Po potrate mám úzkosti a priateľ mi nerozumie

Ahoj, ja tiez trpim uzkostami ktore sa posledne mesiace vystupnovali neuspesnou snahou o babatko (snazime sa uz takmer rok). Potratom som si nepresla no viem si predstaviť ten velky napor na psychiku ktorý zo sebou nesie. Nie je to nieco z coho by sa clovek vystrabil do tyzdna ako z chripky, je to proces, ktory asi nikdy uplne nepreboli, preto si nevycitaj ze stale smutis, niečo take zamava s kazdou zenou. Co je podla mna dolezite je sa v tom smutku netopit prilis dlho, je super ze mas psychologa ktory ti pomoze nasmerovať tym spravnym smerom. Nikto tu na fore do vasho vztahu nevidi tak ako ty a ked mas pocit ze ti nerozumie snaz sa to vykomunikovat s nim, nepredstieraj radost len kvoli partnerovi, to by ta casom dobehlo. Zena je potratom viac zasiahnuta a ked nevidime partnerov ako intenzivne smutia mozeme nadobudnut pocit ze sme v tom utrpeni same, no muzi castokrat prezivaju bolest v tichosti, co je pre nas zeny az nepochopiteľné. Dúfam ze to spolu zvládnete a ďalšie tehotenstvo už bude mať šťastný koniec.

@lucka27391 No on je potrat niekedy taka skuska vztahu. Mne sa to pred 7 rokmi stalo tiez. Smutila som poctivo, nesnazila som sa to nejako potlacit, no na druhej strane som videla, ze partner by uz dieta velmi chcel a teda aj zacat skusat znova a zacala som.na seba tlacit. Dlho sa mi nevracala MS, lebo podla mna sa telo a asi aj dusa necitili na nove tehotenstvo. No isla som na vyvolavacku, po ktorej som sa citila uplne priserne, no naloniec ms prisla. Tak som sa tesila, ze zacneme teda znova. Ale vzapati som ochorela tak, ze som sa toho nevedela zbavit 3 mesiace. Ked to konecne skonilo, tak.prisli tiez uzkosti. Ale take, ze som nakoniec skoncila na 3 mesiace na psychiatrii. No a dalsi rok a pol som sa vobec necitila na dalsie skusanie a brala som aj dost liekov. Partner bol miestami z toho uz dost frustrovany. No ja som za ten cas presla terapiou, ktora mi velmi pomohla a doteraz z nej v materstve tazim. A aj inde. Po jej skonceni som sa zacala uz na dalsie skusanie citit a to uz bol uspech. Niekedy veci fakt vypalia uplne inac, ako clovek caka, ale u mna to bolo nakoniec na uzitok. Mrzi ma, ze partner musel.kvoli mne dlho cakat, ale myslim, ze aj on je teraz rad, ze som si najskor poriesila svoje uzkosti. Kto ma k tomu sklony, tak v materstve je moznych spustacov az-az.
Inac partnerovi mozes aj povedat, nech to berie trochu aj ako trening na rodicovstvo. Tam treba mat daleko vacsiu trpezlivost a ten pocit "uz je toho fakt vela" sa tam dostavuje dost casto.

Potrat je komplikovana zalezitost. Pretoze sa miesa bolest fyzicka aj psychicka. Navyse tabletka vie pekne rozhadzat vela veci, nie je to sranda, je to zasah do organizmu. Bohuzial, len velmi malo muzov vie pochopit, pretoze oni bolest ani fyzicky ani psychicku vacsinou nezazivaju. Pre nich to dieta este neexistovalo, nebolo realne, vacsinou. Kdezto pre zenu to uz bolo babatko, uz od // si vysnivala vela veci... Uprimne, mne trvalo cca rok kym som sa z toho ako tak vyhrabala, sice som bola okolo 11tt... Je super, ze mas psychologicku a si uplne normalna. A partner na to uz asi viac-menej "zabudol" a chce ist dopredu, takze by som povedala, ze bude skuska vztahu, ci to ustojite. Drzim palce

@lucka27391 ja len k tomu, že už je to dlho - ako žena, čo prešla kadecim, mu odkazujem, že to určite nie je dlho. Je to úplne normálne. Veď by si dokonca ešte aj stále bola tehotná v tomto čase... Je to kratucko...

@lucka27391 chce to este cas.

@lucka27391 mrzí má čo prežívaš. Ja to prežívam momentálne tiež a nie prvýkrát. Musíš byt silná. Tiež mám niekedy pocit že mi nikto nerozumie veď ako môže keď si tým neprešli. Keď to nevedia precítiť. Môj manžel je tiež z toho smutný a viem, že ho to trápi ale zároveň si myslím, že mužom sa nezmení v živote takmer nic keď žena oznámi dve ||..no nám sa zmení všetko..prestaneš piť alkohol, dávaš si pozor čo jes, pozorujes sa, chytáš si bruško, jes vitamíny a neviem čo všetko…je toľko veci čo zrazu každý deň robíš len aby ste mali svoje vysnene babatko a zrazu sa to zmení behom sekundy. Tiež mám niekedy pocit či sa mám vôbec tešit. Každý ti len poradí aby si myslela pozitivne a všetko bude dobre. A to som podľa môjho názoru dosť pozitivny človek len niekedy sa človek citi proste na h..no. Snaž sa dať hlavne ty do pohody aby si bola v poriadku. Ostatne príde a musí to aj on pochopiť, keď sa necitis dobre. A určite by to nerobilo dobroty počas urýchleného tehotenstva keby si sa cez to nedostala a nebola si so sebou spokojná.

@lucka27391 zažila som potrat minulý rok v máji po vyše 3 rokoch snazenia, nevyvíjalo sa dobre tiež sme sa k srdiečku nedostali, telo s tým poradilo samé. Pretrpela som si to. Termin pôrodu som mala mať na štedrý deň. Vianoce boli ťažké. Poplakala som si. Po vianociach sme sa rozhodli pre IVF. V rámci prípravy som chcela byť v pohode fyzickej aj psychickej a mala som pokec so psychologičkou. Ani po 10 mesiacoch som o tom nedokázala hovoriť bez plaču. Dnes je to rok čo sa nám podarilo vtedy počať, nepodarilo sa nám znova otehotnieť,som po odbere vajicok,ale vklad som ešte nemala,ale dnes som o tom prvýkrát dokázala hovoriť bez plaču. Takže za mňa rok, treba si prejsť truchlenim a každá to máme inak. Muzi to prežívajú inak. Neboli s drobcom jeden celok. Nedokážu porozumieť tomu putu. Že sme sa z drobcom rozprávali atd. Mne stačilo že bol manžel pri mne. Žiadne slova aj tak nedokážu zmieriť to čím si prechádzas. Lebo uši počujú,ale srdcu to nedochádza. Pomaly to odíde, len sa nepoddaj. Bojuj.

Dievčatá, ďakujem vám za reakcie... Cítim sa už oveľa lepšie, únava, slabosť a úzkosti ustupujú... Bola som párkrát u psychologicky, veľmi mi to pomohlo.. ale hlavne aj byť sama so sebou a akceptovať svoje pocity... Priateľ mi nie vždy rozumie, ale to už je predsa jeho vec 🙂 nemal to ani on ľahké. Ale spätne keď si spomeniem, už som si prechádzala úzkosťami po štátniciach. Tiež to prišlo ale až o 2 mesiace. Keď som v stresovej situácii, tak fungujem na 120% a potom to buchne, keď už je po všetkom a človek si myslí, že už má pokoj.