Mama ma ako dvojročnú opustila. Som tehotná a a začala sa o mňa zaujímať

asi by som nedokázala odpustiť...

@deti95060810 ono treba poznat cele pozadie a podla toho clovek vie, ci odpustit alebo nie. Mojmu muzovi oco cemy zivot tvrdil, ze mama sa na neho vysrala, ze ich nechcela a bla bla. Ked uz boli dospeli, povedala aj mama svoju pravdu a teda moc na vyber nemala. Otec ju mal pekne v hrsti a ona si vybrala lahsiu cestu. Ja by som to sice neurobila a bojovala by som, alebo by som ich aspon pravidelne vidala, ale kazdy sme iny.

@amelie2017 bojim sa že ked ju to omrzi bude moje dieta trpiet tak ako ja ked som zistila ze ma opustila lebo ma nechcela .. nechcem aby to moje dieta zazilo tak ako ja .. ale zasa mohla sa zmenit lenze to ja neviem a bojim sa

ja to mam potvrdene aj od matky ze nas nechcela aj od mojej starkej z jej strany proste ze si chcela zivot uzivat tak sa na nas vylaslala

@timeabucova tak ale to zistis rychlo, kym bude dietatko este male a nebude si pamatat.

dala by som druhú šancu,už po pár stretnutiach uvidíš prečo ťa vyhľadala a o čo jej ide....

Nikdy by som takemu cloveku nedala sancu

@timeabucova toto skuša aj môj otec.. vraj "nemohol som ti byť otcom tak chcem byť aspoň dedkom pre tvojho syna" a ked som mala rok tak on ruka hore na party fetoval s kadejakymi ........ ženami... a moja mama bola na všetko sama a musela ma opùšťať na niekolko mesiacov v roku aby išla pracovať do zahraničia aby som mala čo jesť zatial čo on sa zabaval. Takže premňa je to obyčajny chudák je to uplne jedno že som jeho krv je to premňa niekto kto poskytol svoj bio material mojej mame a tam to premna konči. Vživote mojho syna neuvidi a ani ho na svadbu nepozvem. Aj ked v kontakte sme asi raz za mesiac ale tak.to je moja debilita už. Nikdy mu neodpustim a nikdy mu už neuverim👍

Ty si trpela cele detstvo tym ze ta opustila matka,teraz nech trpi ona

@timeabucova ak môžem, dovolím si vyjadriť môj názor. Píšeš, že mama Vás nechcela - že to máš potvrdené. Pýtala si sa jej niekdy, prečo Vás nechcela? Či to bola naozaj len otázka jej vnútorného presvedčenia, alebo či ju k tomu odmietnutiu viedli okolnosti? Dokázala by Vás vychovať a zabezpečiť? Dokázala by uspokojiť Vaše potreby? Myslím, že toto sú veľmi dôležité faktory - a o tých vie zrejme len ona. Na druhej strane - pokiaľ by Vás vychovávala ona aj napriek okolnostiam - aké detstvo by ste prežili? Myslíš, že šťastné? Ja osobne si myslím, že je vždy lepšie, ak matka - súc si vedomá svojich obmedzených (alebo žiadnych) možností a schopností - zverí "nechcené" deti do zodpovednej starostlivosti iných, než keby ich vychovávala sama a nedokázala ich zabezpečiť (či už materiálne, alebo duchovne). Ber to prosím ale tak, že je to naozaj len môj subjektívny názor - ťažko v tejto veci radiť, či odpustiť alebo neodpustiť. To musíš vedieť a cítiť len Ty sama.

@lenuliatko84 o odpustení,dobrote,pokore,láske k inému si asi nepočula.....zato o pomste toho vieš dosť...takto svet nikdy nebude lepší...

Mňa opustil otec, odišiel a občas prišiel na návštevu, ale teda možno tak 20 krát za 10 rokov. Neskôr sme sa znovu skontaktovali a on všetko oľutoval a keď tu nebol pre mňa je tu aspoň pre moje vnúčatá. Odpustiť bolo ťažké, ale stojí to zato. Ja ti odporúčam sa s ňou stretnúť a ak oľutuje čo spravila, tak jej dovoľ byť tu pre tvoje deti. Ľudia v živote robia chyby a niekedy sú to veľmi veľké chyby, ale žiadna nie je neodpustiteľná a nie je dôležité aké a koľko chýb človek urobí, ale to či si ich uvedomuje a túži ich napraviť. Plus pamätaj aj nato, že najťažšie v živote je pozrieť sa niekomu do očí a oľutovať svoju chybu, lebo vtedy človek prekonáva sám seba a svoju vlastnú pýchu.

vies ja uplne chaoem ze sa na mamu hnevas. byt neprijaty nemilovany rodicom to je to najhorsie najtazsie... hovori sa ze odpustenie nerobime kvoli tomu druhemu cloveku ale kvoli sebe. ty ked si teraz tehotna to cele urcite intenzivne vnimasm vzdala by si sa svojho dietatka ak by si mala podmienky ako mama? ja si myslim ze ak niekto nema na vychovu tak radsej lepsie sa vzdat ako platat. ked vidim jednu ciganecku pri tescu co ma jedno dieta v domove a druhe vlaci cele dni so seboum nechcela by som mat take detsvom verim ze ju miluje ale je to nezdrave a nebezoecne pre dieta.... byt tebou popracujem na celej situacii s psychologom. uz lem t oze aky si mala ty matersky vzor a ako mamou vies chces byt ore svoje dieta

Je uplne jedno, preco matka opustila dieta v 2.rokoch. Ale ze uplne jedno. Este aj bezdomovkyna sa snazi postarat sa o svoje dieta, vsakze.....ak matka netrpi poporodnou depresiou, neexistuje jediny dovod, ktory by bol ospravedlnitelny za jej konanie. Vsetky matky vieme, ze mat deti je kazdeho slobodne rozhodnutie a ziadne dieta sa na svet nepyta.
Stretnutie s matkou bude otvorenie zahojenych velmi velmi hlbokych a vaznych ran. Nikdy, nikdy vztah s matkou nevznikne len preto, lebo je biologicka. Mozte sa stretavat a ty casom zistis, ze na vsetko je prilis neskoro a ty budes bezmocna, pretoze nebudes schopna to nijak napravit. Vedz, ze laska k dietatu alebo rodicovi nie je otazkou krvi....vedz, ze tieto rany sa uz nikdy nezahoja a nemozno ich otvarat znova. Lebo ludska dusa je krehka. Vedz, ze odpustit musis (pre tvoj vnutorny pokoj), no cas nikdy nevratis. A preto treba zit zivot najlepsie ako vies.
Vedz, ze tvoja matka trpi mozno viac ako ty....uz len tym, ako sa zachovala. A to je najvyssi trest....toz, zit s tym pocitom vobec nemoze byt lahke.
Odpust jej....asi inak nevedela. No chran svoju uz aj tak nalomenu dusu.
A preco to pisem......? Aj mna matka opustila v 2.rokoch.

@janinah si trapna.narozdiel od niekoho som cely zivot zila v milujucej rodine a teraz mam tu svoju.ale ak by ma matka odmietla nechcela by som ju vidiet,toboz nie na dochodku ked by ma potrebovala..takze v tomto pripade bv som zlutovanie nepoznala a to som dost pokorny a laskyplny clovek

@lenuliatko84 není trápna dobre Ti napísala a len tak mimochodom velmi zvláštne vyznieva ak človek sám o sebe píše že je pokorný a láskavý to by mohli skor povedať iní a vylučuje sa to s tým čo si napísala

ja by som si s ňou dala stretko, len my dve, a všetko by som jej pekne na rovinu vyložila na stôl. že pozri, ty si opustila kedysi mňa, pre dieťa je to to najhoršie čo môže zažiť ak ho opustí matka keď ju tak veľmi ešte potrebuje. Musela som s tým pocitom prežiť celé detstvo a následky v duši mám navždy. Neviem čo ťa teraz zrazu vedie k tomu, že chceš byť so svojim vnúčaťom, preto chcem aby si mi na rovinu povedala čo ťa k tomu vedie, lebo ak si len chceš sebecky vyliečiť svoje svedomie cez moje dieťa tak na toto ti svoje dieťa neposkytnem. Po druhé ak sa teda dohodneme a ja ti to dovolím, chcem mať záruku, že svoje vnúča tak isto po pár rokoch neopustíš ako mňa. Dieťa sa na svojich blízkych namotá, má ich rado a potom smúti veľmi silno ak z jeho života odídu , takže ja nedopustím aby moje dieťa zažilo niečo podobné ako ja. Dobre si to premysli teda, či to naozaj chceš, prečo to chceš a či si schopná vôbec celoživotného vzťahu so svojim vnúčaťom. Uvidíš ako zareaguje. Niekedy si títo ľudia len hoja svoje zlé svedomie takýmto štýlom, chcú zrazu niečo urobiť ale človek nikdy nevie koľko im to vydrží a či to nakoniec nenapácha ešte viac škody. Netvrdím, šancu by mala dostať, ale asi by som bola na pozore už furt, lebo proste tá nedôvera tam už bude navždy. Takže musela by sa sakra snažiť - a to určite zbadáš už v prvý rok po narodení dieťaťa, či je to len akože alebo naozaj chce. Ale ten rozhovor by som s ňou dala, nech si aj ona uvedomí tvoje pocity a to čo riskuješ ty. Ak by som len trochu zavetrila, že to robí len kvôli vlastným zištným úmyslom, tak by som ihneď ja prerušila kontakty.

@lenuliatko84 nie je trápna. Ja viem o čom hovorí, keďže som to zažila s otcom. Človek zabudnúť, nezabudne, ale musí odpustiť. A keď vidím otca, teraz ako sa snaží a ako sa obetuje pre moje deti, tak som šťastná za ne a aj tá rana čo spôsobil mne už tak nebolí. som šťastná, že som odpustila a že som mu dala šancu, lebo aj keď otec bol mizerný, tak aspoň dedko je úžasný.

@777januska777 Porovnavat absenciu otca a matky je na mile vzdialene.

Ja by som šancu dala, i keď verím, že to musí byť veľmi ťažké. Nemáš čo stratiť, skor naopak.

@janulka1802 tu nieco napisat je samovrazda.clovek ma odpisovat autorke a nie riesit ine komentare.

@charliee1980 nie je, stále je to rodič, ktorý tam nie je. Matka a aj otec sú pre mňa vždy seberovní rodičia a hlavne ako som matkou a vidím to. Mojim dieťom dávam to čo môj manžel, nie viac a nie menej a moje deti milujú rovnako mňa a rovnako manžela. Nikdy by som pre svoje deti nechcela a som si aj dala taky sľub, že neurobím to aby vyrastali bez jedného rodiča.

@timeabucova ja to mam s otcom. Odisiel od nas ked som mala 12, sestra 11. Nehlasil sa, nevidel nas, nezaujimal sa. Uz ked sme mali deti, zacal mat zaujem. Segre som vysvetlovala, ze po 30 rokoch je to cudzi clovek, ma druhu rodinu, stane sa to znova. Dlho mu to nevydrzalo a segra bola z toho na ko. Ja to uz neriesim, ze ublizil, neublizil. Ale nevedela by som s nim zacat teraz fungovat, ze nic sa nestalo. Aj jemu to dlho nevydrzalo. Myslim, ze mu prislo luto, ze vnucata. Segra malej vysvetlovala, ze to je dedko... ja som detom povedala pravdu , mykli plecom bolo po dedkovi. Terajsej partnerky dcera ma tiez uz 2 chlapcov, tak sa realizuje tam.

@lenuliatko84 nesúhlasím s Tebou.

Mala som kamarata kt mama nechala ked mal 9 rokov. Jednoducho odisla nikomu nic nepovedala. On ju neznasa. Ona mu poslala aj na fb ziadost ale odignoroval to ... ale co viem resp som pocula tak ... jeho babka tam dost hrala ulohu :-/

Zrazu sa uvedomila? Dosť neskoro. Je to o tebe, či jej dokážeš odpustiť a či prijímeš a zvládneš ak sa to stane zase a zo dňa na deň vám znovu zmizne zo života... Ja by som neodpustila, toto je neospravedlniteľné a aj keď je tvoje dieťa biologicky jej vnúča, stratila naň nárok už v tom momente, keď ťa opustila. Takú osobu ani ty ani tvoje dieťa-deti nepotrebujete

Dost chladne sa s nou porozpravat, ze tak ako ona odisla tak nesmie len tak teraz prist. Ked chce veci day dokopy bude to tazke a bude to trvat. S tym ze jedna chyba a je koniec. Tu zasadnu urobila pred rokmi.

@777januska777 Su seberovni, to ano....presne, ze som vedela, ze na toto poukazes 🙂 To, ze su seberovni ale neznamena, ze maju rovnake ulohy v rodine 🙂 Toz, matkinu teplu naruc otec nenahradi.

@charliee1980 to je pravda, súhlasím, matka a otec majú iné úlohy v rodine a iné veci dávajú tým deťom. Ale v rodine sú aj iné povahy detí. Napríklad môj prvorodený je skôr šidlo a otcov parťák, od narodenia sa nechcel maznať a objímať. Pri ňom vidím, ako je naviazaný na otca, od narodenia bol, aj mňa má rád to netvrdím, ale je taká povaha, že otec by mu v živote chýbal asi viac. Ja som napríklad mala rovnakú povahu, žiadne dievčatko, pre mňa bol otec celým mojim svetom aj maminu som mala rada, ale otec bol pre mňa viac a keď ma opustil a zabudol na mňa, tak to bola veľmi veľká rana. Preto si myslím, že je zbytočné porovnávať neporovnateľne.