Mama ma naučila, že akou matkou nemám byť

Sorry za výlev ale potrebujem to zo seba dostať von. Priznávam sa že som žena ktorej sa lepšie žije bez matky. Moja matka je chorá na poriadok, úžasné varí ale smutné je, že zabudla to najdôležitejšie...byt matkou😔. Neviem prečo neviem aké to ona mala v detstve. Či mi o tom rozprávala a ja si to nepamätám alebo čo ja fakt neviem. Z detstva si pamätám len málo dobrého ale bohužiaľ neviem prečo veci ktoré by som najradšej nechcela si pamätám veľmi dobre. Pamätám si dlhé letné dni v krčmach, pamätám si ako sme neraz boli doma deti samé kým bola s priateľom v krčme. Moja mama mala predtým manžela. Zomrel mladý vraj na cirhozu. To nebol môj otec ale otec mojej sestry a môjho brata. Potom bola s mojim otcom. On nás vraj opustil. Pamätám si len veľmi málo s nim a keď sme aj išli za ním pamätám si len že ju zbil. Nechápala som prečo. Dnes už áno. Potom si našla priateľa. S týmto žila pestro. Stále keď bolo možné krčma pivo hádky cirkusy hanba bitky. On pracoval poctivo ale stále keď bolo voľno boli na tom pive a potom len sa hádali a zbil ju. Ja som ho neznášala a moju mamičku som ľutovala. Dnes to je naopak a jemu sa čudujem že ju nezabil. Ale viete čo? Zabila ona jeho. Síce neúmyselne ale predsa a jediná si to pamätám ja. Úžasný zážitok pre 11 ročné dieťa. Potom nasledovalo vypočúvanie kriminálky krik nech priznáme jej vinu. Nestihla som si poriadne uvedomiť čo sa deje. Nakoniec ona basa my decak. Neviem prečo som si naňho rýchlo zvykla. Ale mama mi chýbala. Písali sme si listy raz za týždeň volala. Cele roky sľubov že keď sa vráti už žiaden alkohol žiaden chlap. Nakoniec prišiel ten deň D. Prvé sklamanie nedalo na seba dlho čakať. V deň príchodu sa opila so svojou rodinou a mojim bratom. Keď som jej volala aby sme sa konečne po tých rokoch videli tak mi bolo povedané že ľutuje že ma porodila. Mala som 16. Nechápala som opäť zmätok v hlave či je pravda to alebo to čo písala v listoch. Ale pravda na seba nenechala dlho čakať. Keď nás konečne dostala do svojej starostlivosti mala som skoro 18. Myslela som si konečne budem ako spolužiačky robiť čo chcem ísť von kam chcem kedy chcem a tak. Blbosť. Zase si mama našla chlapa s ktorým chodila na pivo a zase boli cirkusy hádky bitky. Ale tento krát nebil on ju. Bila ona mňa 🥺. Predstavte si situáciu po škole idete na brigádu ťaháte každý deň do noci niekedy aj domov neprídete lebo toľko roboty keďže som pracovala ako čašníčka v hoteli a do toho sa mi trebalo učiť, bývali sme 3 sestry s ňou v jednoizbovom podnájme súkromie žiadne bolo ťažké skĺbiť únavu školu a robotu a do toho mama začala robiť to najhoršie. Ukázala svoju pravú tvár. Keď opitá prišla domov musela zo seba dostať alkoholové výlevy a nebodaj som ju náhodou nechcela počúvať lebo mi trebalo ráno vstávať do školy tak ma zbila. Pamätám si ako prišla ráno o štvrtej ožratá nepovedala nič rovno ma zbila. Ráno som mala ísť na prax musela som krvavá dobitá ísť na autobusovú zastávku povedať majsterke že sa dnes nedostavím. Jej pohľad si asi viete predstaviť. Potom som začala utekať z domu. Radšej som stále ušla keď mala prísť domov opitá. Ten jej chlap u nás prespával len keď to on uznal za vhodné a tak keď som vedela že si zlosť vybije len na mne som radšej ušla. Stále bila len mňa neviem prečo asi preto že neznášala môjho otca. Preto aj keď som ušla vedela som že mladšia sestra bude v pohode. Staršia sestra bola odsťahovana a najstarší súrodenec náš brat zomrel. Kvôli alkoholu a životu ktorý mu naša mama ponúkla. Nakoniec prišla kvôli alkoholu mama o prácu a my aj o podnájom. V tej dobe som sa dala dokopy s už mojim manželom. Išla som bývať k jeho rodine. Sestry bývali spolu a mama neviem kde nepamätám si to. Dala som mame čas nech sa pozbiera. Chcela som ju jedného dňa zoznámiť s potencionálnymi svokrovcami. Podmienka bola žiaden alkohol. Nedopadlo to dobre. Opila sa a zbila ma aj pred nimi. Potom mi urobila hanbu aj v práci o ktorú som prišla. Prerušila som s ňou kontakt a žila po svojom. Až keď som otehotnela vydala sa a porodila syna sa vo mne niečo zlomilo. Chcela som aby bola babka keď už nie mama. Myslela som že aspoň kvôli vnukovi sa zmení. Ale ani ten jej za to nestál. Neprestala piť aj keď vedela že si kvôli alkoholu vnuka neuvidí. Prešli roky narodil sa mi druhý syn a toho ešte ani nevidela ale poslala som jej aspoň fotky a videá. Myslela som si že ju bude trápiť že nevidí vnukov. Ale od včera mi zase vypisuje somariny a keď sa pýtam či je zase opitá bez hanby sa prizná. Včera mi napísala že ona so mnou končí a jej názor na ňu si mám nechať pre seba. Nejako som si už zvykla na život bez nej ale predsa sú chvíle v živote kedy mama chýba. Ľudia ak ľúbite svoju matku a nie je ako ta moja dajte im to najavo, nešetrite láskou a vďakou voči nim. Ja som mojej mame vďačná že ma naučila akou matkou nebyť. Zostáva mi už len dúfať že v sebe nájdem silu aby som pochopila že ona sa nezmení. Svojim synom doprajem o to viac materinskej lásky o ktorú som ja bola ukrátená. Každému prajem veľa lásky v rodine. Ďakujem