Potrat v treťom mesiaci

Nájdi si prácu. Treba zamestnat myseľ. Ja som hned další den po kyrete bežala do práce aj ked spm mala mat PN. Tiež mi ani psychicky ani fyzicky nebolo dobre ale vedela som ze keby som doma tak mi je horšie .

začni sa hýbať, prerob dom, nájdi si nové záľuby. urob radikálnu zmenu. Ak chceš byť matka - mysli na to že dieťatko, ktoré jedného dňa vynosíš a porodíš ta bude potrebovať zdravú a plnú síl. aj mne sa to stalo, je to nespravodlivé, nefér a kruté, ale nezmeníš to. choď vpred, vyplač sa, vykrič sa, ale nestrácaj samu seba. tvoje bábatko sa Ti vráti. len nestrať samu seba. veľmi Ťa obíjmam.

Ahoj, aj mne sa to stalo, bola som na kontrole v 13tt a Dr mi povedala, že dieťatku nebije srdiečko, musela som ísť na kyret. Bola som v riadnom šoku, nečakala som to, nemala som žiadne problémy ani podozrenie ze je niečo zle. Môj muž bol úplne super, nenechal ma ani chvíľu samu, aj keď som chcela byť 😪 Kyret bol v piatok, v pondelok som už isla do práce, aby som prišla na iné myslienky. Ale pomohlo mi až keď som znova otehotnela a môj syn zdravý a krásny sa narodil v októbri rok po potrate. Prajem aj tebe nech ti to takto dobre dopadne

Ahoj. Nám sa to stalo minulý rok v júli, v 38.t bezproblémového tehotenstva nám zomrela Sára. Veľmi odporúčam ozvať sa do poradne Alexis, sú tam skvelé ženy, psychologičky. Ja som najprv riešila cez maily s nimi a potom aj online podpornú skupinu pre ženy v tej situácii, to mi tiež veľmi pomohlo. Najhoršie pre mňa bolo, že to bolo úplne nečakané. Že o pár dní sa nám mal zmeniť svet starostlivosťou o ďalšieho člena rodiny, tým, že by sme ju poznali už nielen cez závoj tehotenstva, a strašne ťažké pre mňa bolo, že vlastne navonok nenastala žiadna zmena. Cítila som sa ako presadená do novej zeme, kde som odrazu noc nespoznavala, hoci na prvý pohľad bolo všetko bolestne rovnaké ako doteraz.
Pamätaj si, že akokoľvek sa teraz cítiš, je to normálna reakcia na nenormálnu situáciu.
Ešte mi veľmi pomohli tieto zamyslenia, tá žena vie, o čom píše. To som ešte v pôrodnici začala čítať. Prajem ti silu a pokoj a lásku, ktorá siaha za hrob. Ak by si chcela, kľudne mi napíš. Loved Baby: A 7-Day Plan After Pregnancy Loss

http://bible.com/r/2NU
Takto nejako som to prežívala ja, zrovna v týchto statusoch nie je, že mi bolo nahovno, ale to neneguje dar, ktorý sme dostali v našom dieťati. Veľmi má to naučilo dovoliť si naozaj citit. Lásku aj bolesť aj nádej aj radosť aj stratu. Že tieto veci sa nevylučujú navzajom. My sme mali v tom čase rok doma syna v pestúnskej starostlivosti a pôrod, hoci sme držali v náručí už len Sarino telo, má urobil viac mamou aj pre neho, za to som neskutočne vďačná, prvá myšlienka po tom, ako sa narodila, bola "wow, toto chcem ešte zažiť", samozrejme so živým dieťaťom
Napísané v deň pôvodného termínu pôrodu: https://m.facebook.com/photo.php?fbid=167447268...
A o pár dní neskôr: https://m.facebook.com/story/graphql_permalink/...

ahojko vcera som pocula prednasku na temu depresie a uzkosti. zaujal ma postreh dr. ktory hovoril, ze ak si clovek zlomi nohu nelieci ju doma obkladmi, ale ide k doktorovi. tak by to malo byt aj pri problemoch so psychikou. neliecit sa sami doma, ale vyhladat popom odbornika. ak sa citis zle chod psychiatrovi, psychologovi urcite ti pomoze najst zmysel zivota drzim palceky

Určite odporúčam Alexis. Vedia veľmi pomôcť ❤️❤️❤️. Držím palce a je mi to veľmi ľúto 😞.

Dakujem každej z vás. Nevedela som o Alexis. Pozistujem hneď zajtra. Myslite, že bolo by dobre aspoň nejaký čas pobrať antidepresiva? Alebo ste to zvládli bez nich?

Poraď sa s nimi o tom, určite ťa nasmerujú. Ja si myslím že mohlo by to mať zmysel, ale to chce najskôr rozhovor s odborníkom. Základné mierne antidepresíva ti potom môže predpísať aj klasický obvodný doktor.

Ja som mala epizódu úzkostno depresívnej poruchy 6 rokov pred porodom a naďalej som brala lieky - alventu 37,5 čo je úplne minimálna dávka a doktor hovoril, že kľudne môžem aj v tehotenstve, že ako chcem. V tehotenstve som vysadila ale po pôrode vzhľadom na okolnosti som sa bála silnej depresie, tak som si ich dala naspäť. Každopádne ale tam trvá zo tri týždne kým začne účinok a aj tie prvé týždne mi síce bolo zle, ale vnímala som našu dcéru ako veľký dar a aj ľudia okolo mi to dávali tak najavo, takže mi to neprišlo nezmyselne či zbytočné - a to mi dalo myslím viac ako antidepresíva (brala som ich pár mesiacov). Pár dní po pôrode som volala so svojím psychiatrom, on ma upozornil, že si musím dať pozor na spánok, že psychika bude mať problém to zvládať ak sa mi nebude dať spať a ak by som pár dní nespala, že si mám zohnať niečo na spanie. VdakaBohu ale s týmto problém nebol vôbec. Plus ja som potrebovala sa stretnúť s doktorkou, s ktorou som rodila, pôrod bol pre mňa silný zážitok a ona bola súčasťou, previedla ma cez to - bola pre mňa skvelé, že súhlasila so stretnutím, to mi tiež veľmi pomohlo. Tým, že po pôrode som zostala bez Sary, zostal mi pôrod ako najsilnejšia spomienka na ňu. Teda aj pohreb, som sa tešila, že si ju budeme môcť obliecť a ešte poriadne obzrieť. Ako manželka som bola uzasnuta z toho, že Boh stvoril toto jej telo z našich. Telo určené pre večný život.
Je to ale všetko veľmi individuálne. V Alexis ti poradia aj ohľadom tohto, či treba skontaktovať psychiatra kvôli antidepresivam.
Tento rok sa nám narodila ďalšia dcéra a hoci bolo všetko ok, aj tak som si pre istotu nasadila antidepresíva po pôrode. A paradoxne mám pocit, že som ich potrebovala viac. Mala som viac také hormonálne alebo aké výkyvy nálad, že som revala, hoci všetko bolo v poriadku. Môže to byť stresom posledných mesiacov, kde som bola vyše mesiaca v nemocnici, lebo som sa otvárala, alebo proste len normálna popôrodné depresia.
Ešte som chcela - ono to naozaj nie je len fráza, že čas pomáha. Samozrejme dieťa nevráti, ale ten prvotný šok, tá necakanost situácie, naozaj každým dňom sa na nej akoby obrusuju hrany. Lebo proste telo aj hlava začína "doháňať" realitu, že naozaj sa to stalo.