Po potrate neprajnosť voči tehotným
Ahojte žienky... Verím, že nie som jediná, ktorá toto preživa... Nedávno som potratila a teraz ako naschvál okolo mňa tehotnejú všetky ženy z okolia. Nie len, že sa z nich absolútne nedokážem (a vlastne ani nechcem) tešiť... Ale vnímam, že im ich tehotenstvá vôbec neprajem... Teda nie že by som im želala niečo zlé... To vôbec... Ale nerada vidím ich bruchá, vadí mi počúvať o ich tehotenstvách...
Hrozne ma to zraňuje a mám vtedy chuť len kričať že ja som mala rodiť tiež! Že aj ja som mala mať brucho a pyšne si s ním vykračovať...
Chápem, že to, že niektoré ženy majú tú smolu, že potratia neznamená, že tie, čo sa tešia z tehotenstiev sa majú držať v tichosti a nechváliť sa nahlas...
Len som z toho hrozne zlomená... A tento príspevok píšem v nádeji, že sa mi trochu uľaví, lebo moje okolie moc nechápe môj zármutok a tú neprajnosť voči iným (ktorá mi samozrejme tiež nie je príjemná a slúži len ako nejaká maska vďaka ktorej sa nerozplačem zakaždým, keď vidím ženu v podobnej fáze tehotenstva, v ktorej som mala byť teraz ja alebo keď počujem o každej ďalšej, ktorá je tehotná)...
zlomená
na jednej strane ta viem pochopit, tiez mi nebolo vsetko jedno, ked mi zeny v mojom okoli oznamovali tehotenstvo a netusili, ze som im ho vlastne mohla rovnako oznamovat ja, nikdy som to ale necitila tak silne ako ty, skor som si to poriesila sama v sebe, s partnerom a sla som dalej, smutok nema expiraciu, na tvojom mieste by som sa cez to ale skusila preniest, vrhla sa do niecoho ineho, co by ma tesilo, aby si to v sebe uzavrela a pohla sa dalej a tesila sa na to, ze raz ja budem ta s bruskom oznamujuca to "svetu", taketo pocity ti podla mna ani nerobia uplne dobre
presne ako pise @sandra151 nevies ako to mali tie tehotne v okoli, ja napr. som potratila dvakrat a teraz som konecne tehotna a chapem ta ale podla mna je smutne, ze napriek tomu, co si prezila dokazes povedat, ze im tie tehotenstva neprajes, mozno ich cesta bola xkrat smutnejsia ako ta tvoja
"Dopraj a bude ti dopriate" 🙂🙏
Potratila som v decembri,dva tyzdne som bola v totalnej depresii. Par tyzdnov mi vybehli slzy do oci vzdy, ked som videla tehotne ci kocikujuce zeny.Potom to preslo.V tom case ale este aj viacere moje kamaratky bud porodili alebo mi oznamovali tehotenstva. Viem,ako sa citis...teda skoro.Ja im to prajem z celeho srdca,no aj tak mi je neskonale smutno,ked ich vidim s babatkami,lebo mi to len pripomenie toto moje nestastne obdobie. Ale je to podla mna normalne a tak som si povedala,ze na chvilu prerusim kontakty a budem sa venovat inym ludom a inym veciam,kym si neupracem hlavu. Podla mna ma taketo pocity viacero zien co si tym presli.
P.s. ako už bolo vyššie uvedené, nikdy nevieš aký príbeh sa skrýva za ženou, ktorú práve vidíš tehotnú a šťastnú..možno má za sebou viac potratov ako ty a možno nie, ktovie.. verím ti, že si zlomená ale skús sa odosobniť od ostatných žien, zameraj sa na seba, mysli pozitívne, ver a onedlho sa aj ty budeš pýšiť tehotenským bruškom 🍀
Tiež keď som potratila v 22 tyzdni, som bola psychicky na dne....moja super kolegyňa tiež bola tehotná...potom susedka otehotnela,vôbec som sa nemohla na tehotne zeny pozriet, velmi som to preživala... tešila som sa keď sa bábätká narodili ale vo mne bol veľký smútok. Keď sa kolegyni narodilo dievčatko bolo to ťažké...ale postupne casom som ju bola aj pozrieť... Teraz ma už 2 a pol roka,ale vždy keď ju stretnem si hovorím, že aký by už bol môj syncek veľký....
@m_isk_a dopraj a bude ti dopriate.. Viem o com hovoríš, sama som toto preživala 2,5 roka kým sa nám podarilo otehotnieť... Ale ako sa píše v komente vyššie, nevieš cim si prešli tie ženy .. tiež sa im nemuselo dariť roky, mohli pred tým potratit a podobne .. ja som tieto pocity čo ty cítila len k ženám o ktorých som vedela že bábätko proste vyšlo na prvý sup a ani to neplánovali, alebo potom napr. moja švagriná ktorá ani tehotná nechcela byt a otehotnela lebo jej muž to chcel.. a takým sa to podarilo hneď... Ale potom som si to všetko v hlave zrovnala, tie ženy nemôžu za to čo sa tebe deje... a došiel rad aj na mna.. Takze DOPRAJ A BUDE TI DOPRIATE. Veľa stastia
Ked som porodila dceru v 22tt, bola tehotna susedka vedla mna aj nadomnou. Preplakal som cele mesiace a oblukom sa vyhybala nielen im ale vsetkym tehotnym okolo. Nezvladala som a ani som nechcela byt v ich pritomnosti mila. 🙂 Pamatam si na moment, kedy som konecne dokazala kamaratke priat babatko. Bolo to az 6 mesiacov potom. Takze tvoje momentalne pocity su uplne v poriadku. Hnevaj sa, zavid, nepraj. To sa utrasie. Len to nedavaj najavo, lebo by to nechapali.
Ja patrím k tým, ktoré sa momentálne “pýšia” bruškom. Mám tesne pred pôrodom. A presne viem čo prežívaš. Mám za sebou pár potratov. A ten pocit že tehulky všade. Najhoršie tuším bolo že kolegyňa čakala dieťa zároveň. Takze ja som o svoje prišla a ju som videla s rastúcim bruškom. Jedno mi to teda nebolo... bohužiaľ ľudia, ktorí nezažili často nevedia pochopiť. Si úplne normálna. Každý z nás spracúva smútok a žiaľ ináč. Niekto rýchlejšie inému to trvá dlhšie...
Tiež som zažila 2× MA a ako naschvál som všade stretávala tehotné ženy,či ženy s bábätkami...tiež to bolelo a ja som sa pýtala prečo sa to stalo mne a nie inej...je to niečo s čím sa musíš vyrovnať sama v sebe,ten smútok a bolesť raz nebudú až také citeľné,ale nezabudneš nikdy a vždy si na to spomenieš a vždy ti bude z toho smutno.Sú veci ktoré neovplyvníme,ale všetko má svoj dôvod...držím ti palce,aby si aj ty raz mohla pyšne kráčať s bruškom a mohla sa tešiť z narodenia zdravého bábätka🙂🍀
Uplne ta chapem, bola som na tom podobne. Mala som pocit, ze na kazdom kroku je tehotna zena, nedokazala som sa na nich pozerat, vidiet to rastuce brusko. Vela znich som dobre poznala, mali sme rodit v priblizne rovnakom case. Oni maju deticky, ja nie, bolo to tazke. Najhorsie pre mna bolo ked som treti krat potratila a o mesiac nato otehotnela moja naj kamoska, ja som sa vtedy zrutila, nedokazala som si snou pisat, volat, vyhybala som sa stretnutiam snou. Nakoniec to bola prave ona, ktora ma nakopla a dala silu bojovat dalej, pred par dnami porodila a ja som znovu tehu, vdaka nej som nasla v sebe silu bojovat dalej. Musis sa stym jednoducho vyrovnat, kazdej z nas to trva inu dobu, ale casom to prejde a bude lepsie.
Tiež som mala podobné pocity po potratoch (mala som 2x MA), ale potom som si uvedomila, že raz budem pravdepodobne opäť tehotná a úprimne, nechcela by som, aby moje známe/kamarátky mali voči mne takéto neprajné pocity - skôr by som chcela, aby sa tiež tešili so mnou, veď druhé ženy za to nemôžu, že my sme v tej smutnej štatistike...
Takže teraz to beriem skôr takým štýlom, že dopraj a bude ti dopriate.
Mala som veľmi podobné pocity, ale mne najviac pomohlo sústrediť sa na úplne iné veci, bola som vďačná, že mám dobrú prácu, užívala som si výlety, dovolenky, čo ony možno teraz nemôžu, tešila sa aspoň z jedného zdravého dieťaťa, že mám. Filtrovala som všetky tehotné "celebrity" a sledovala som úplne iné veci napr.na insta.
viem o com hovoris... potratila som v 10tt, bola som fakt na dne, dobrych par tyzdnov, nemala som chut zit. nikto nechcel pocuvaj moje "nareky" dookola. vsetky naokolo tehotne.
este aj rok po tom som sa vzdy rozplakala ked som o tom mala hovorit
potom som znova otehotnela, prvy trimester som sa triasla... v noci plakala, velmi som sa bala. ale zatial som v 18tt a drzime sa.
nemaj si to za zle, podla mna je prirodzene to co citis...
Svoj hnev, bolest a zármutok obracias zlým smerom. Plač, krič, smut. Prejdi si týmto obdobím s chod ďalej. Nechaj to dieťatko odísť. Neprajnostou a zlostiou len zatvrdis svoje srdce. Ako už bolo písané, nepoznáš príbeh ani jednej z tých žien. Poznám ženy , čo sa snažili roky, čo mali 4-5 potratov po sebe kým sa dopracovali k tomu “bruchu”. Sú ženy, čo mali každý jeden deň tehotenstva odtrpeny tak, že kým nezazijes nepochopíš, a majú take následky že dalsie tehotenstvo by bolo riskantne,napr ja. Sú ženy ktoré preliezali celé teho. Neboj detičky prídu 🙂
Všetko sa deje pre niečo... Dopraj a bude ti dopriate... Aj keď viem aké takže to pre teba je prešla som si tým tiež 🙏❤️
@m_isk_a dopraj si cas a smut. Musi to to preboliet ❤ A ako pisu baby, nevies, ale pribehy sa skryvaju za ich stastnymi koncami. My sme sa s manzelom snazili o mimco 3 roky, vtedy akurat vsetci v okoli rad za radom tehotneli. A ano, aj moja reakcia bola taka, ze som si kazde jendo tehotenstvo odrevala. Priala som im ho, ale bola som zufala. Ked som konecne som ostala tehotna, tak v 10tt som o mimco prisla. Uprimne... takmer som sa zblaznila. Asi polroka som takmer s nikym nekomunikovala. Bol treba cas ❤ Potom sa postastilo, ale polovici tehotenstva som prelezala, maly mal pri porode krvacanie do mozgu a hrozilo, ze chodit nebude. Ale zvladli sme to. Po tomto som si myslela, ze k druhemu bude cesta jednoduchsia, no nebola, ale dockala som sa. A ano.... je to zvlastne, ale stale "zavidim" napr. svagrinej, ze otehotnela hned, ako sa rozhodli, tehotenstvo super a vobec nema sajnu o tom, co sa moze pokazit. Ale na druhej strane, mne moze "zavidiet" druha svagrina, lebo mam zdrave deti, alebo bratrancova zena, ktora 3x prisla o babo v 7mom mesiaci. A ked sa konecne dockali, tak aj jej brusko mohlo niekoho rozosmutnit a pritom ich cesta k babu bola sakramentsky tazka. Drzkaj sa ❤ Bude dobre. Mozno nie teraz, ale kazdy sa raz svojho uzlicka docka.
Tiež som to tak mala/mam.. aj ked sme sa snažili a nic a tiež potom aj po MA..
@m_isk_a áno, je to úplne bežné. Skús kontaktovať alexisporadna.sk, sa sa individuálne a robia aj podpornú skupinu pre ženy po potrate, super je že online, čiže kdekoľvek. Každá jedna tam hovorila, že to tak má. A dá sa s tým aj pracovať. Nám zomrela dcéra v 38.tyzdni a v deň, keď som to zistila, rodila jedna moja známa a na druhý deň, keď som rodila ja, rodila aj priateľka. Bolo pre mňa veľmi oslobodzujúce, keď sme s nimi o tom otvorené hovorili, že je to pre mňa riadne ťažké vidieť ich s dieťaťom a zároveň že nechcem, aby oni sa kvôli tomu trápili a netešili s deťmi - a ony mi povedali nádherné veci, ako veľmi to prežívajú so mnou, ako neskutočne ich to mrzí, a že mali aj výčitky že ony sa tešia zo svojich detí a ja nemôžem - bolo to uzdravujuce pre nás všetky.
@m_isk_a ja som 2 týždne po potrate, týždeň od druhého čistenia keďže ma museli čistiť na 2 krát. Bola som 10+3 tt, išla som na obyčajnú poradňu na ktorú som sa neskutočne tešila..... A zrazu? Sklamanie.... Anembriomola.... Myslela som že sa zbláznim, nedokázala som prestať plakať... Po týždni mi bolo lepšie a tak som si myslela že som ako tak vyrovnaná a v pohode... No zistila som že niesom. Okolo mňa babyboom ja im to prajem ale mňa to tak strašne bolí a zraňuje, že prečo práve nám sa to stalo. A najhoršie je keď okolie sa stále pýta kedy už budete mať bábätko? Nečakáte ešte?.... Od svadby otázky na pravidelnej báze.... A mne srdce puká lebo nevedia ako veľmi sme chceli a chceme a čo sa stalo 😟😟😟..... Mám horšie a lepšie dni.... Niekedy sa nedokážem ovládnuť a proste sa rozplačem...... A mam pocit že to skončí až vtedy keď budem znovu tehotná 😥
Môžem ti.povedat úprimne...ako žena, čo 15 rokov nemohla otehotnieť...má za sebou x neúspešných cyklov, stovky testov, injekcií, tabletiek, niekoľko zákrokov, neúspešných IUI a IVF....nič ti nepomôže viac ako hovoriť o tom.
Naozaj. Keď rodina, priatelia a známi budú vedieť, že si o dieťatko prišla, bude to určite lepšie pre vašu ďalšiu vzájomnú komunikáciu. Keď budú vedieť, že "ste v procese", tak prestanú aj boľavé a podrypovacne otázky...
Ja mam teraz čerstvo po pôrode...ale roky som bola stále len "teta". Roky som trpela pri kazdej otázke "kedy aj vy konečne budete mať deti " a pomohlo mi až priznať farbu. A odvtedy mam pokoj. A s každým sa dokážem úprimne porozprávať aj o tom, že to nejde a prečo to nejde. A zrazu sa debata uberá úplne iným smerom.
Bolí nás len to, čo nemáme v sebe vysporiadané.
Držím palce aby všetko bolo najlepšie ako môže byť.
@m_isk_a Moc ma mrzi, ze mas take trapenie. Ale nemyslim si, ze by okolie nemalo pochopenie pre tvoje pocity. Rozpravat sa so zenou ktora potratila o jej pocitoch je velmi tazke. Okolie skor hodi tvoje poznamky do autu, pretoze na ne nevie reagovat. Podla mna by ti prospelo navstivit psychologicku a porozpravat sa s nou o svojich pocitoch. Okrem toho ze ta vypocuje, ti povie aj nestranny empaticky pohlad. Mozno by nebolo na skodu ak je na konikovi forum pre mamicky ktore prisli o miminko. Tam by si urcite nasla podporu a pochopenie od inych ktore si tym presli. Tvoje pocity su prirodzene. Nie je na nich nic zle. Zavist a zlost su ocakavane emocie ktore po potrate pridu. Dolezite ale je, aby si vdaka negativnym pocitom neupadla do depresie, a zlost a zavist nebol tvoj denny chleba.
@janulla123 áno, skončí to keď budeš znova tehotná. držím palce
aj mne sa to stalo..bolo pre mna horor ist na kontroly same brucha okolo len som preglgala jak mi bolo do placu ale ja som nie ze nepriala to vobec, mne to bolo luto a skor som im zavidela....uz nemusim 🙂
Ja som to mala úplne rovnako.
Nerob a nechoď tam, kde ti to robí zle.
Želám, nech si rýchlo tehotná.
Ďakujem žienky za podporu, je fajn vedieť, že v tom nie som sama (verím, že to podporí nie len mňa, ale aj ďalšie ženy, ktoré si tým budú prechádzať a nájdu tu tieto naše/vaše skúsenosti)...
Ja samozrejme tým tehotným ženám vôbec neprajem nič zlé a už vôbec nie aby si prešli tým čo ja... len proste ich momentálne nemám chuť vidieť a počuť o nich.... 🙂
Mne celkom pomohlo, že som sa tu mohla takto "vypísať" a verím že čoskoro príde ďalšie tehotenstvo, ktoré dopadne dobre <3
Podobné diskusie
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
Nikdy nemôžeš vedieť aký príbeh sa skrýva za každou jednou tehotnou ktorú vidíš. Možno rovnaký ako tvoj,možno Ešte horší.
Chápem že to bolí ale okolie nemôže za to čo sa ti stalo. Treba to spracovať a ísť ďalej. . .