Prišla som o bábätko

Poradňa Alexis alebo ženské kruhy či plamienok nemajú voľne termíny ?

Je mi veľmi ľúto, čo sa ti stalo, musí to byť pre teba VEĽMI ťažké. Neviem ani ako by som ti pomohla, budem na teba myslieť aby si všetko zvládla, čas všetko vylieči a nastav sa tak, že máš anjelika. A nemaj výčitky, že zomrelo samé bez teba. Takéto myšlienky daj prec z hlavy. Ty si bola ta, ktorá si ho nosila v brušku a tešila si sa na neho. Tak ver, že teraz babatko vôbec nechce aby si sa trápila. Si silná. Čo sa týka prace tak choď až keď sa na to budeš cítiť. A nie, neboj sa, že manžel zabudne na babatko. Možno on to horšie znáša len je ticho lebo je muž. Držím palce, posielam objatie a nemaj výčitky, takisto by bolo dobre čo najskôr poriešiť psychológa, ten pomôže ❤️

Ona nevravi nic, len ked ju vidim ako sa hra s mensimi detmi, ako na ne dava pozor, vzdy mi pride hrozne luto, ze jej neviem dat surodenca, ona sa tak velmi tesila.

@anjelicek26 ked vidim niektore mamy ako maju deti, aj viacero, a za hluposti na ne kricia, daju na zadok, mne to pride hrozne luto, ze take maju deti a ja nie, a dala by som im vsetko. Viem, ze to nemozem takto brat, nevidim do toho, ale ako vravim, neviem racionalne uvazovat

No toto je tazke, mrzi ma to :( Ja si tiez myslim, ze by bolo dobre vyhladat odbornika. Mam z toho pocit, ze tieto tazke stavy umocnuje to, ze si babatko nemohla vidiet, poriadne sa s nim rozlucit a vsetci okolo sa tvaria, ze ani neexistovalo. Da sa s muzom o tom rozpravat aspon vtedy, ked zacnes ty, alebo sa s tym odbije? Ja som prisla o babatko v ovela skorsom stadiu, ale tiez som to zle niesla. No som vdacna za mojho muza, ze hocikedy bol ochotny sa o tom bavit, to mi pomahalo. Tiez som si kupila taku malu sosku anjelika, aby mi akoby ostalo nieco hmotne na pripomenutie. Mne to pomohlo. Nemoct o tom hovorit, nemat ziadnu pamiatku a snazit sa byt stastna by ma bolo.uplne odrovnalo.

@jaass chcela som ho mat pri sebe kym vydychne naposledy, vidiet ho, len to neslo, nakolko som bola na sale, nevedela co bude dalej, len som si priala nezomriet, kvoli dcere, nechcela som aby vyrastala bez mamy.

prestan sa tolko trapit a snaz sa zit a investovat cas, lasku a radost s tymi, ktori ta obklopuju a su nazive. Cas naspet nevratis, su na tom aj horsie ludia. Mojej sesternici mama mala 5 deti a ostala zit uz iba ta sesternica.... a jej mama to aj po pochovani 4 svojich deti zvladla a je plna zivota a energie - ano posomre si, ma uz aj na to patricny vek, ale cely zivot mala velmi tazky a napriek tomu zvladla prezit. Ako sa vravi, boh nalozi len tolko na plecia, kolko unesieme...

Stale si to vycitam, ze co by bolo keby. Aj ked podla tej diagnozy viem, ale stale myslim na to, ze mala som byt silna, vydrzat, dat mu vacsiu sancu. Len ked mi povedali, ze ho nevynosim, nedokazala som ho viac nosit v sebe a cakat kym mu dobije srdiecko. Nezachranili ho ani tak. Vsetko to viem, ale aj tak neviem racionalne uvazovat. Som uz hrozne unavena, neviem spat.

@egonsk viem, ze su ludia na tom aj ovela horsie, ze nie som jedina, ktorej sa to stalo.

Velmi ma mrzi tvoja strata
Ty sa ale musis posunut dalej, nikdy nikto na dietatko nezabudne a toboz nie ty, ak mate na cintorine miesto pre taketo deticky je dobre aby si tam sla a tam ulavila svojej bolavej dusi, zapal sviecku nemusis byt veriaca..
Tvoja dcera to zvladne aj ako jedinacik, sama bude raz mat deti, je to cerstve preto to tak bolestivo vnimas, casom bolest otupi,nemozes siahnut po alkohole cesty spat nieje, ty niesi sama ty si mama a tvoja dcera mamu potrebuje tak ako tvoje nenarodene dieta
Mali sme podobnu skusenost v rodine ( nie mna) takmer tesne pred porodom, obycajna kontrola sa zmenila na horor a cirkus v celej rodine takze ciem o com hovoris

@taktotedanie presne obycajna kontrola a dopadlo to hrozne. Chodim stale na cintorin.

Vzdy bude niekto, kto je na tom "horsie", ale to neznamena, ze si nepresla strasnou tragediou. Vsetko je to prilis cerstve na nejake racionalne myslienky a ani to nikto od teba neocakava. Manzel trpi potichu, ako asi vacsina muzov...chcu byt silny, priviest ta na ine myslienky, ono prakticky ani neni nic, co by sa dalo povedat, aby sa ta bolest zmierni... len cas, vela casu...

Je mi ľúto tvojej straty . Môžeš len snívať že tam kde je mu je dobré nič ho neboli . Len myslím duškpm viem ako sa cítiš. Ja som bola krátko tehotná 12 tt a prišla som o to . Zrútil sa mi svet nevládala som jesť fungovať, starať sa o deti , chodila som ako zombík. Keď sa blížil deň narodenia plakala som aj napriek tomu že som zistila že čakáme bábo . Bolo mi ťažko keď sa blížilo že by malo rok aj keď už vedľa mňa bolo bábo . Sú to ťažké chvíle a nič iné neostáva len sa naučiť s tým žiť .tehotné okolo nás sú a budú a tak tiež miminka . Máš dcérku potrebuje ťa veľmi . Zajdi si na cintorín zápal sviečku ( ak ste maličké pochovali ) alebo zápal doma , poplač si . No vyhľadaj pomoc určite čím skôr tým lepšie . Drž sa hlavne

Jedina možnost je posunut sa dalej a venovat sa ludom, ktori tu stale su.. tvoj muž , dieta, aj rodina ta potrebuju. Nikdy sa neutapaj v minulosti, ktoru nemôžeš zmenit.

Ale zase nie casto, nezabudaj ze si mama, premniekoho kto ta naozaj potrebuje
Tvoje druhe dieta bude s tebou a bude tcojou sucastou navzdy, vzdy ti bude smutno aj si poplaces aj ked prejdu roky
Potrebujes odbornu pomoc, nieje hanba ju mat, vybavuj kde sa da
Manzela neodhanaj, aj jeho to boli, to ze o tom nehovori neznamena, ze netrpi

@egonsk taketo kecy čo tu píšeš sa presne ľudom písať nemajú..jasne, že ludia zaziju rôzne tragedie, ale zľahčovať, že na tom nie je tak zle absolutne nie je na mieste a dokonca môže vyvolať pocit, že vlastne sa nemá čo sťažovať, veď kopec ľudí je na tom horšie..prísť o dieťa je pre ženu extrémne narocne..a rada prestaň sa toľko trápiť - jasne to ide úplne na povel..

A tebe autorka prajem veľa veľa síl..držím palce aby sa ti dostala dobrá psychologicka pomoc..skúsila by som spomínanú poradňu Alexis (mam dobre referencie na ňu) mrzí ma čo prežívaš a čo sa ti stalo..

@mariska1989 mozno ho nic uz neboli, ale myslim na to, ze nie, ze je same, bez mamy, dcerka tu ma ludi, ktori ju lubia a nebola by sama.

Ak mas taketo myslienky nechaj hospitalizovat
Chod rovno na psychiatriu najblizsie odd kde mate a ostan tam

Je to neskutočne nefér čo sa ti stalo a je mi úprimne ľúto aku bolest prežívaš ❤️ ale dala si mu šancu! dala! napisala si, ze by inak šancu nemal na donosenie, a ty si mu dala tu šancu! hoci si bojovala aj o vlastný život, šancu si mu dala, na to nezabudaj! bojovala si statočne. poznam pripad kde bohužiaľ žena take stastie nemala a zomrela s bábätkom. tragédia. zostal po nej manzel a staršie dieta. toť druha tragédia ze títo si to ponesú so sebou do konca života a dieta vyrastie bez mamky. tvoja dcérka a manzel ale maju to stastie, ze si tu! prosím nezabudaj teraz na lásku k dcérke. viem ze cítiš bolest, ale oni ta potrebuju!

Ja iba toľko k tomu....Máš 6 ročné dieťa ktoré ťa TERAZ potrebuje a aj muža, ktorý ŤA potrebuje.....Sú živí......Včerajšok je história,zajtrajšok je záhada a *DNEŠOK je DAR*...
Skus nastudovat toto...Mozno ta to nakopne, namotivuje alebo nieco tam najdes co ti pomoze, preklikas sa k viacerym veciam....https://www.modrykonik.sk/som-tehotna/ako-sa-vyrovnat-s-potratom/

@kristinka92 len ja ju akoby prestavam lubit, alebo neviem, ked je chora, ruti sa mi svet, ze sa bojim, ze o nu pridem, na druhu stranu, s nou nechcem travit cas. Ja uz neviem, vobec nechapem svojim pocitom, neviem ich ovladat. Vzdy som bola racionalny clovek, aj hned po tom, som tak uvazovala. Ale zrazu b a vsetko je inak. Neviem sa ovladat.

Prve, co ma napadlo, nemas narok byt na materskej aspon 6 tyzdnov? Preco si tak skoro Isla do roboty?
Zajtra smer gynekolog a prakticky lekar a ako urgent k psychiatrovi.
Mas poporodnu depresiu, plus to dietatko zomrel, tak si musis prezit aj smutok.
Je mi velmi luto, ze ti dietatko zomrelo, ale moj nazor je, ze by si mala ist na matersku, kludne aj Pol roka, aby si sa dala psychicky do pohody. Toto ti Bude dlho trvat spracovat a budes s tym zit cely zivot.

Je mi veľmi ľúto čo sa Ti stalo. Ja som sa už po viacerých stratách (MA) nedokázala z tehotenstva tešiť a do konca to bol neustály strach.
Viem si predstaviť tú prázdnotu, ktorú cítiš a viem, že toto len čas otupí, ale úplne nevylieči. Myslím, že si neodsmútila stratu. Súhlasím s napísaním, že si išla moc skoro do práce. A súhlasím aj s tým, že mne by tiež pomohlo mať nejaký plán do budúcna, tiež by som podala žiadosť o adopciu. Lebo keď som prišla o bábo, tak ako prvé ma napadlo, že chcem mať hneď ďalšie ďieťa, ktorému chcem dať lásku. Ale to by som robila ja...Urgentne potrebuješ psychológa a možno aj psychiatra, na preklenutie ťažkého obdobia. Plamienok robí smútkové terapia, stojí za to kontaktovať ich. Dcéra ťa potrebuje, muž ťa potrebuje a ty sa potrebuješ. Posielam objatie❤️‍🩹

Kontaktuj plamienok, maju smutkovu terapiu pre rodicov, co viem, ze presli stratou dietata a babatka. Alebo Alexis. Podla mna tam nieco nebolo zazite v tom procese. A ono sa to vratilo tym, ze to nastartovalo depresiu. Mas pravo na tieto pocity, Ale mal by niekto pomoct prave tym celym prejst, aby si sa neznicila. Pretoze to dalsie dieta, co mas Ta potrebuje. Nie mamu, ktora sa utopi v ziali.

@oslo1 bola som po porode doma 3tyzdne a sama som sa vratila do prace, myslela som si, ze mi to pomoze, aj to bolo ako tak v poriadku, ale zrazu presli 3 mesiace a prislo toto.

Prijmi moju hlbokú sústrasť 😞🤍 Ak by som ti mohla poradiť z vlastnej skúsenosti, neváhaj a navštív psychiatra. Ja som to urobila z poslednych sil a s hroznou predstavou, ze si ma tam nechaju a zoberu deti atd atd.... Keby som vtedy nešla, dopadla by som psychicky a aj fyzicky zrejme nedobre. Viem, že k psych. sú dlhé čakačky (mňa tesne po porode ked som si sama myslela ze mam poporodnu depresiu odbil aj obvodak aj psychiater, ze nech pridem o 2 tyzdne...non sence, totalny, ale takto to je zial) ale nakoniec mi jedna dr pomohla a odporučila hned po vysetreni ako urgent k psychiatričke. Tam som sa dozvedela, že existuje psychiatrická pohotovost kde sú nonstop, skus si najst najblizsie k svojmi bydlisku, neviem odkial si, ale viem ze je napr aj v PB. Najdi si aspon tel cislo, maj ho prosim stale pri sebe, pri najhorsom volaj, oni ťa vezmú, akútne vyšetria, mozno nastavia liecbu na par dni a potom odporucia na psychiatra a kontroly.
Naozaj, nevahaj. Aj ked musim povedat, ze tieto tvoje pocity su vzhladom na okolnosti bežné, ale takyto stav uz by mal niekto sledovat. Urob to hlavne pre seba a dcerku, ktora ta potrebuje teraz viac ako inokedy.
Ale pamataj, ze vsetky tvoje pocity su opodstatnené, stala sa ti tá najukrutnejšia nespravodlivá zničujúca vec. Nevycitaj si nic. Ty za to nemozes. A tie 3 mesiace sú asi také jedny zo zlomovych. Aj ja som to zo zaciatku brala o malicko lepsie ako napr presne po 3 mesiacoch. Potom sa to opat troooosku miestami zlepsilo, ale prišlo pol roka a zasa bum! Celé zle. Zdalo sa mi, ze dokonca horsie ako na zaciatku. Psychol.ma uistovala, ze je to normalne, akesi fazy smutku za dietatom. Potom bol este hrozný ten rok, ten den. A potom, potom sa to zacalo lepsit, sice pomaly, ale isto. Den za dnom, tyzden za tyzdnom.... Lepsie dni sa striedali s horsimi. Naozaj to chce hlavne čas. Tym smutkom si musime prejst, musime ho prijat, a cas lieči, ver mi.
Ale nevahaj a spoj sa s niekym.
Posielam ti objatie, najdi v sebe posledne kusky sil, musis. Tvoje dietatko by si to tiez tak prialo, nechce ta smutnú...
Opatruj sa

Chapem ta aj ja som tak prisla o vytuzene babatko ani nie pred mesiacom (2tt) ... konecne som bola stastba ze sa nam zadarilo ... a potom zrazu vsetko ako keby sa zacalo zo dna na den kazit ... prisla som o pracu a na druhy den mi doktor oznamil ze moje dieta ma vyvojovu vadu nezlucitelnu so zivotom ... presne aj ja rozmyslam ze co by mi pomohlo dokonca som uvazovala o drogach na zmierenie psychickych bolesti... ale neviem ti pomoct viem co prezivas .... ale ani alkohol ani drogy nezlepsia tvoj/moj stav len zhorsi...