Ahojte, už je to cca rok a pol čo som podstúpila interupciu- boli v tom zdravotné i osobné dôvody. S odstupom času sa na celú vec pozerám úplne inak a neviem sa s tým vyrovnať. Rozplače ma všetko, komentár že chlap je na materskej, reklama s bábätkom v TV, film kde sa rodičia tešia na bábatko, proste všetko. Obrovský smútok cítim aj po stretnutí so známymi, ktorí majú malé deti, cítim, že som urobila najväčšiu chybu vo svojom živote, ktorú už nikdy nebudem môcť zobrať späť. Už neviem čo robiť, aby som necítila tú bolesť, to prázdno v srdci a tú beznádej, že to už nikdy nebudem môcť zmeniť.
Psychológ? Ak si s problémom nevieme rady, obraciame sa na odborníka.
Neviem ti pomoct,asi ziadna z nas to nedokaze,budes sa s tym musiet jedine nejako naucit zit.Jedine co mi napada,je sirit svoje "posolstvo" dalej.Pod chvilou tu pribudaju prispevky zien, ktore z roznych dovodov zvazuju interupciu a komentare zien,ktore interupciu obhajuju.Pozor,ziadnu z nich nesudim.Nepochopim, ale nesudim.No toto je to,co si maloktora dokaze uvedomit,ze rozhodnut sa teraz je jedna vec,dokazat s tym rozhodnutim s odstupom casu zit,to je uz ina vec.Tak ma napadlo,ze by mohlo byt zmysluplne,keby zeny, ktore to zazili ako aj ty hovorili aj o zivote "po".Ake je to zit s tymito pocitmi den co den.Nechcem nikoho drazdit,aby sa tu teraz mamicky na mna nevrhli ako supy...Podla mna je fer pri tejto teme povedat nielen A ale aj B.S nikym sa nebudem hadat ci je alebo nie je interupcia vrazda,dontoho nechcem ist.Ale to,ze toto rozhodnutie nenavratne poznaci psychiku zeny sposobom,ktory si neviem ani len predstavit,tak to je fakt!Mozno by tvoje zdielanie tych najbolestivejsich pocitov dokazalo najst smer aspor par zenam a ty by si nasla pokoj v dusi,ze by tato strata mala aspon nejaky zmysel,aj ked je to asi tazko takto povedat.Ja verim,se dusicka toho dietatka je s tebou,popros ho o odpustenie,zapal sviecku...
Spravila si chybu. Musíš sa s tým zmieriť a odpustiť sama sebe. Ak si veriaca, tak choď na spoveď, ak nie tak smer psychológ alebo ešte jedna možnosť skvelá priateľka, ak máš. Potrebuješ sa vyrozprávať, vyplakať... Chce to čas. Nezažila som to, ale ako sa poznám, isto by ma tie myšlienky umárali.
Ak tam boli zdravotné aj osobne problémy, tak si konala najlepšie ako si vedela v tej chvíli.Inac by si to nespravila.....chod k psychologicke.Mas nejaké deti?
Skús poradňu Alexis. Je mi to ľúto. Aj ja som toho názoru že môže pomôcť aj tebe ak svojou radoua skúsenosťou pomôžeš inej žene. Lebo stále sa omiela to že je potrat právo ženy ale zabúda sa dodať aké to má často následky. A tie následky nesie potom len tá žena sama...Pri spontánnych potratoch sa odporúča ženám čo sa trapia dať bábätku meno a odslúžiť omšu. Ak si veriaca , tak možno by ti pomohla taká rozlúčka s bábätkom .
...Vyjadrujem úprimnú sústrasť. Verím, že Ti to je ľúto. Ak je to pre Teba zlý nápad, tak sa ospravedlňujem, ale... Možno dokážeš zachrániť iné bábätko v téme Objednala som sa na potrat, ale muž je proti.
Trpis post abortivnym syndronom.Toto sa da uzdravit jeho sviatostou pokania ,teda spoved.Nepises , ci si veriaca ,alebo akeho nabozenstva,ale rozhodne tvoje rany moze uzdravit jedine Jezis Kristus., psyho pomoze len na chvilu, a uchlachola ,s vetou vsak zakon povoluje,.S kludnym svedomim si dohovor rozhovor s rimskokatolickym ,alebo grekokatolickym knazom.,aj ked by si nebola veriaca.daju ti instrukce,aj k tomu co vsetko budes potrebovat,mozno ti da navrh vstupt do katolckej cirkvi, alebo grekokatt.a krok pokroku dalej krst, a ostatne a ver ,bude to trosku nadlho,ale urcite ta pan Boh neopusti,lebo uz teraz lutujes,.a to uzdravenie jedine cez cirkev.Zbytone budes brat kadejake lieky,ale skutocne uzdravenie tvojej duse jedine
a neomylne len Jezis..Odpust uz hned teraz aj sebe,Dietatku daj meno,daj zanho ako za zosnuleho odsluzit sv.omsu, a aj sa jej zucastni,.Na patenu,teda na tu tacku pocas sv omse duchom poloz seba a popros Jezisa o odpustenie,verim ze ta uzdravi. Mne uz len pri slove interupcia vlasy dupkom stavaju,,a som velkou bojovnickou proti potratom, ale taketo co lutuju aj ja ich lutujem ,lebo tam uz navratu strateneho zivota uz niet.Mozno ta pan Boh pouzije ako bojovnicku pro life.ja som sa zucastnila uz 2x na pochode za zivot
Určite smer psychológ, ja som potratila tiež, vôbec to nepracovala až z toho vznikli psychické problémy, cdrzim palce
Ako vies ze si spravila chybu? Ved presiel len rok a pol. Lebo zial po tejto situacii je normalny ci si uz potratila alebo na potrate bola zo zdravotneho alebo ineho zivotneho hladiska, je bezne trapit sa aj par rokov a casom je to lepsie a lepsie . No neviem ale mozno keby to dieta mas a zijete biedne ci Tebe sa uplne nalomi zdravie tak reves este viac lebo to su uz ovela horsie situacie. .a to Ti pisem ako zena co prisla o 2 deti v tehotenstve. Kazdy len lame ruky nad interupciou ale nad dovodmi ktore su niekedy ozaj velke len mavnu rukou
@ivik4 Citajuc tvoj komentar mam pocit,ze odpovedas na nejaky uplne iny prispevok.Ona place nad tym,ze sa s tym nedokaze zmierit,ze spravila najvacsiu chybu svojho zivota,ze pri akejkolvek zmienke na dieta place a ty sa spytas "Ako vies ze si spravila chybu,ved presiel len rok a pol?" Podla toho co pise je evidentne,ze by s tym dietatom radsej zila skromne,keby vedela co vie dnes a dokazala vratit cas.Nemyslim si,ze naplastou na jej zial je utvrdit ju,ze sa rozhodla spravne ked cele jej vnutro citi,ze nie.
@maminkadeticiek no normalne sa pytam ze ako uz teraz vie ze spravila najväcsiu chybu v zivote. Rok a pol nieje ziadna dlha doba aby vedela ze radsej by zila z ruky do ust s dietatom ( bohvie ci vobec mala kde byvat) a mala este viac zhorsene zdravie ako teraz. Prejde to,casom.
Mozno by plakala ovela viac keby dieta sice ma, ale chodi ustavicne po lekaroch ( plus samozrejme na krku dieta) a nemaju z coho zit. Lahko sa hovori o skromnosti. Ona mozno uvazovala triezvo a nie stoj co stoj si dieta nechat ak teraz nema vhodne podmienky pren. Mojej kamoske ostava na zivobytie pre seba a mimino 30e a to je naozaj velmi zle. Je normalne ze este stale ju to zoziera , ale mozno niekedy v buducnosti bude povazovat svoje rozhodnutie za spravne a rodinu bude mat ked bude mat pre nu zazemie. Ak vobec kedze pise ze sla na potrat aj zo zdravotnych dovodov.
Ak si sa tak rozhodla, sama si musela vediet ze je to spravne a neposkytnes dietatku plnohodnotny zivot a podmienky naň. Vsetko bude dobre a raz sa usmejes ked budes mat rodinu v spravny cas
@maminkadeticiek ale čas na rozhodnutie bol vtedy nie teraz....nič iné ako prijať to, odpustiť si, že to malo dôvod prečo sa tak rozhodla ....každý má v sebe nejaku vec, ktoru ľutuje mala som si zobrať niekoho iného, vyštudovať niečo iné...ona dáva tým myšlienkam, že spravila zlú vec veľkú váhu a tým pádom to trápenie rastie a myslí na to...určite odporúčam psychológa je to také sebatryznenie...objavuje sa to v čase predpokladaného dátumu narodenia...ale chce to čas veľa času možno roky.Ale nič iné len ako zmieriť sa s tým, keď chce žiť život jej nezostane.Preto sa pýtam či má iné deti, ak nie ďalšie dieťa odputa pozornosť a zaplní prazdnotu
@ivik4 no zrejme sa ani o 2, 3 a ani 10 rokov nedozvie, ako by to bolo, keby dieťa žije. To už nezistí nikdy. Ona sa s tým nevie vyrovnať, tak potrebuje pomoc.
Autorke: podľa mňa by pomohla spoveď- ak si veriaca, alebo psychológ. Veľmi sa mi páči aj názor @loliky s tou pomocou pre ženy, ktoré o potrate uvažujú.
@luccija Mne to vysvetlovat netreba.Ale nemyslim si ze to funguje uplne tak co sa tyka toho casoveho hladiska.Blizka zena z mojej rodiny je seriozna dama.Jediny krat som ju zazila po rokoch po nejakej oslave,ze mala trosicku vypite a vtedy sa mi rozplakala a vypadlo z nej ze pred takmer 40 rokmi podstupila potrat a dodnes na to mysli a nikdy nezabudne.Ma deti,stastny vztah,usporiadany zivot, ale napriek tomu sa s tym vo vnutri nedokazala vysporiadat,iba to v sebe skryvat, aby nikto nevedel.Takze tak to byva.
Tymto si prechadza vela žien co postupili potrat, ale nehovori sa o tom. Prave preto nechapem ludi co vravia ze zena ide na potrat len tak "zo srandy" a vykresluju tie zeny ako lahostajne. Takym ludom chyba empatia.
Vzdy je to tazke rozhodnutie a vzdy sa to na zene podpise, je to vyslovene posledna moznost ku ktorej sa uchylia ked sa uz inak neda. Zeny ktore poznam, co ho podstupili, sa vzdy snazia najst ine riesenie ale niekedy je potrat to jedine mozne vychodisko. No ony si to doteraz nesu v sebe, hoci to bolo aj pred 30-40 rokmi a myslia na to. To ale vobec neznamena ze to bolo zle rozhodnutie. Len by si zasluzili viac podpory a porozumenia a menej odsudzovania.
Verim tomu, ze vtedy, ked sa to stalo to bolo to najlepsie riesenie. Ak by tam bola ina cesta tak by si sa rozhodla inak, ale nebola. Musis sa len naucit zit s tymto rozhodnutim a odpustit si. Cim skor vyhladas pomoc psychologa, tym skor sa ti ulavi. Tento tazivy pocit viny nespracujes sama 😔
Prehodnocovat nezvratnu situaciu s odstupom casu je nebezpecne, pretoze si vytvaras v hlave neobjektivne scenare. Skus si spomenut na tie dovody na zaklade ktorych si sa tak rozhodla. Vtedy si konala v tom najlepsom vedomi a svedomi a to je najdolezitejsie.
@martinka13 Zaujímalo by ma, ako sa s tým ženy vyrovnávajú. Chodila som na zdravotnú, na prax aj na gyndu, 2x týždenne "zákroky", veľká časť z toho UPT. Množstvo žien, ticho na izbách, nikomu nie je do reči. Blbé je aj spýtať sa: Ako sa máte? Ako sa cítite? Je vám lepšie? Tieto otázky ani neprichádzajú do úvahy, veď to má odrazu iný zmysel. Len potichu sa po čase vytratiť, nech ma tu nikto nespozná. Potom nájsť psychológa, kňaza... lebo odrazu nemáš sa s kým o tom porozprávať. S frajerom, manželom- radšej nech sa nedozvie, s nejakým ex ktorý sa na mňa vykašlal, prípadne násilníkom? S mamou, sestrou, švagrinou, susedou, kamoškou - čo by mi na to povedali? Vynadajú, pochopia, vytrúbia? Čo vôbec znamená pomoc? Chceš sa potrestať? Chceš urobiť namiesto toho niečo dobré?
Ahoj. V prvom rade ti vyjadrujem úprimnú sústrasť. To, čo cítiš, je úplne normálne a bežné. Žiaľ, mnohé ženy sa s tým trápia samé a potichu. Mnohým ani nenapadne, že ich psychické ťažkosti majú pôvod v potrate. A mnohé, aby už tú bolesť necítili, nalepia na ňu sebautvrdzovanie v tom, že urobili správne. V poradni Alexis ti pomôžu. Naozaj. Mne veľmi pomohli, keď nám zomrela dcéra v 38.tt. Sú veľmi citlivé, vnímavé psychologicky. Dá sa cez maily aj ak chces videohovor. Budú vidieť hodnotu tvojho dieťaťa, oplacu ho spolu s tebou. Nebudú tvoju bolesť popierať ani ťa presviedčať, že si urobila správne. Ale neodsudia ťa a pomôžu ti zmieriť sa s tvojím dieťaťom aj sama so sebou. Odporúčam tiež pozrieť projekt Rachelina vinica. Ak si kresťanka, odovzdaj to Ježišovi. On ti nebude tvrdiť, že si nespravila zle. On ti hovorí "Ani ja ťa neodsudzujem. Choď v pokoji a uz viac nehreš." https://bible.com/bible/163/jhn.8.1-11.SSV
Ja som presvedčená, že dieťa v lone ženy má rovnaké právo na ochranu ako už narodené dieťa.
Ale neskutočne obdivujem ženy, ktoré dokázali sebe aj iným priznať, že urobili chybu a pomôcť tak nielen sebe, ale aj mnohým iným. Napríklad Abby Johnson, bývalá riaditeľka potratovej kliniky, sama bola na potrate dva krát. Neskutočná žena, veľmi ju obdivujem.
Chcem ti ešte povedať, že tvoje dieťa ťa ľúbi napriek tomu, čo sa stalo. Ono ti odpustilo.
skus kontaktovat Poradnu Alexis. Venuju sa aj zenam po umelom potrate bezplatne a anonymne a maju aj podporne skupiny pre tieto zeny.
No nezmeníš to už nikdy. Zabila si dieta a budeš s tým žiť už navždy. Čo možno pomôže, tak sviečku si zápal, pomodli sa a hľadaj v sebe silu.
Ano,ako píšeš,nie si prvá,takých ako si ty je množstvo na celom svete.Tuto ,to je jedno,či si alebo.nie si v. Nijakej. Cirkvi,teda nemusíš byť ani veriaca,ale pomoze ti rozhovor s kňazom.povies vysvetlis a.a on ťa môže z tejto traumy aj vylecit .dá ti návod.ako s tým žiť.Ja poradím ...daj svojmu nenarodenemu dieťatku meno.popros ho o odpustenie, Uľaví sa ti,V tomto ti pomôže jedine Pán Boh,aj keby nie si veriaca.Snaz sa žiť s čistým svedomím, a pros,pros o odpustenie,Boha aj dieťa,Chod do chrámu a môžeš tam len sedieť a nepripominat si ten potrat.Nsopak,povedz si Moje zlaté bábätko,viem ,že si v nebiclu,a odpusť mi.
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
Je mi luto, co zazivas, ale uz zivot nenavratis svojmu babatku. Uprimne - vyhladaj psychologicku, dobru kvalitnu odbornicku (teda zenu) a ries to s nou, aby to nesklzlo do vaznejsich psychiatrickych diagnoz.
Clovek robi chyby, niektore su neodvratitelne, ale nad nikym netreba lamat palicu. Ries svoju psychiku, to je zaklad nateraz.