny!) si nemusi domysliet, po com ona tuzi. Teda, pokial sa jasne nerozpravali, ze by chceli mat o rok ci dva babätko. V tom pripade by to od neho bolo fakt podraz. Poznam x pripadov ked chlap situaciu vyhodnotil presne opacne ako to citila zena (a to len preto, lebo si veci nehovorili na rovinu, ale mysleli si, ze ten druhy si domysli...), nic nezvycajne, stava sa to casto.
Nikola, verim, ze sa rozhodnes zodpovedne 🙂 A mozno o par mesiacov stretnes niekoho, kto tuzi po drobcovi tak ako ty 😵

esther, precitaj si pozorne ako sa s nim dala dokopy, precitaj si 1.prispevok 😅 snad musi byt tlk aby nevedel ze ona chce babatko

Bastika, neboj citala som to pozorne 😉 Nemusi byt tlk, ved jej to dal jasne najavo, ona sa mala zariadit podla toho. Nic nezatlkal, nic neskryval (vsimi si odsek o prvom dietati). Povedal, ze sa na to este neciti, povedal jej, ze ma ine priority ako rodinu. Co mal este spravit? Spravit jej dieta, na ktore sa on neciti??????

nie podla mna si s nou nemal zacinat ked sa na to neciti, ved trpela ako kon prave koli tomu, ze nemohla mat babo s manzelom.ked si s nou zacal, ona sa zalubila, potom jej povie ze sa na to neciti, to neni fer.co cakal ze ona zrazu prestane tuzit po babatku? si mal zacat so vekovo seberovnou, ktora sa tiez neciti.ved on ju dostal zo srabu aby ju zase nasledne do srabu dostal...mi to pride uplne nelogicke, mali od zaciatku zasadne odlisne priority, ved ona nemoze cakat kym sa on bude citit... 😖

V prvom rade ona si mala zacat so seberovnym a necakat ze 19-20 rocny chalan tuzi po babätku!!!!!! Bastika, sama si si odpovedala: "od zaciatku mali odlisne priority". A ona o nich vedela!!! Tak fakt, nechapem preco ma podla teba vinu len on. Samozrejme, ze nemoze cakat, kym sa mlady bude citit na babätko. 6 rokov medzi nimi je velky vekovy rozdiel, to si mali uvedomit obaja (nie len on). Ja si nechcem zastavat ani jedneho, spravili totiz chybu obaja, ze isli do nerovneho vztahu. Najrozumnejsie riesenie je najst si ineho partnera.

hawk. 😀

kedze sme zeny a zena ma problem a prosila o radu, ci sa s nami chcela len poradit na vine je chlap!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
drzim palce aby si si nasla muza co ta bude milovat a budete mat krasne babatko. 😉

bastika, pekne si to vystihla, nemal si s ňou v podstate ani začínať, keď vedel čím prešla... no na druhej strane sa tomu vzťahu mala podľa mňa vyhnúť hneď na začiatku aj ona, ako napísala esther... začínať si s o 6 rokov mladším chalanom, ktorý sám je ešte tak trochu decko, je dosť odvaha, hlavne ak žene už tikajú biologické hodiny... hawk 😵

Veru som prekvapena , že takato tema ma taky uspech, ale rada citam co nove napisete 😎 . Moj nazor : nezalezi na veku , ale na povahe kazdej osoby. Chcete povedať , ze nepoznate ziadneho 22 rocneho chlapa , ktory je uzastny otec a manzel ???? Asi ich je menej, ale urcite su pokial maju s partnerkou vztah , ktory ho naplna. Na druhej strane, vsetci chlapi vo veku 30 rokov su pripraveni do vztahu s tým, ze hura budeme mat dieta. POchybujem.
Moja skusenost. Zoznamili sme sa s manzelom , ked sme mali 26 rokov, myslela som, ze za 2 roky fungujuceho vztahu uz budeme aj manzelia, Bohuzial, stale sa na to necitil a stale sa tento problem " svadba " tahalo s nami. Ubijalo ma to a nevedela som ako dalej. Jedneho dna ma osvietilo , otvorene som mu povedala, ze aj ked ho milujem a chcem byt s nim, ale treba sa rozhodnut bud ano alebo nie. Nechame tomu posledny rok a uvidime. Zacala som zit sama pre seba (chodila som do fitka 5x tyzdenne , neviem ako , ale viem , ze mi to davalo kopec enrgie), uzivala som si "posledne" pekne spolocne chvile a pripravovala som sa na novy zaciatok, a 1.maja moj priatel prisiel so svadbou sam. Bola som velmi stastna a spokojna. Prisiel vsak druhy problem - dieta. mali sme 29 a on mal stale cas na dieta a snazil sa vyhybat aj sexu. Snazime sa uz rok aj pol, ale jeho reakcia je , ze mame stale kopec casu ( uz o par mesaicov 31) a keby bolo nanom , neriesi to.
Zaver : 🙂 On nemusi byt pripraveny s nou na spolocny zivot a dieta ani za 10 rokov, myslim, si . Mat rodinu znamena obetovat seba sameho pre niekoho ineho , ....... a on nechce obetovat svoju slobodu.
Viem , ze moj manzel sa obetoval iba koli tomu, ze ma miluje.

Tak teda som prekvapena aka burliva diskusia sa rozputala na tuto temu. Ale v dnesnej dobe uz nie je take hrozne tabu ked ma baba mladsieho chalana. Vsetko som si pozorne precitala a uznavam ze aj ja som urobila chybu. Nemala som si zacinat s o 6 rokov mladsim chlapcom. No v tom momente mi to nepripadalo tak hrozne. Az ked prislo k vaznym situaciam tak sa zacal prejavovat vekovy rozdiel. To ze budem raz s nim chciet dieta sme nikdy nepreberali, teda na zaciatku. Ja uz len z toho dovodu ze som nemala chut to rozoberat po mojich neuspechoch, jednak sa mi to videlo nevhodne a boli ine problemy, nakolko mal tazku havariu a dlho bol priputany na postel a odkazany na moju pomoc. Samozrejme ze som aj ja toho nazoru ze moze prejst aj desat rokov a on stale nebude pripraveny. Na druhej strane co mam asi tak urobit. Prist za nim, a povedat mu, ty somnou nechces dieta, odchadzam, nech mi ho urobi niekto iny. Ale aj s niekym inym by som musela absolvovat nejake tie roky spoluzitia vytvorit si vztah, vybudovat spolocnu domacnost a az potom sa bavit o rodine pripadne svadbe. Takze to mam zajedno. Jedna sa tu o roky, nie o mesiace. Na druhej strane ma hrozne znervoznuje jeho postoj aj napriek tomu ze vie, ake mam problemy aj v sucastnosti a neustale chodim po doktoroch. Otazne ci sa mi vobec niekedy podari otehotniet, ja to sama neviem. Mozno zasa len na umelom oplodneni. Tato tema je u nas neustaly povodca vsetkych hadok. Jednak nemam silu, a jednak si zacinam uvedomovat ze v tomto s nim asi dalej ani nepohnem a ak by som otehotnela, bola by som to iba ja ktora by sa tesila. Momentalne je to v stadiu ze mi vykrikuje ci teraz pojdem za inym ked on nechce dieta. No co mam na to povedat. Len mlady neskuseny clovek moze vyplodit nieco take vo svojej hlave. A ja som mu povedala ci mu to zato stoji ze si mozno najdem niekoho ineho. Nechcem tak vela. Chcem sa len o tom porozpravat a najst normalne riesenie. Alebo nech mi povie narovinu ze nebude pripraveny nikdy, alebo o desat rokov..Aj ja by som chcela vediet ci tomu davat sancu a cakat, alebo zacat inde.

nechce dieťa ",,,,,,,,,moja sestra mala ten isty problem boli spolu sedem rokov potom sa vzali ale ak sa vam nedari mať dieťa treba to aj riešiť nie len slubovať ano pojdem na testy potom a nakoniec až potom a najlepšie bolo že s nou ani intymne nežil neviem či ju malo osvietiť po troch rokoch slubov dostal čo si zaslužil v pondelok ich rozviedli a ja jej prajem nech si najde niekoho kto ju bude mať rad a splni sa jej jej velky sen mať svoje dieťa

nikolka, keď tu tak čítam tvoje riadky, ja by som ti jednoznačne radila začať inde... až tak stará nie si, aby si si nemohla začať budovať plnohodnotnejší vzťah s niekým, komu bude na tebe viac záležať a zaujme k dieťaťu rovnaký postoj ako ty. Lebo ako si napísala, nejde o mesiace, ale roky. Ja som takto bola s človekom, ktorý nechcel deti, takmer 11 rokov. Rozišli sme sa po mojej 30ke, lebo on sa na deti ešte stále necítil. Tiež som mala pocit, že na ďalší vzťah už ani nie je čas, keď rátam, kedy by žena mala porodiť svoje prvé dieťa. ALe ono to prišlo, zaľúbila som sa a pred svojimi 32. narodeninami aj vydala. Teraz na dieťatku pracujeme, zatiaľ sa nepodarilo, no ak po tom istom čo ty túži aj tvoj partner, hneď sa to zvláda lepšie. Hlavne si polož otázku, čo pre teba tvoj súčasný priateľ znamená a či v ňom máš takú oporu akú potrebuješ... držím palce!!!