Po strate dievčatka čakám chlapčeka. Je mi ťažko

Myslím, že s tebou len lomcuju hormóny a emócie zo straty, ktorú si zažila. Keď ti položia v pôrodnici do rúk tvoje novorodene dieťa, krásne a zdravé, bude ti jedno či je to chlapec alebo dievča. Veľmi ti prajem, aby to tentoraz dobre dopadlo

teš sa na chlapčeka ak nebudeš mat dalšie dievčatko tak budeš mať krásnu vnučku a počkaj tu si len vychutnaš

vsetko pominie ak ho porodíš bude to tvoj anlej na zemi a budes chciet len zdravie nič viac. poplač si... popravde priznam sa mne ked pri druhom povedali že to bude chlapec tiež som plakala .... potom som sa s tým zmierila a začala sa tešit a narodila sa mi dcéra . milujem ich oboch rovnako a nič viac ako zdravie si pre nich neprajem . sú to moje poklady.

cakali sme chlapceka, vzdy som chcela syna.. v 21tt sa vsetko potentovalo.. otehotnela som druhy krat, bola som presvedcena, ze to bude zase chlapcek.. ked mi sestricka oznamila do telefonu, ze je to dievcatko, 5x som sa spytala, ci to mysli vazne.. sedela som ako obarena a furt si opakovala "ja a dcera??" (som anti ruzova, anti babikova, ani copikova, sateckova, sponeckova).. teraz ma chrumka 2 mesiace a ja si uz neviem predstavit, ze by bola chlapcek 😊
hlavne nech ste zdravi, na inom nezalezi 🍀

Z môjho pohľadu je lepšie, že čakáte chlapčeka. Pravdepodobne ste sa so stratou dcérky nevysporiadali, toto bábätko v podvedomí má tiež vyliečiť vaše rany, ale dcérku vám nenahradí. A takto to má byť. Pretože toto bábätko je iná osobnosť, s inou cestou, s iným životným príbehom. Prajem vám, aby ste našli pokoj v duši, poďakovali tomuto bábätku že si vybralo vás ako rodičov. Raz keď bude chlapček väčší, nezabudnite mu povedať, že má v nebi sestričku.

Ahoj,nikto sa nedokáže vžiť do tvojich pocitov. Podľa mňa to chce čas. A je dobré, keď vieš "vypustiť emócie". Mne sa stalo,že sa mi narodil mŕtvy synček v 35tt (to,že je to chlapec mi povedali až pred pôrodom,keď už nežil, predtým som nechcela vedieť, malo to byť prekvapenie). Omotal sa pupočnou šnúrou,otočil sa a ...koniec. Nedokázala som otehotnieť ďalšie 3 roky. Keď sa to stalo,chcela som vedieť,či to dieťatko je chlapec alebo dievča. Keď mi lekár povedal,že chlapec, nikomu okrem manžela som to nepovedala. Musela som mu nájsť meno, lebo mi stále behalo po rozume Adamko. Istý čas mi to trvalo, ale dokázala som si to v hlave napokon nejako upratať, že Adama mi už nikto nenahradí, ale na ceste je nový život... Neboj sa,všetko zvládneš! A raz keď si privedie domov frajerku, budeš mať aj dievča 😉 Maj sa krásne 🍀

Je uplne v poriadku ze smutis za dievcatkom. Plac, plac kolko tvoja dusa potrebuje. Kym sa s ruzovymi vecickami nerozlucis, najdni im miesto a posmut si s nimi kazdy den. Boli to, a clovek sa s tym nikdy nezmieri no plac a smutok je prirodzena cesta k pokoju. Stale bude v tvojom srdci a bude na vas davat pozor ako anjelik z neba. Drzim palce nech sa mozes cim skor naplno radovat zo synceka. Vela zdravicka 🍀

Ja ta uplne chapem. Prisla som v 39.tyzdni o dcerku. Po polroku som otehotnela a velmi som dufala v dievcatko. Mame chlapca, tiez som bola chvilku smutna, aj som mala kvoli tomu vycitky. To je normalne 😏 ALE. ako mi bolo povedane, je dobre, ze to je chlapec. Je to moj milacik, uzasny chlapček mimochodom. Nemenila by som ho za nic 🙂 keby to bolo dievca, mohla by som ju velmi porovnavat s prvou dcérkou, vidiet ju v nej, zamyslela som sa nad tym a veru, myslim si, ze na tom nieco je. Lebo psychika. Neboj, chlapcek ti pomoze sa z toho dostat 🙂

Ahoj, moja dcérka zomrela v 39 tt. 2 dní pred termínom. Tiež trvalo cez 2 roky, kým som otehotnela, už sme mali naplánovaný aj IUI.
Presne rok nato som opäť chcene otehotnela. Keď som zistila, že to bude chlapček, zrútila som sa. Hanbila som sa, že som tak povrchná. Bola som sama na seba ta moje city nahnevaná. Stále som však cítila strašný smútok, že to nebude dievčatko.
So slzami v očiach, a hrcou v hrdle som odliepaka ružovú borduru v detskej izbicke. Všetky veci som darovala, ale najskôr som v tej izbe trávila vela. času, kedy som privoniavala k vecičkam.
Keď som za cítila prvé pohyby syna, vždy som sa mu ospravedlňovala, za môj smútok. A bála som sa, že ho nebudem ľúbiť tak ako ju. V tom čase nám aj prišlo vyjadrenie z dohľadu pre zdr. Starostlivosť, keďže mame zato, že pochybila nemocnica. Podľa úradu nepochybila... To mi k môjmu stavu nepomohlo
Po pôrode sa to však ešte celé zhoršilo. Boli chvíle, keď som si syna privinula k sebe, a predstavovala si, že on je moja dcéra.

Keď mal syn asi 3 mes, manžel má upozornil. Ze keď k nemu v noci vstávam, oslovujem ho v ženskom rode. Ani som si zo neuvedomovala. Začali návale plaču problémy s dýchaním a neustály tlak na hrudi.
Skončilo to návštevou psychiatra. Začala som športovať v prírode. Hľadala som rôzne ventily. V kombinácii s terapiami, liekmi a nejakej mojej vnútornej premeny sa mi podarilo z toho dostať.
Mam dvoch chlapcov. Dieťatko už ďalšie nechceme. Vnútorné som s tým maximalne vyrovnaná. Mam už iné životné ciele.
Ju mi nenahradí nikto. A mojich dvoch chlapcov by som tiež nevymenila.

Podľa mňa, čo prežívaš, je prirodzené a dočasné. Nezmizne ten smútok. Ani u mňa nezmizol ani po 4, 5 roku. Nezmizol by. Ani keby som teraz zistila, že čakám zdravé dievčatko.
Lebo oni, naši anjelikovia boli jedinečni.. Vždy nám budú chýbať.

@evicka530 presne toto si aj ja hovorím. Ze ten chlapček proste musel prísť aj u nás. Zvláštne je, že 90 % mamiciek, ktoré poznám, že prišli o detičky, tak sa im v ďalšom tehotenstve podarilo opačne pohlavie.

Ja tu našu hviezdičku mam stále pri sebe. Vidím ju v mojich dvoch chlapcoch stále. Jediný deň neprejde, keď si nespomeniem. Lúbim všetky moje tri deti. Som vďačná za možnosť byť ich mamou a tešiť sa z dvoch zdravých chlapcov

Smutis za dievcatkom a zaroven sa tesis na chlapceka. Na vsetky pocity mas nárok, pravo. Prezi si ich slobodne..

Vôbec nemaj výčitky za svoje pocity. Máš plne právo sa takto cítiť, je velmi ťažké žiť s tým, cim si si musela prejsť. Viem ta pochopiť, stalo sa mi niečo podobné, cakala som dvojičky, dievčatka avšak v 24 týždni bezproblémového tehotenstva som predčasne porodila, moje deti po par dňoch života v inkubátoroch zomreli. Otehotnela som nečakane na prvý pokus 5 mesiacov po sekcii, čo je považované za veľmi rizikové. Pre ležala som 5 týždňov v nemocnici zvyšok doma oddychovala na rizikovom tehotenstve. Bolo pre mna velmi náročné spracovať všetky tieto pocity, navaly hnevu, plaču. Ked som sa dozvedela na morfo ultrazvuku, ze čakáme znova dievčatko, priznam sa bola som v šoku, tuzila som po chlapcovi, sama som si hovorila, ze to bude menej bolestive. Ale po týždni som sa k tomu postavila čelom, povedali sme si s manželom, ze najdôležitejšie je, aby sme toto tehotenstvo dotiahli co najdlhšie, mojim snom bolo dostať sa aspoň do 34 tyzdna tehotenstva, nakoniec sme to dotiahli az do 39 týždňa. A som nesmierne rada, ze sa mi narodila dcérka, neberiem ju ako náhradu za ne, je to samostatná osobnosť. Je to naše duhové dieťatko, myslím, že ona je naším anjelom tu na zemi a moje dve dcérky su anjelikovia, co na nás dávajú pozor z nebicka. Milujem všetky svoje dcérky rovnako ❤️Skus svoje myšlienky nasmerovať na toto tehotenstvo, citaj si o tehotenstve, o výchove dieťaťa, info o starostlivosti, pripadne ak ti to zdravotný stav dovoľuje chodievaj na prechádzky, zacvič si tehu jogu a podobne. Proste zamestnanaj svoju hlavu tak, aby si mala minimum času na negatívne pocity. Často som si opakovala, ze toto bábätko nemôže za nič, co sa stalo v minulosti a nechcem, aby cítilo moje negatívne pocity a držím sa toho dodnes. Verím, ze to zvládneš a porodís duhové bábätko, ktoré do vašich zivotov znovu prinesie radost a detsky smiech. 🙏

Aj my mame rainbow baby. ( to je to čo teraz čakàš) Nastastie najprv sme mali zdravu krasnu dcerku. Prve teho mi to bolo jedno ake pohlavie. No porod trval 37h a mala som po nom traumu prvy rok dva som myslela zeby som to druhy x nezvladla. Ale mala lubi deti a spolocnost Tak sme koli nej skusili no chlapcek nebol zdravy a rodila som v 18tt ked mu prestalo byt srdiecko. Vies presne ako velmi som chcela byt znovu tehotna. Mala velmi chcela sestru tak koli nej som si zelala nech sa jej to splni ale hlavne som chcela zdrave zive babo.. Chvilku bola sklamana ked sme zistili ze je to zas chlapec ..( pamata si nasho anjelika hoci mala iba 3.5 ked som rodila lebo to bola prvy x cely den bezomna vrarili sme sa domov ked spala) ale ozaj len chvilku Mozno hodinu a potom sa zas tešila. Vysvetlila som jej ze my si nevyberame babatko ale ono si vyberà nàs.A nàš živy anjelik toho zbožnuje. Začni si zhanat chlapcenske vecicky vyber mu meno a neboj sa ked sa narodi zalubiš sa donho na prvy pohlad a kazdy den viac a viac. Tvoj syn si Ta vybral za mamu. Uz teraz Ta miluje pozna tvoj hlas a tlkot tvojho srdca. Ked sa dietatko narodi položia ti ho na brucho (aspon moje deti) a Ono sa plazi k tvojej hrudi hnet sa vie prisat a vie ze si jeho mama. Je to tak magickè puto matky a dietata.smutok za dievcatkom ti ostane no budes aj tak štastna mama čarovneho syna, Maly princ bude laska tvojho života.

Uvidis ze ked sa narodi, budes najstastnejsia zena vo vesmire, bezohladu na to, ci je to chlape, alebo dievca 🙂

Ďakujem vám všetkým naozaj zo srdca. Pomohlo mi prečítať si vaše názory a príbehy. Môj chlapček si veru vybral nás a možno ho poslala sestrička, že takto to bude najlepšie ☺️ je to náš dar, ja si to plne uvedomujem. Budem sa snažiť si užívať toto tehotenstvo, aj keď niekedy to na mňa veru príde, ale to tu bude so mnou už navždy. Musíme to tak brať. Ďakujem vám ešte raz žienky moje 🙏💙

možno je aj lepšie že čakáš chlapčeka - prvé tehotenstvo neskončilo šťastne teraz to ale výde.....už len to že predtým to bolo dievčatko a teraz chlapček treba vnímať pozitívne....dievčatko odišlo ale nedá sa to vymazať druhým dievčatkom.....nemôžeš vidieť v jednom dieťati iné a ani zameniť jedno dieťa druhým....uvidíš, keď sa chlapček narodí, nevymenila by si ho za žiadne dievčatko na svete, lebo je tvoj....ružové veci schovať, možno raz bude aj dievčatko....ale teraz je to krásny zdravý chlapec, tak to šťastne dobojuj aby si ho mohla poláskať v náručí.......tvoje pocity sú inak prirodzené, ešte si sa nevysporiadala so smrťou dcérky, takže cítiš aj smútok aj radosť .....

Vies co si povedz? Aky bol dovod ze si prisla o dcerku? Mozno mate nejaky geneticky problem. Mozno keby si cakala zase dievcatko, velmi by si sa bala ci sa to nezopakuje. Takto ti osud nadelil chlapceka, aby aspon trosku sa ti zmiernil strach a stres z toho, ci to vsetko dopadne dobre. A ja verim, ze tentokrat ano. Ja som si vzdy zelala prveho syna. Aby chranil mladsiu sestricku. Nevyslo to. tebe mozno ano.

preber si to s psychologickou

Nám zomrela dcérka dva dni po pôrode. Keď sme znova sa rozhodli vyskúšať otehotnieť ja som chcela práveže veľmi chlapca, no priateľ dievčatko. Keď nám na sone povedal doktor,že je to chlapec, priateľ sa skoro rozplakal,bol ,, sklamaný,,. Každé dieťa je jedinečné, tá bolesť nepreboli, podľa mňa chceš hlavne zdravé bábätko a nie si vyrovnaná so stratou dcérky, úplne sa s tým ani vyrovnať bohužiaľ nedá ☹️ keď sa synček narodil,tak z priateľa to opadlo a teraz je rád,že máme chlapčeka a že je zdravý hlavne☺️ všetky vecičky ako oblečenie, kočík a pod. sme posunuli ďalej,nemohli sme sa na ne pozerať,ani keď boli v krabiciach v skrini, proste ten pocit,že tam sú bol strašný pre nás. Hlavne sa drž a nech všetko dobre dopadne

No ale buducnosť nepoznáš, možno ešte pride dievčatko.Teraz to vyzera neuveritelne ale ja by som tie ružove šatočky nevyhadzovala

Ale tak chlapci su lepsi na vychovu aj mensia udrzba podvozku. Chapem Ta, ale na druhu stranu, aspon z neho nebude nahrada toho dievcatka. Veci daruj tie ruzove, jednu si nechaj ako spomienku na to dievcatko. A pekne v ustrety tomu porodit chlapceka. Ja mam po dvoch stratach chlapceka, je uzasny, neskutocne decko, dakujem Bohu, ze ho k nam poslal. A mozno po chlapcekovi este pride dievcatko. Teraz sa sustred na neho, urcite bude zdravy a nadherny

Dievčatá, píšete rôzne životné príbehy,tak ako autorke aj vám by som chcela udeliť emotikon "cítim s vami". Raz mi jeden starý pán kolega,ktorému zomreli dvojičky po narodení povedal veľmi pravdivú vetu: ach,čo si žena musí vytrpieť,keď chce na svet priviesť dieťa! Ako čítam, nie som v tom sama. Opatrujte sa!

My sme našťastie nemali problémy otehotnieť ale mam dvoch chlapcov, veľmi som túžila po dievčatku, prvé mi bolo jedno co bude , ale pri druhom keď mi povedali ze to bude chlapec, celu cestu domov z gyndy som usedavo plakala. Úplne sa mi rozplynuli moje predstavy ako chodím s dcérou po výletoch, nákupoch, wellnesoch,babska jazda, ako sa o mňa stará keď to potrebujem, babské rozhovory, predsa len žena ženu viac chápe. Jasne je to hlúposť, bohu ďakujem za mojich nádherných chlapcov,milujem ich nadovšetko, ale ta túžba mat dievčatko vo mne zostane navždy.

Rozluc sa. Ty si nezatvorila za sebou jednu kapitolu a otvorila si ďalšiu. Rozluc sa s dcérkou, poďakuj. Je to veľmi dôležité. Inak môžeš pozrieť Alexis poradňa, pomôžu. Potom sa sustred na bábo ktoré čakáš. Malicku nik nenahradí to nejde. Tes sa z chlapčeka,ktorý vám je daný. Priprav mu pocitovo šťastné tehu, priprav mu pekný príchod. Môže sa stať,že toto tehu odplaces,budeš nervózna a potom keď už malý bude na svete, potom si to ešte doslova zliznes. A budeš ľutovať, že si bola v tehu nervózna a malý bude precitlively. Sustred sa na pekne veci,zážitky. Tes sa z príchodu synčeka.

@mily7 preco by mal byt maly precitliveny, ked je nervozna pocas tehotenstva? Tieto stare bludy. Ja skm bola kvoli maminej chorobe v depresiach cele tehotenstvo a maly je uplny anjel. A okrem ineho taketo reci este nikomu nepomohli.

Život robi naprieky.Moje zname chceli dievčata a maju chlapcov, moja mama mi cely život rozpravala prihodu,ako plakala v pôrodnici ked jej doniesli mňa, lebo chcela chlapčeka.Potom sa vyjadrila, že chcela chlapca a narodilo sa jej dievča 3x horšie ako chlapec.Ona ma aj inak vychovavala, tak sme sa zasmiali.Muži maju lahši život a velke protekcie v živote - bud rada zaňho, ze bude mat lepši život.

@queen_mary pretože to babo to cíti. Že mama je nervozna. Netreba brať všetko hneď zle. Ja si napr. vycitam, že som bola vystresovaná a že som tak pôsobila na bábo.

@queen_mary a snáď nikomu nepoviem smelo do toho. Ešte si ponadavaj,že nevyšlo pohlavie podľa tvojho želania,bude ti lepšie...Mala by sa upokojiť a hľadať cestu ako sa cítiť lepšie a prijať toto dieťatko.

No, treba si dať kolečko okolo baráku v tomto hmlistom počasí a potom si dať si studenú sprchu...akože takto sa upínať na konkrétne pohlavie..Kriste pane!
Je to klišé, ale pravdivé - dôležité, aby deti boli zdravé, ostatné je absolútne nepodstatné. Hlavne, autorka, keď vôbec máš problém otehotnieť, tak trocha vďaky a prijatia by neuškodilo.