Prišli sme o bábo, inak by som riskovala svoj život.

či sa nedalo urobiť viac....Ja žijem ...všetci vravia že to je podstatné a ja to viem..rozum vraví že to ináč nešlo ale to ostatné je na nevydržanie.A keď si spomeniem na slová lekára cítim sa už úplne neschopná.Mi už detičky staršie máme..a bez nich by som asi bola úplne na dne no ten pocit zlyhania ma ničí.Viem že aj manžela to veľmi vzalo ale momentálne má strašne hnevá...vždy keď ma niekto príde pozrieť jeho prvá otázka je že či som im náhodou nepovedala o Tom že detičky už mať môcť asi nebudem.Nechce aby som o Tom rozprávala že je to len naša vec....ale ja mám pocit akoby sa samba hanbil alebo čo.Povedala som mu nech s tým prestane nech mi to stále nevraví že to nemám nikomu povedať....ale on má nechápe...veď ja to ani nechcem každému vykričať...len sa s niekým o Tom pozhovárať.💔

Tam sa nie je za co hanbit. Proste to nie je nieco co by si mohla kontrolovat. A neber to ako zlihanie. Skor sa zameraj na to stastie ze uz deti mate. Keby ste ziadne nemali bolo by to milion x horsie. A muzovi vysvetli ze sa potrebujes o tom rozpravat a moze byt rad ked s inymi ludmi nie stala snim. On tp tak neberie ako si myslis len chlapi maju take veci za sukromne nic viac . Hlavu hore koli detom neživ to v sebe žial stalo sa neslo to inak Ved by ste umreli obaja a tvoje deti by nemali mamu. Naopak teš sa ze su zdrave a Ze ste spolu!💞

Ahoj, je mi ľúto čo sa ti stalo ale nemáš sa prečo nejak obviňovať.Nikde nie je napísané, že bábo v budúcnosti mať nebudeš,dnes sú mamičkami aj ženy, ktoré pred 10-20 timi rokmi mohli o babu len snívať,medicina v tomto smere napreduje veľmi rýchlo a ak by to predsa len nešlo sú aj iné možnosti napr. adopcia.Bola si "len" na začiatku tehotenstva a príroda to tak zariadila.čas všetko zahojí, myslí pozitívne a rýchle zotavenie

Ahoj, cítim s tebou a je mi to nesmierne ľúto. Neviem síce čo ti bolo ale hlavne je, že si prežila. To, že ti neodporúčajú otehotnieť, neznamená, že nemôžeš otehotnieť. Otehotnieť môžeš, ak máš maternicu a aspoň jeden vajcovod a nie si sterilizovaná, ale tvoja maternica to nemusí zvládnuť. To ale neznamená, že sa to časom nezlepší. Postupom času keď sa dáš do poriadku a budeš zdravotne na tom dobre, môžeš skúsiť konzultovať s gynekologom, či by bolo bezpečné počať dieťa a donosiť ho. A takto isto by som to vysvetlila aj mužovi. Ty nie si neplodná, len to pre teba a bábo nie je bezpečné. Pre teba je dôležité pochopiť to, že si sa nevzdala, bojovala si ty aj lekári o to, aby tvoje deti mali matku. Keby si nesúhlasila s operáciou, ani ty a ani bábo by ste už nežili. A preto si nič nevyčítaj. Bojuj o to, aby si sa čím skôr fyzicky aj psychicky zotavila a manželovi povedz, že ti nepomáha svojimi otázkami a nie je ti oporou. Potrebuješ, aby ti bol oporou a nie aby sa cítil zle, lebo si myslí, že mať dieťa nemôžeš. Držím palce, aby si sa čím skôr zotavila.

Počkaj 1-1,5 roka, kým jazvy na tele aj na duši dostatočne nespevnejú a potom sa o tom porozprávaj s lekárom, aké by boli riziká. Neprišla som síce za takých dramatických okolností o bábo, no mala som skoro 9-mesačnú dcérku keď som sa len tak-tak vyhla operácii chrbtice, samozrejme ďalšie tehotenstvo neprichádzalo vôbec do úvahy - dnes je tomu skoro už rok a veľmi pomaly mi svitá nádej. Na kontrolných vyšetreniach neuveriteľné zlepšenie. Tehotenstvo síce stále neodporúčajú, ale rozhodne v budúcnosti už nezakazujú/nevylučujú ako sa zdravotníci vyjadrovali pred rokom. Bolo mi veľmi ľúto, keď mi pred rokom povedali, že už nebudem môcť mať deti. Vždy som si priala veľkú rodinu. Držalo ma, že mám aspoň tú jednu zdravú dcérku. Manželovi povedz, že to nevravíš každému, ale sú ľudia, s ktorými sa o tom chceš porozprávať a podľa môjho názoru je správne, že to nedržíš v sebe. Snáď to pochopí, naopak, mal by ťa v tom podporiť. Držím ti veľmi palce, aby ste to zvládli a bud.rok ti svitla nádej!

@linda171
@miadi
@martinals
@martina1201
@baskac Ďakujem vám žienky

Je mi ľúto, čo si zažila.. Ja som prišla o svoje prvé dieťatko pred 3 mesiacmi v 24 týždni. Mala som akútny zápal slepého čreva, črevo mi už mokvalo ako keby už ,,kvapkalo,, do tela. Dostala som veľký zápal do tela.. Crp som mala okolo 300. Potom som začala krvácať a už to išlo dole vodou. Dieťatko už nežilo keď sa narodilo. A mne ako keby až teraz začína dochádzať co sa stalo, čím sme si prešli 😔.. No napriek všetkému, sme radi, že som tu aspoň ja.... Držím veľmi palce 🙏

Je to ešte čerstvé, možno ho to prejde. Ty nemôžeš za zdravotné komplikácie. Veď keby si nešla na operáciu, zomreli by ste obaja. Viem, že ti srdce krváca, ale skús to zhodnotiť aj rozumovo, nielen emočne.

Drz sa ❤️ prajem veľa veľa zdravia a lásky a aby si bola vnútorné šťastná to je veľmi dôležité .
Všetko je dané podľa mňa a verím že ty za to nemôžes

@monika6162
@evka258
@cokolada_876
@predajmamina ďakujem vám

je mi to velmi luto, drz sa.....a co bolo hlavnou pricinou, ze sa museli rozhodovat? pises len ze zle hodnoty krvy a bolel ta zaludok..

@pink_lady ahoj Tá bolesť žalúdka bola len vedľajšia komplikácia.Vraveli že len vďaka tomu sa to neskončilo horšie. Mala som molarne tehotenstvo ktoré sa ale rozvinulo neskôr ale veľmi rýchlo.V podstate mi všetko vo vnútri začalo nekontrolovateľne rásť.Vajecniky mali viac ako 10 CM a placenta bola veľká ako v 38tyzdni ...ale ja som bola v 15tom .Hormón HCG mi namerali 1000000 s tým že ten prístroj viac nedokáže namerat....čiže to brali že to môže byť aj viac. A ten sposoboval ten rast.Tym že placenta tak rýchlo narástla tak nekontrolovatelne roztiahla maternicu ktorá mohla prasknúť prípadne zrast s placentov a roztrhnúť sa.Cize všetko to tlačilo na žalúdok ...žlčník a to veľmi bolelo. A pri tých hodnotách HCG povedali že je to otázka buď teraz alebo už môže byt neskôr neskoro.Lebo že keď začnem krvácať už má nemusia zachrániť.V BA že im takto s krvácaním prišla pacientka v 8 či 10tom týždni a nezachránili ju.

och to mi je luto, to uz chapem, no to molarne naozaj nema sancu :-/ drz sa, sa za nejaky cas zregenerujes a mozno bude sanca to skusit znova

@pink_lady Ďakujem ti ...

Ahoj, mám za sebou iba missed 5x, a je mi ľúto čím ste si prešli, ale určite nehľadaj vinu v sebe. Nemohla si viac urobiť... nedalo sa robiť nič, len dobre, že na to prišli a ratovali aspoň teba. Je normálne že myslíš na bábo, že ti chýba, že si to chcela inak, ale niektoré veci sa proste stanú a človek sa s tým len musí naučiť žiť. Daj mu meno, povedz mu čo mu chceš povedať a pusti ho...
Ak vieš, že sa potrebuješ z toho vyrozprávať, tak to urob, sama najlepšie vieš kto to nevyzvoní všetkým. A čo sa týka muža,- oni to inak berú, nehovoria o tom, dusia to v sebe väčšinou...

@bagre ani tvoja strata nie je menšia a držím palce aby ste bábätko mali ak sa stále snažíte a aby bolo krásne,zdravé a v poriadku.A ďakujem ti .My sme si nášho chlapčeka aj pochovali tak aspon máme miesto kde mu môžme zapáliť sviečku.

aj my máme pochovaného drobca - 18tt, ale máme deťúrence aj doma už 🙂

@bagre aj my🙂 vďakabohu za ne.