Kedy ste sa po strate bábätka cítili na nové tehotenstvo?

ahoj ja som prezila 2x MA v zaciatkoch tehotenstva (6-8tt)
1. Neviem presne co mi pomohlo, ale bola to velka tuzba po dalsom dietatku
2. ano zmenilo...asi po 3 mesiacoch uz bola tuzba to vyskusat znova
3. tu sme sa zatial nedostali, ale verim ze raz ano ♥

@maminkadeticiek strata bábätka v 6m tehotenstva

@lucia7933 ďakujem krásne a držím palce ♥️

Ahoj veľmi ma mrzí vaša strata tieto veci by sa nemali stávať 😔 ja som prišla o bábätko v 20tt min rok v októbri... Ta bolesť a prázdnota bola hrozna zo začiatku ... Stále som sa pýtala prečo my ? Prečo sme si ju nezaslúžili ? A také otázky tohto typu ... Ale ten čas je fakt dobrý liek....každý deň myslím na dcérku ale je to už ľahšie trošku a 2 mesiace sa už snažíme o bábätko a som presvedčená o tom že aj tým je to ľahšie pre mňa že moja hlava je tým zamestnaná ... A ja už jednu dcérku doma mám takže aj kvôli nej som musela fungovať a prijať to daako v sebe že to tak malo byť a tým že sa budem trápiť to už aj tak nezmením a hlavne sa nemôžem zničiť keď chcem byť ešte tehotná ❤️

Ahoj, tak ja som potratila v nejakom 7tt. Vyčistila som sa sama.
1. Dať sa dokopy fyzicky nebolo nič lebo tak fungovala som stále normálne a po psychickej stránke len čas.
2. Čakať sme mali minimálne 3 mesiace kým sa začneme snažiť a nemal ani jeden z nás odmietavý postoj. Skôr len z mojej strany strach, že sa to zopakuje ale inak sme skúšali po tých 3 mesiacoch aj tak.
3. No potratila som na prelome august- september a začali sme sa teda snažiť od novembra ale až v decembri sa zadarilo. Asi 2 dni po Silvestri to už bolo 5 dní čo mi meškala MS, urobila som test a bum dve čiarky. No a dnes som 15+3tt bez komplikácií i keď strach mám nenormálny a hlavne pred každou poradňou lebo vždy sa bojím, že či bude všetko ok.

Je mi ľúto, co sa vam stalo 💔 Ja som potratila nedávno… ako som zistila, ze ide o MA som každý den plakala asi tyzden, potom sa mi uľavilo, lebo som si povedala, ze sa stavaju v zivote oveľa horšie veci ako mne. Mam 6 rocneho syna, ktorý ma motivuje a dava mi radost do života. Nemame odmietavý prístup, ale posunieme snaženie sa o pár mesiacov, lebo chcem skvalitniť svoju životosprávu, nechcem nic podceniť. Vsetko je v hlave. Aj ked je to ťažké, treba to prijať a tešiť sa z každodenných malickosti a hlavne veriť. ♥️ drzim palce

Strata v 21.tt. trvalo mi cca 2 roky, kým som bola schopná uvažovať o tehotenstve. Porodila som 3,5 roka po strate.

Ahoj.
Sára zomrela v 38.tt, príčina sa nezistila, takže na psychiku to v ďalšom tehotenstve bolo náročné. Potrebovala som vedieť, ak dieťa zomrie, nie byť 4-5 týždňov prvé dva trimestre s tým, že netuším. Takže som chodila na kratučké sono raz za týždeň, len pozrieť, či bije srdiečko. Keď som začala cítiť pohyby, zapisovala som si to, lebo som potrebovala, aby to nebolo len na mne. Keď sa ma manžel alebo doktor spýtal, proste som len ukázala papier, že takto ju cítim, vy usudte, či je to ok. (Lebo mňa pri príjme pri Sare sfukli za to, že prečo som neprišla skôr - necítila som ju pár hodín, ale ona sa vždy menej hýbala a vždy bolo všetko ukážkové na poradni - takže následne som mala najväčší stres z toho, že ja by som si mala všimnúť, ak niečo nebude ok. Hoci môj doktor, odborník, ku ktorému chodia z celého Slovenska, má opakovane ubezpečil, že som nemala ako si to všimnúť, že takéto veci, ak im vopred nič nenasvedčuje, sú úplne náhle, aj tak mi znelo v srdci to, čo mi povedali iní pri príjme - "prečo ste neprišli skôr?"). Takže toto sú praktické veci, ktoré mi pomohli v ďalšom tehotenstve.
Kedy som sa cítila na ďalšie dieťa - od príjmu do pôrodu to bolo že už nikdy. Vo chvíli, ako sa Sára narodila, som mala jasno že wow, tak toto je pôrod, to chcem ešte zažiť. Lebo to bolo neskutočne silné a vzácne pre nás s manželom, zažiť to spolu, a držať jej telo, ktoré vzniklo z našich, hoci jej duša už bola pri Bohu.
Pripraviť sa na ďalšie tehotenstvo mi najviac pomohlo vedomie, že to malo zmysel. Že sme dostali dar, že máme dcéru, hoci s nami bola iba 9 mesiacov, ale že to nebol stratený čas. Že to bolo celé ťažké, ale zároveň nás to neskutočne obohatilo a nikdy by som nechcela o Sáru prísť skôr (čojaviem v 1.trimestri), alebo vôbec ju nemať, len aby som predišla bolesti. A preto som vedela, že aj keby sa to zopakovalo, aj tak to má zmysel. K tým pozitívnym príbehom - necelý rok na to sa narodila Julianka, živá a zdravá. Teraz som znovu v 24.tt, babčo sa má narodiť tesne pred jej 2. narodeninami. Predtým, pred Sárou, sme niekoľko rokov nemohli mať deti, bol to môj prvý pôrod.
Ako dlho je to u teba? Každý to máme psychicky inak... Z toho, čo píšeš, sa mi zdá, že aj tvoj partner sa boji? Môj manžel sa bál, bol to pre neho veľký stres - hovoril, že to, že Sára je pre nás dar, je síce fakt, ale v ďalšom tehotenstve sa bál, lebo "je otázka, či by sme ďalší taký dar uniesli". Ja som si istá, že on áno.
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=pfb...

@any_soj ďakujem krásne. Už to bude mesiac... Ja vnútri cítim, že ešte chcem skúsiť a študujem si čo najviac aby som sa aj vnútorne prichystala, cvičím a dávam dokopy všetko, čo viem, aby som vedela, že som urobila všetko aby som bábätko udržala.

Manžel v debatách o budúcom tehotenstve má záujem aj sa zapája a aj o pôrode a tom, ako v ďalšom tehu chcem všetko riešiť inak, tak že dobre a aj cítim, že by rád. Ale keď som sa ho pýtala priamo, tak že nemá dobrý pocit, lebo že sa bojí že by sa to stalo znovu a že nechce, aby som už trpela.
Tak si študujem a spoločne o tom hovoríme, aby tiež vedel, že sa nemusí báť, keď má viac informácií, je istejší a ja tiež

Ja som prišla o bábo v 38tt. bez zistenej príčiny.
Fyzicky som sa dala dokopy počas šestonedelia, psychicky sme si pomáhali s manželom spolu, zdieľali sme spolu naše myšlienky, pocity, nálady. Tiež to chce čas. Sú tomu už 4 mesiace, niekedy sú dobré dni, inokedy zlé až mám pocit že som zase na dne. A tiež po šestonedelí som opäť zatúžila po ďalšom tehotenstve a začala som na to pripravovať moje telo, užívam vitamíny na plodnosť a imunitu, cvičím, zdravo sa stravujem. Takže aj sústredenie na otehotnenie mi pomáha prekonať stratu bábätka. Doktorka nám odporučila počkať 3 mesiace, pred týždňom sme sa pokúsili prvýkrát síce a veľkým strachom ale aj tak obaja túžime držať v rukách zdravé a živé bábätko ❤️

V prvom rade, mrzi ma tvoja strata 😞
Moja dcerka zomrela necakane, do hodiny po porode, v juli to budu 4 roky. Az pitva potvrdila dohady lekarov a to VVCH branice, kt. pocas teh. lekar prehliadol. Nasledné tehotenstvo bolo velmi tazké, neverila som, ze to dobre dopadne.
Kazdopadne, otehotnela som presne rok po porode. Po pravde, v tej dobe by som najradsej otehotna hned, aj na druhy den, len aby mi nebolo tak ukrutne smutno, tazko, aby sa mi lepsie dychalo, ved som spociatku ani nevedela ako budem vlatne zit. Ale nešlo to, jasné. Kedze to bola moja druha sekcia (z prvej akutnej som mala zdraveho, vtedy 2rocneho synceka) lekari odporucali min 9 mesiacov. Rozhodla som sa vsak pripravit sa na dalsie tehotenstvo, aby som bola fyzicky fit, brala som vitaminy, vela som citala ako v ramci mozností predchadzat pripadnym komplikaciam resp chybam plodu atd atd.
Psychika vsak bola horsia. Vedela som, citila, ze musim smrt mojho dievcatka odstmutit, nejakym sposobom prijat ten smutok, pretoze ten nezmizne, len sa casom zmení. Bude to lepsie. Aj tal bolo a vlastne stale aj je.
Ak by som teda mala za seba poradit, tak jednoznacne to chce cas, treba byt fyzicky fit, co mne radili viaceri dr uzivat minimalne 3 mesiace pred otehotnenim tehotenske vitaminy (hlavne kyselinu listovu a aktivnej forme! ) a psychicky sa dostat do co mnozno najprijatelnejsieho stavu.
Skus nasadit vitaminy aj manzelovi, mozno aj jeho to podporí. A krasne to napisala aj mamicka vyssie, ze najlepsie by bolo prijat fakt, ze ides do toho nech to dopadne akokolvek. Toto sa mne osobne sice nepodarilo, ja som mala len jediny ciel a to aby sme v zdraví prisli domov ja aj babatko. Ale velmi sa mi pacilo jej vyjadrenie, ze aj ked táto strats bola obrovsky, priam miestami nadludsky tazka, bolestiva, hrozná, nikdy NIKDY by som moju Paulinku nevymenila, nechcela ju napr stratit skor, aby to nebolo take bolestivé (lebo naozaj sa tato strata nerovná napr potratu v 1 trimestri, zazila som este pred synom 2xMA v 6tt) Proste som hrda na to, ze som prave ja jej maminkou♥️
Ak ti to pojde, skus mysliet co najviac pozitivne ako sa ti bude dat.
Moc ti drzim palce, objimam ťa

@iriska3 ďakujem krásne, snažím sa zamestnať si hlavu, robiť veľa v záhrade, byť s rodinkou. Len občas prídu tie vlny...

Potrat v prvom trimestri.
1, začala som sa o seba starať. Cvičila som, jedla zdravo a snažila som sa naučiť ako si užívať život aj keď som cítila strašné prázdno, strach a bolesť.
2, asi prvý mesiac som sa odmietala baviť o ďalšom tehotenstve. Potom sme sa s manželom dohodli, že sa nebudeme vyslovene snažiť ale ani sa brániť a ak to príde tak bude s nami.
Po troch mesiacoch som ostala tehotná a teraz tu s nami behá skoro 9 ročná slečna. Potratila som ešte veľakrát. Už to beriem nejak ľahšie. Neviem to ovplyvniť takže si vždy nechám toľko času na smútok, koľko potrebujem a potom sa snažím žiť ďalej. Človek si vie uvedomiť, čo je v živote dôležité a čo nie.
Držím prsty nech sa ❤️ čím skôr zahojí.

@terry658 ďakujem krásne, to je nádherná správa, ako si sa s tým naučila žiť 🙂
Tiež cvičím, zdravšie jem, chodím veľa na prechádzky, celkovo si spevňujem brušné svaly a tak.

Verím že časom bude dobre