Nechcené tehotenstvo

Tak najvyssi cas sa porozpravat s psychologom. Kazdy nechcene tehotenstvo spracovava inac, adopcia myslim, ak muz dieta chce - neprichadza do uvahy, on by to nedovolil. Psycholog vie s tebou rozobrat a najst primarnu pricinu tvojho strachu a pomoct ti najst si (casom) k tvomu dietatu cestu... deti vyrastu na tvoj obraz, v 26.tyzdni riesit aka bude puberta? Ved to je roky daleko... zmenis sa aj ty dovtedy... Vela tehotnych toto pocituje, hormonalne zmeny, hlavne ten sok, ak to bolo neplanovane, kazdy to spracovava inak. Hlavne to treba riesit skor, ako dojde poporodna depresia a uz tam bude maly clovek, co bude na tebe absolutne zavisly a ty "nefunkcna"...

Ak sa nechceš rozviesť a dieťa nechať prideliť do starostlivosti otca tak jedine smer psychológ. A ideálne hneď. Lebo ak ťa chytí popôrodná depresia môže to skončiť škaredo ako pre teba tak aj pre dieťa. Bohužiaľ nebola by si prvá čo vyskočí z okna v pôrodnici. Viem, že sú to silné slová ale tie hormóny a to všetko po pôrode robí s človekom divy. A dokonca aj s takými čo dieťa chcú. Nevravím to v zlom ale spoliehať sa na zázrak, že po pôrode nastane obrat a príde nehynúca bezvýhradná láska na to sa netreba spoliehať. Ja som rodila nedávno dúhové milované vymodlené bábätko a veru vyvolávaný 20 hodinový pôrod s dvojitým nástrihom a hodinovým šitím bol tlak aj na moje "šťastné" emócie. Normálne sa objednaj šak to nieje hanba sa o svojich pocitoch porozprávať s niekým kto je na to školený. Situácia je aká je tak šup ju riešiť. ❤

@anjelicek26 no len neviem ci dokážem dat to dieta na adopciu.. len ja nemám ani vek nato byť matka som moc mlada (24) a som deti nikdy nechcela tak si myslím ze ani si cestu k deťom nenajdem.. vždy som si život chcela užívať a nie trapit sa a mat deti, pre mňa to je trapenie..
@anjelicek26

Povzbudim ťa, kamoška to takto mala, tehotenstvo zvládala zle, deti nikdy nechcela ale zadarilo sa, ťažko zvládala to že musí sa starať o dieta, ale neboj, už si za polovicou. Jej mala má už šesť rokov, miluje ju najviac na svete ale nerada na tehotenstvo spomína. Druhýkrát keď otehotnela šla už na potrat, jedno dieťa jej vraj stačí a aj keď ju miluje, tehotenstvo kvôli tomu už druhé odmieta. Určite si k malej vytvoris raz vzťah, možno nebudeš po pôrode oplyvat hormónmi šťastia, ale keď ti ten malý človiečik začne vravieť mama, ľúbim ťa a si preňho celý svet, srdce sa ti rozchveje z lásky. Verím tomu, sú to veci podľa mňa prirodzene a neovplyvnitelne. Držím palce. Výdrž to už tých pár týždňov, možno aj rodina sprvu pomôže. Čas letí rýchlo a ani sa nenazdas už bude mala chodiť

My sme prvu tiez neplanovali, rodila som v 22 rokoch, cez pravidelne uzivanie HAK... bolo to tazke... ignorovala som tehotenstvo ako to len islo, pracovala, studovala... po porode poporodna depka, porod ma prevalcoval (mala som mat cisarsky - nestihli...), mala nespala viac ako hodinu v kuse, samy zapal prsnika pri kojeni, takze bolesti, horucky, antibiotika a to niekolko krat po sebe... mna "vytrhla" sestra, ktora prisla na dva mesiace a prakticky mi ukazala, ake mam uzasne dieta... a ano bola to vtedy mlada 18 rocna zaba 😂 Ale bola tam pre mna, porozpravali sme sa o vsetkom a postupne sa to zlepsilo s pocitmi... keby mam rozum, co mam dnes, riesila by som to s psychologom.. mohli sme mat jednoduchsi start... pri druhom (a uz chcenom) dietati to bolo absolutne ine... nie si jedina, co toto pocituje. Deti nie su len trapenie... si sice mlada, ale vydata, s muzom ste dlho a muz ta zboznuje, na dieta sa tesi. To je uz velke + Teraz vidis len to, o co prijdes - ale nevidis zatial to, co vsetko tym ziskas.

@diamond007 začínam mať o sebe pocit ze som bezcitny clovek🤦‍♀️ myslím si ze u mňa to nehrozí mat rada deti, ja som ani žiadne dieta nikdy nedrzala ani nič nemám k deťom vztah
@diamond007

@klarss uz teraz mam takemyslienky niekedy neviem co to bude potom .. možno je naozaj fajn skúsiť psychológa

Psychologom skutocne nic nepokazis. Ked ti nebude vyhovovat, vymenis ho alebo tam uz proste nepojdes. Ale obcas je vyborne mat moznost vyklopit vsetky myslienky, co ma clovek v hlave niekomu bez predsudkov...

Moc mlada by si bola keby si mala 17. Dajme tomu.
Ja som mala 24 ked som cakala prveho syna 😉.
Neboj. Tie pocity mozu prejst. A hlavne je uplne super ze mas opoeu v manzelovi.
Kazdopadne aj ten psycholog moze pomoct.
Mozno mas len strach z nepoznaneho. Ber to tak ze tym vsetkym cim si prechadzas ty prechadzala aj tvoja mama s tebou 😉

@anjelicek26 to veru áno už to trva moc dlho už od januára nedá sa stále takto trapit.. ak mi to nepomôže budem zvažovať adopciu

Ale s adopciou musi suhlasit muz. Dieta si moze dokonca vyziadat rodina (babka-dedko s jednej-druhej strany ci teta...)... drzim velmi palce, nech das psychiku do poriadku, ja si tie pocity pamatam, stale tie myslienky, ze toto si nechcela... dva roky vysky vtedy este predo mnou, dobra praca, mala som pocit, ze sa mi skonci zivot ako som ho chcela.

@anjelicek26 príde mi to hrozne prispôsobovať sa tomu dietatu, a mat ten režim hlúpy ze byť stále doma keď ja som zvyknutá byť pol roka na mori a tyzden doma🥲

Ja mám tiež 24 rokov takže ťa celkom aj chápem. Vravím ja mám vymodleného syna lebo 2 roky dozadu som prišla o (neplánovanú) dcérku. Ale aj napriek tomu, že je milovaný a vymodleny tak teraz keď chodím s kočíkom a vidím tie mamičky čo majú staršie deti tak si tak v duchu poviem "no boha to toto je fakt moja budúcnosť 🙄".. ja som nikdy deti rada nemala, pre mňa to bolo nepochopiteľné, že si ich ľudia robia. 😂 a úprimne cudzie deti dodnes rada nemám neviem sa s nimi hrať baviť rozprávať nemám ku nim taký bežný ženský cit ale moje vlastné zbožňujem. Malý je super aj keď je materstvo občas na palicu. Proste je iné keď na teba slintá cudzie a keď na teba slintá tvoje. 😄 isto choď za tým psychológom vždy je to lepšie ako neurobiť nič tam ťa nik súdiť nebude a možno bude fajn povedať tie pocity nahlas a zistiť z čoho pramenia a či sa s nimi dá niečo urobiť aby ste boli v poriadku všetci traja. Držím palce ❤

No uz to, ze sa muz tesi je jasne, ze ti na to nekyvne, ta moznost proste neexistuje ho dat prec...aj keby ho vychovaval muz sam s pomocou pribuznych a ty si "odisla" a nechcela mat s tym nic spolocne... ja ti uplne rozumiem, ja som sa za tie pocity hanbila, dusila to v sebe... vsetci nadseny, len ja nie 😂 Preslo to... malu milujem ako nikdy, len to chcelo cas...teda malu, o par dni ma 16... vysku som dokoncila pri nej, nasla si dobru pracu, zivot bol sice iny, ale aj tak uzasny... a to, ze mame dalsie tri deti len naznacuje, ze to take hrozne nebolo nakoniec 😂 Skor to bol strach zo zmien a neznameho... a s toho, ze "to" dieta rastlo a ja som mala v ociach ten datum, ze vtedy sa narodi ci chcem ci nie... taky pocit straty kontroly...

A manžel bude s prípadnou adopciou súhlasiť? Pretože to, že ty sa rozhodneš pre adopciu je síce pekné. ALE dieťa bude mať v RL zapísaného otca - ak si vydatá nedá sa to obísť. A on musí súhlasiť tiež. Čiže ak už teraz vieš, že súhlasiť nebude....jedinou možnosťou je psychológ - budeš sa musieť naučiť žiť s myšlienkou, že budeš matkou a prijať to čo materstvo so sebou prináša. Ak to nepôjde - a nebude sa chcieť dieťaťa vzdať - pre vlastné zachovanie zdravého rozumu ti nakoniec neostane nič iné len odísť a ich nechať žiť spolu a po svojom.

Pozri sa.
Ak muž vaše dieťa chce, tak kľudne môže ísť na materskú on a ty môžeš byť v práci.
Alebo poznám babu čo dala 3 mesačne do jaslí ( ale žije v zahraničí a tam to je bežné. Neviem či tu berú tak malé deti) a potom mala na poobedie opatrovateľky.
O dieťa sa začala starať reálne až okolo 4 rokov, keď povedala, že je to vlastne jej kamoška.
Jednoducho sú aj také ženy. Ja to neodsudzujem. Jej muž dieťa chcel, ona nie.
Vedeli do čoho idú. Dohodli sa že to takto bude a aj bolo.
Lebo reálne ti asi nič iné neostáva. Keby som bola ja muz, tak adopciu nedovolím.
To dieťa je aj jeho.

Ozaj choď za psychológom. Možno máš nejaké úzkosti čo sa takto prejavujú.

@klarss ďakujem za pekne slová..
@anjelicek26 áno presne aj ja mam také pocity ja si pridem ako bezcitny clovek co nemá žiadne city, všetci sa mi brucha dotýkajú, babky sa tešia stále sa pýtajú a mne sa o tom neche hovorit ani komunikovať s nikým na tému dieta... myslím si ze o neho adopcia je neprípustna keďže o deťoch mi hovorí už 2 roky a uz mame skoro dom dostávany...
@alenah31 no neviem chcela by som ho presvedčiť ale myslím si ze sa mi to nepodari.. ja môjho chlapa neopustim to je pre mňa úplne nepripustne po tom všetkom čo sme si prežili ..

či by ti psychológ pomohol, ťažko povedať, keďže podľa toho, čo si napísala, si podľa mňa mať deti nikdy nechcela. Ono možno keď porodíš a uvidíš ju sa to v tebe zlomí, no aj nemusí

@ivca88 neda sa aby môj muž šiel na matersku, on vedie celú firmu nemoze si to dovoliť, keby áno tak som chcela aby to tak bolo... 😭 neviem v mojom okolí som o takýchto jasliach ani nepočula... áno je to aj jeho dieťa to mu ja neberiem ja sa ho snažím presvedčiť o tom ze dvom nám je lepšie ako trom len on to nechápe nevie ma pochopiť

v takom prípade sa treba ozaj obrátiť na psychológa. Môže sa totiž stať, že ak neprijmeš dieťa a manžel áno - kvôli tvojmu odmietavému prístupu a pre zdravý a pokojný vývin dieťaťa opustí on teba.

@dagmara17 nie ja som deti nikdy nechcela ja som chcela byť celý zivot bez deti a mat taky život ako som mala roky co som skoncila strednú a viem ze pri deťoch to možné nebude.. možno mi pomôže sa s tým zmieriť aj keď možnosť je ze nie.. uvidíme ale asi skúsim

A svokra / mama ?
Že by sa oni postarali ?
Ale ozaj popremyslaj, či nemáš nejaké depresie alebo máš len nejaké klasické obavy
Ja som deti tiež nikdy nemala rada a vlastne, asi ani stále nemám. A to mám dve dievčatá.
Rovnako máme s mužom radi svoj pokoj, čas na šport a podobne, ale tie deti za to stoja.
Ono sa to nedá popísať. Jednoducho, je to iný druh lásky.
To že sa bojíš zodpovednosti za dieťa, tak to úplne beriem. Ale ak si myslíš ty alebo tvoj muž že tvoje obavy sú už hraničné, tak naozaj vyhľadaj psychológia.

Teraz si nevies predstavit zivot s dietatom, nikdy si o tom nesnivala, nepredstavovala si to. Ale aj s dietatom sa da zit akyivny zivot - cestovat, vylety, turistika. Bude to trochu ine, ale neznamena to sediet iba doma a ist na najblizsie ihrisko. Drzim palce, aby si si nasla cestu k svojmu dietatu a kludne aj s pomocou psychologa.

Urcite tam zajdi, ak nepomoze jeden, mozno vie s inym pristupom pomoct druhy. Kazdopadne jasle pre taky vek (pod rok) na Slovensku skor nenajdes, ale opatrovatelku ano, alebo bude chodit babka (zaplatite jej) ten prvy rok a potom tie jaslicky... Na vsetky tieto veci existuje riesenie.

Ja našimi chybami nechcem oberat o život ani otravovať tým druhých ľudí. Takže toto nie to radšej sa ja budem cely zivot trapit ako keby som ho mala dat mame alebo svokre.
@ivca88
@zuzanaete ja som mala troska iný život ako cestovanie turistika výlety.. ja som bola nonstop s chlapom prec pre mňa mat deti znamená byť ako vo väzení

Prepáč, ale vy dvaja ste absolútne nekompatibilní, máte úplne iné predstavy o budúcnosti. Ste spolu 5 rokov, z toho minimálne 2 roky tvoj manžel rozpráva o rodine a deťoch, čiže pre teba žiadna novinka. To prečo ste sa dali vôbec dokopy, resp. spolu zostávali? On si myslel, že zmeníš názor a budeš chcieť rodinný život a ty si si zase myslela, že on zmení názor a opustí myšlienku rodiny a detí? Toto sú tak podstatné veci, že ak by som sa v tomto nezhodla s partnerom, tak nech by bol akokoľvek super, nechala by som ho tak.

A aký je problém byť preč s chlapom aj s dieťaťom ? ..Kamoška žije polovicu roka s dieťaťom v Taliansku a druhú polovicu mimo sezóny chodí hore dolu ...Taliansko -Slovensko .Žijú s mužom na dvoch miestach. Teraz je chvíľu pred pôrodom..s mužom v Taliansku aj so staršou dcérkou.Mladsia sa narodí tam ..žijú tak už roky a ani deti in v Tom nebránia ,aby cestovali,športovali a užívali si život.Psychologa určite vyhľadaj .Držím palce ,aby si sa časom naučila svoje dieťa ľúbiť a aby ste boli spokojní všetci traja

Neviem, či sa ti bude môj komentár páčiť, dúfam, že nevyznie príliš tvrdo. Si síce mladá, ale dospelá, takže musíš prevziať zodpovednosť za situáciu. Už tehotná si, takže lamentovať nad tým, že si nikdy nechcela deti, je už neskoro. Ak ty nie si ochotná opustiť partnera a partner nie je ochotný vzdať sa dieťaťa, budete ho teda spolu vychovávať. Ak si k tomu dieťaťu nebudeš vedieť vytvoriť vzťah, budete trpieť všetci, nielen ty. Už to nie je len o tebe, takže je čas začať "makať". Niečo robia hormóny, niečo nečakaná situácia, niečo môže byť depresia. Určite nečakať, že "samo sato" vyrieši neskôr časom, určite vyhľadať odbornú pomoc hneď a nevzdať to, ak ti prvý terapeut nesadne. Ešte máš čas do pôrodu niekde pokročiť, ale hlavne po pôrode s "prácou" na sebe neprestávať, a nebranit sa ani liečbe, ak by bola potrebná. Veľmi ti držím palce.