Psychika - potrat a snaha o bábätko

Dakujem za odpoved.Ach ano..tu psychologicku naozaj zvazujem. Bojim sa aby mi takto nesibalo dlhsie..😏

Ona ti len pomoze....urcite chod....a vsetko chce cas.... musis byt trpezliva ....

Hm smutne.ja som tiez otehotnela po roku a pol.mne pomohol femibion a muz vitamin e po femibione som otehotnela do dvoch mesiacov.bevuem ci nahoda ak tak velka.a este kupila som si v tom case aj malicke steniatko myslienky sli uplne inym smerom takze to pripisujem aj jednemu aj druhemu

@iviska_b Smer odborna pomoc. Ak si naozaj uprimne pomyslela na to, ze skoda, ze si sa zobudila, mozes mat depresiu a to nie je sranda. Nemyslim teraz "depresiu", ktorou sa ohanaju niektore zeny ktore sa citia trochu smutne. Myslim normalnu chorobu v mozgu, kedy sa neprodukuje dopamin a to moze ovplyvnit uplne cele tvoje prezivanie vsetkeho. Na to sa beru lieky, ktore ti mozu zachranit zivot. Urcite chod za psychiatrom, najdi si nejakeho dobreho podla referencii.

Co sa vasho problemu s otehotnenim tyka, je dnes velmi vela parov, ktore si tym prechadzaju. Aj tu na konikovi je urcite niekolko skupin na tuto temu. skus sa pridat, obcas pomoze vidiet, ze aj ini si prechadzaju tymto trapenim a pomozete si navzajom trochu poniest ten kriz.

Velmi drzim palce.

@iviska_b A este cosi, pises, ze nikto nevie o vasich problemoch. Mozno ak by ste to prestali drzat ako skarede tajomstvo, ale normalne o tom rozpravali, v rodine, medzi priatelmi a podobne, tiez by ste sa nemuseli citit taki osameli.

ahoj, je mi to ľúto, je to asi prvá facka a ťažká skúška vo vašom živote, myslím, že tvoje pocity sú normálne, niekedy dlhšie trvá pocit frustrácie a depresie, ak je to čerstve, tak treba tomu nechať čas, priebeh smútenie, ak máš pocit, že to aj napriek tvojej snahe nezvládaš nie je hanba vyhľadať pomoc a k tvojím pocitom...viem si predstaviť ako ti je, sama som dostala zopár tvrdých faciek od života, obzri sa okolo seba, viem, že to veľmi bolí a viem takisto aké sú pocity ked vidíš mamičky s kočíkom, každému pomáha niečo iné, ono to bude bolieť, takisto vždy ti príde to ľúto, asi by bolo nenormálne ak nie, ale zas sa pozri okolo seba, každý si nesie nejaký kríž na chrbte, žiaľ taký je život, preto sa nevzdávajte a nebudujte váš vzťah len na lipnutí s cieľom počať, ako bolo vyššie spomenuté, možno by pomohli skupinky, kde majú rovnaký problém a tiež nie je hanba povedať pravdu, ľudia sa musia naučiť byť aj viac empatickí, môže sa stať, že ťa naozaj nechtiac budú zraňovať, lebo nevedia... neboj sa hlavu hore, všetko sa porieši, hlavne sa nevzdávať a držať spolu 🙂

ahoj, je mi velmi luto cim si prechadzas :( zazila som si podobne, mala som dva potraty a uz som si hovorila ze to vsetko kaslem a ze bez deti nema zmysel zit. Vsetky kamosky uz maju deti, v praci som ine nepocuvala len ako ich deti robia toto a toto :( no nakoniec som sa tak nejako vzchopila, pobehala si sama vysetrenia aby som vedela pricinu, kedze lekari mi hovorili ze az po 3 potratoch sa robia rozne vysetrenia, len to som ja cakat nechcela kedze som mala 36 rokov uz na krku. Pricinu som zistila a kedze sme sa stahovali do noveho bytu, tak som vsetko hodila za hlavu a uz nic neriesila. No a teraz mam 37 rokov a som v 25.tyzdni tehotenstva. Nechcem to cele zlahcovat, viem s istotou co prezivas, ale treba sa troska vzchopit a skusat znova 🙂 inak absolvovala som aj operaciu maternica v lete 2016, mala som myom a musel von cez brucho, nie laparoskopicky. Takze mi to na psychike velmi nepridalo. Velmi drzim palce aby to cele prebolelo a aby si sa zacala tesit z toho ze to urcite vyjde nabuduce 🙂

Ja som mala 2x MA. Prvy raz so sa vycistila sama, druhy som musela na kyret. Mne celkom pomohlo zamestnanie mysle ruk pracou-okrem zamestnania sme pripravovali vlastnu svadbu, ktora pohltiila vela mojich myslienok. I ked smutok v hlave stale bol. Trosku mi pomohla aj duchovna literatura o zrode zivota, skusenosti inych zien a aj rozpravanie o tom s kamaratkami. A aj moja svokra, ktora je silno veriaca a z toho duchovneho hladiska nam povedala, ze uz rodicmi sme a raz sa s tymi nasimi detmi stretneme. Ja aztaka silno veriaca nie som, ale trosku som sa zacala modlit, trosku cvicit podla mojzisovej, brala som som inofolic. A potom nejak, ked sa mi smutok dostal prec z hlavy, sa nam podarilo a o dva mesiace by malo prist na svet nase dievčatko. Drzim palce, aby sa aj vam postastilo. A urcite o tom rrozpravaj, ci uz s ludmi z okolia alebo aj nejakym odbornikom.

Dakujem vsetkym za vase postrehy...celkovo som zistila ze mi pomaha ked viem, ze aj ini si tym presli a uz maju babo. 😊 snad sa aj my raz dockame..

@iviska_b Tu sa ťažko radí. Nemám s tým skúsenosť, vďaka Bohu. No mám skúsenosť s tým, že som dieťa veľmi chcela, cca 10 rokov dozadu, no proste som nemala s kým. Chcela som muža do manželstva, nebola som ochotná chodiť s hocikým, jednoducho nebol nikto. Tiež som to ťažko znášala, spolužiačky už tehotné alebo nevesty alebo už matky, ja nič. Pomohlo mi, že som sa zamerala na to, čo MÁM, nie na to, čo NEMÁM. Venujte sa sama sebe, keď už budete mať dieťa, ten čas mať NIKDY nebudete, lebo aj keby bolo vaše dieťa pri starých rodičoch alebo neskôr v škôlke, stále budete s mysľou pri ňom, teda ten voľný čas nebude váš. Ja som sa vtedy začala venovať záľubám, začala som chodiť na Zumbu, maľovať, čítať, bicyklovať, čas mi tak prešiel, že som nemyslela na to, že som sama. Neskôr sám od seba prišiel ten správny muž a všetko to išlo, samé od seba. Neviem, čo všetko ste už skúsili, aby ste mali dieťa, no určite urobte všetko pre to, aby ste ho mali. No predovšetkým si vážte svoj život, lebo ste tu dôležitá a hodnotná i bez dieťaťa.

@iviska_b Ahoj..presne viem čo prežívaš ja som si tým prešla tiež minuly rok v auguste 😒 nemohla som v noci spávať keď som zaspala mala som hrozne sny s dieťaťom no niekedy sa mi snívali aj pekne... ja som sla ku psychologické teraz je to už lepšie ale bolesť a smútok je stále 😒

no akoby som citala o sebe, otehotnela som min rok v januari po troch rokoch a februar anembryomola, nasledne kyret...vela si nepamatam lebo som bola ako v sne par mesiacov...a doteraz mam pocit, ze sa to nestalo/ asi mi to pomaha vyrovnat sa s tym, jediny dokaz je, zalepena obalka sfotkou z utz ukryta niekde vskrini. odvtedy som uz neotehotnela, akurat zlomila nohu, dostal azapal okostice a zapal zenskych veci...drzim palce

Urcite ano len netlacte na pilu ako sa povie psychika robi divne veci so zenou poblazni aj hormony a nastava problem mne raz sestricka povedala ze netreba smutit za dietatkom ked zena potrati lebo bolo slabe poskodene a niekedy sa to stava ale ber to tak ze otehotniet s manzelom mozes ak to vyslo raz pride aj druhykrat nemyslite stale len na dieta venujte sa praci sebe a konickom a ak ti mozem poradit skus brat ten femibion velmi vela zenam pomohol

@iviska_b ahoj. Cítim sa rovnako . Po 2 rokoch sa konečne podarí a potom zhruba v 8 týždni zamlcany potrat . A ja už neviem ako ďalej.....

Ahoj, mala som MA v 8 týždni minulý rok v januári, po 2,5 ročnom snažení prvé a zatiaľ posledné moje tehotenstvo, bolo to ťažké, plakala som už len keď som videla kočík. Myslím, že mi veľmi pomohlo, že som začala o tom otvorene rozprávať dokonca i práci, pretože stále sa našla nejaká "dobrá kolegyňa príp. suseda", ktorá mala poznámku ako ľahko je urobiť dieťa a pod. pokým nevedeli čo sa stalo, odvtedy aspoň nemajú blbé reči.

Nie som dobra vzorka, ale baby maju pravdu, to, ze to tajite a nerozpravate sa o tom to robi este tazsim. Mozno ani ty nevies, kolko z vasich kamaratov a znamich prislo k tej kope deti vdaka lekarom a aka bola ta ich cesta zlozita. Lebo je to "tabu". Nemalo by byt, kedze v dnesnej dobe ma problemy pomaly kazdy treti par. Drzim velmi palce, nech sa vam zadari co najskor, tu na koniku je viacero mamiciek, ktore su ukazkovym prikladom, ze sa oplati nevzdavat.

@iviska_b hlavne nestracaj nadej. Mna este aj otec dodrbal recami, ze ci sa maju s matkou postavit na hlavu za to ze som potratila. Myslim, ze sa na to neda zabudnut iba to v hlave niekde ,,upratat". Tiez som nechcela zit, s partnerom sme sa zacali hadat, vztah sa zhorsoval nevladal vstrebavat moje depresie ktore trvali nejaky rok. Rodina sa mi otocila chrbtom, pokusila som sa pojest tabletky na spanie.. bolo to velmi tazke obdobie. Vyhladala som psychologa a mozno troska pomohlo aj to. Ale hlavne cas a to ze sme to nevzdali. Viem ze niektore pary sa snazia ovela dlhsie a maju viac nevydarenich pokusov za sebou. Je to naozaj tazka skuska. Hlavne sa nevzdavaj a nemysli na to ze nechces zit. Raz sa vam moze postastit a budes zit len pre svoju rodinu. 🍀

Aj psychyka robi svoje.Ked je zena vkuse vstrese tak sa nedari ale ked je v pohode zadari sa aj ked nechce.Tiez som o prve prisla tiez ma zobudili rovno pred salou a plakala.Pn som bola vyse mesiaca ale ja som sa tesila na 2 ovulaciu a veru podaril sa syn hned.

Mne veľmi pomohlo keď som to prestala tajiť

Uvazujem uz aj nad tym.. ze proste budem ontom hovorit. Mozno sa mi ulavi. Neviem. Je strasne smutne ako vela tychto pripadov je...😔 prajem nam vsetkym nech nas to stastie raz postretne..❤️