Mám boľavé srdce - strata dieťatka 6. mesiaci

...aj ja som prisla o vysnene dievcatko, najhorisa sprava v mojom zivote ked mi to oznamili ☹ Pri zivote ma drzali dve deti ktore som uz mala doma a tuzba po dalsom dietati, ta tuzba po babatku sa stala zmyslom mojho zivota na par mesiacov, dalsie tehotenstvo to mierne napravilo, bolo uz vsetko ok, narodil sa mi zdravy chlapcek ale za nasou malou princeznickou mi je veru stale smutno ☹ Pre teba to je teraz cerstve tak aj bolest obrovska, ale po nejakom case a ked sa Ti opat podari otehotniet tak sa to zlepsi velmi. Prajem Ti vela sil do najblizsich dni a do kratkej buducnosti dve ciarky na tehu teste, pohodove tehotenstvo a krasne zdrave babatko v naruci...

Ahoj,si mama anjelika, prijmi moju úprimnú sústrasť! Stalo sa mi to - v septembri to bude už 6 rokov, čo sa z môjho Adamka stal anjelik v 35tt. Stáva sa to aj v termíne pôrodu, život je krehký. Nechaj si čas smútiť, ale časom nezabudni začať vracať svoj život do bežných koľají. Dá sa to,držím ti palce 🍀 Po smútku nech príde tvoje šťastie, zo ❤ ti to želám!

Nam teraz zomrel pred 3,5mesiacmi 2,4r syncek necakane tragicky a mam to horsie mozno ako ty,lebo ja som ho videla vyrastat.Na tehotne zeny,babetka,deti,ked sa pozeram je to pre mna ako gulka rovno do hlavy!Doma mam 6r dcerku,ale je to aj tak peklo!Pridaj sa do skupiny ku nam mamicky anjelikov 😭😭😭

ahoj, najprv ti napíšem, že mi je ľúto, že prežívaš túto bolesť,- viem aké to je... a aj keď to tak nevyzerá, z toho, čo som tu čítala je nás mamičiek, ktoré stratia bábätko aj po prvom trimestri veľa :(
Ja som v januári 2016 otehotnela, v júni som drobčeka rodila /cca 2 týždne už vraj nežil/. Nemala som žiadne problémy, takže to bol strašný šok pri prehliadke.. Zo začiatku som musela byť na liekoch, plakala hocikedy a nevládala fungovať...hoci som mala doma ďalších drobcov a aj pár missed za sebou. Ale toto bolo iné. Málinko pomáhalo sa ísť vyplakať k hrobu, bolo to iné ako doma.
v januári ďalší rok som bola tehotná znova a dopadlo to dobre. Ale Jonáško mi aj teraz chýba, a vždy bude /vlastne aj ostatní anjelikovia/
Viem, že to bolí veľmi teraz, časom to bude trošku lepšie, dá sa naučiť s tým žiť...

Ahoj pred skoro 4 rokmi sme prisli o chlapceka v 20tt zlomilo ma to a stala som sa posadila tehotenstvom ....neznasala som pohlad na deti tehulky ...skoro som prisla o manžela a zabudala som na dcerku....vyskusali sme 2x ivf neúspešne a ked som povolila a uzatvorila temu dieta bum mame doma 8mesacneho chlapceka...nikdy nevyrovna tu stratu ale zmiernil bolesť a spojil rodinu v silne klbko lasky... všetko chce cas a oporu manžela

Ja som prišla o svoje vysnívané bábätko v 6 mesiaci tak isto bolo moje prve bábätko tak isto dievčatko ja som nezniesla tehotné ani do práci som nechcela ísť lebo mi to všetko pripomínalo ako mi rástlo bruško a odrazu som mala iba jazvu po cisárskom a maličkej niet, žila mi 3 dni v inkubatore a zomrela, je to strašne ta bolesť ostane navždy ale musime byť silne chodím na cintorín zapalovať sviečky ,

Tiež som prišla o mojho vytúženého chlapčeka v 22 tyzdni, neskutočná bolest😢 Zatial nemam ziadne babatko😒

Ahoj, pred 2,5 rokom som prišla v 24 tyzdni o svoje vytuzene dievcatka dvojičky. Tehotenstvo do 24 týždňa ukážkové, bol to šok. Narodili sa predcasne a po par dňoch v inkubátore zomreli. Moj svet sa zastavil, pohľad na tehotné ženy a male deti mi spôsoboval strašnú bolesť. Nie preto, ze by som to svojim známym nepriala, ale ja som sa stale pytala prečo???Každý jeden deň koncil plačom, na cintorin som chodila denne. 5mesiacov po smrti dvojiciek som zostala znova tehotná, tehotenstvo rizikove, prelezanych 9 mesiacov doma, z toho 5 tyzdnov v nemocnici. Strašne som sa bala, že sa zopakuje podobny scenár. Bohužiaľ nevieme dovod, prečo sa moje tehotenstvo skončilo tragicky (zostala mi nielen jazva na bruchu ale i jazva na duši) Narodila sa mi zdrava, donosena dcérka, ktora je anjelom na zemi. Je úžasna, usmievava, spokojná, taky nas maly mojkacik. Ma 1,5 roka a na cintorine posiela svojim sestrickam pusinku do nebicka. Uz neplačem kazdy deň, snažím sa pre dcérku pripravit laskyplny domov, placem v noci, ked zaspinka. Nebudem ti klamat, zivot uz nikdy nebude taký ako pred tým, bolest zostane len sa a nou naučíme žiť. Viacero ludi som zo svojho života vyradila, ukoncila som vzťahy. Veľa ľudí sa tvárilo, že bud sa nič nestalo alebo sa tvárili, ako keby sme mali nakazlivu chorobu... Nrskor mi bolo povedane, že nevedeli, co povedať a pritom stačilo tak málo (nap. objatie) Drzim ti palce, aby sa ti podarilo časom vyrovnat s touto životnou skúsenosťou,aby si co najskôr drzala v naruci svoje duhové dieťatko. Mne momentálne s mojou situaciou pomáha ešte cvičenie, trochu sa vzdy zresetujem, vyventilujem a práca v zahrade, okolo domu a pod.

Ahoj aj mi sme prišli v januári 2020 o naše 3tie bábo v 19tyž. Po amniocenteze sa mi začala oddeľovať placenta tak mi museli robiť akútny cisársky. Ťažko to zvládam a hlavne teraz keď by malo už prísť o mesiac na svet😥 Stále rozmýšľam aké by som už mohla mať bruško ako by kopkalo😥 No musím ísť ďalej aj keď je to ťažké 😥 No chceme to teraz cez leto skúsiť hádam sa nám zadarí a všetko dobre dopadne😊 Musíme byť silné 😉

ahoj, ja som tiez prisla o vytuzeneho synceka v 22tt v oktobri 2019.. bolo to tazke presne ako pises len som plakala bola som prazdna a stale som lebo dietatko odvtedy neprislo ,ale je to o nieco lepsie.. Vianoce boli tazke, meniny môjho zlaticka a potom termin porodu katastrofa,.. ale odvtedy sa snazim viac zaradit do zivota a je to o kusok lepsie aj ked bolest a smutok nikdy neprejdu :( drzim palce nech to zvladnes a vela vela sil posielam

@franceska1985 😓posielam objatie 🤗😭

Ahoj. Je mi nesmierne luto ze musis zazivat taku bolest 😣 uprimnu sustrast

Ja som prisla v r. 2011 v 25tt predcasne o.dvojicky dievcatka. Prolaps porodnych blan bez zjavnych pricin... Bez priciny si moje telo povedalo ze staci a ide rodit. Dievcatka boli po dlhom snazeni, nase vytuzene, vymodlene. Zial su mojimi anjelikmi. Nevedela som sa z toho dostat viac ako 2 roky. Pomedzi to postupne rodili a otehotneli viacere moje kamaratky. Nevedela som s nimi komunikovat, vyhybala som sa im na ulici, nezdvihala telefon... Velmi ma trapilo, ze im bolo dopriate a nam nie. Ale takato cesta bolo hrozna, sebalutovanie a uzavieranie pred svetom mi nepomahalo. Stale sme sa snazili o babo, prislo ale mimomaternicove. To bola moja posledna kvapka a ja som sa pokusila zobrat si zivot. Vdaka bohu sa mi to nepodarilo. Od tej udalosti som sa vzchopila a zala zit. Opat sa mi podarilo otehotniet a aj donosit a porodit zdraveho chlapceka. Po 4 rokoch od smrti dievcatiek som drzala v naruci to po com som tolke roky tuzila. Neviem ani co ti poradit, mne nepomohol ani cas, ani kamarati, ani rodina. Musela som sa z toho dostat sama. Ja som odmietala hrdinsky pomoc psychologicky. Mozno to bola chyba, uz teraz neviem. No kazdopadne tebe prajem vela sil a stastia. Nech ti vesmir dopraje to po com tak velmi tuzis. 🙏🏻🎇

Zazila som 2 potraty v 9tt a myslim ze hoci to bolo hrozne a dlho som sa spamatavala tak s tvojou stratou sa to neda ani porovnat.Prenesmierne mi je to luto.Prajem ti pokoj,zmierenie,mozno pochopenie preco sa to stalo a jedneho dna zdrave dietatko v brusku.Nic ine tuto stratu nezahodi len dalsie dietatko.Drz sa 🤗

@vladka2503 Toto je inak velka pravda co pises,nezabudat v takychto chvilach na manzela.Ked sa nam narodilo konecne 2.babatko tak muz povedal ze on uz ziadne dalsie dieta nechce a odmietal sa bavit ze preco.Az postupne som pochopila ako strasne sa tiez cele tehotenstvo bal ci toto babatko bude zit,aky to bol prenho stres,len to nikdy nedaval najavo,lebo musel byt mne oporou ako po potratoch tak aj v dalsom tehotenstve.Ja som nemala silu podporovat jeho lebo ja som mala co robit sama so sebou.