Kamarátka porodila a ja som potratila

Ahoj ja som prisla o babo v 28-tyzdni tehotenstva. bola som stoho hotova a este aj prve sme cakali. ale vdaka mazelovi som to zvladla a do pol roka som bola tehotna strasne som sa bala ci to dobre dopadne a teraz mame uz dve slecny jedna ma 7rokov a druha 1,5roka. obe zdrave a krasne a tesime sa ako rastu. nemala som problem otehotniet len som chcela byt doma ked strarsia pojde do skoly preto mame taky vekovy rozdiel.a ci ist za krstnych to zalezi na tom ako to clovek zvlada . ale zivot ide dalej a urcite bude dobre a vsetko dopadne ako ma len treba verit.a nevzdavat sa

ja som tiez potratila a do roka opat otehotnela. mne velmi pomohol aj pristup doktorky, ktora mi vysvetlila preco sa to stalo a preco to bolo tak lepsie. vyrovNALA SOM SA S TYM OVELA LEPSIE.
@mimik0 - u teba je viditelne, ze si sa na tehotenstvo a snazenie velmi upla (kazdy mesiac testy .... ) to ja som snazenie tak "neprezivala" - brala som to tak, ze pride, pride ... a to cakam prve. takze jedina rada je - prepnut myslenie a neupinat sa tak na to. ak jeto velky problem, nehanbi sa a porad sa so psychologom. to ti moze len a len pomoct ...
a krstiny - ja by som to v takejto situacii a rozpolozeni asi odmietla. slusne by som to kamaratke vysvtelila. ak je to dobra kamaratka, tak to musi pochopit. ale ty musis vediet najlepsie ...
drz sa, sustred sa na buducnost a na svoju rodinu.

Ja som bola v podobnej situácii, len opačne..Kamarátka potratila (na začiatku v 10tt) a ja som bola tehotná, donosila som v poriadku a aj porodila...Ja som sa jej to bála oznámiť, aby ju to netrápilo, keďže sme mali len mesiac rozdiel termín, že sme mohli kočíkovať spolu a tak, ale zvládla to ok..
Ak je to dobrá kamarátka, pochopí to, keď jej vysvetlíš, aké to pre Teba je...I keď je divné, že Ťa o to požiadala, keď sa Ti toto prihodilo...

@mimik0 velmi ma to mrzi, co sa ti stalo ☹
v takychto pripadoch si spomeniem na pripad sestier Haasovych (Bambulka). Obe boli tehotne v rovnakom case. Kym jedna porodila mrtve dietatko, druha o par tyzdnov porodila zive a zdrave... oni su sestry a teda sa stretavat musia, museli sa s tym vyrovnat... Zivot obcas prinasa neprijemne situacie, ale cas je velky lekar a zahoji, aspon z velkej casti. Ak ta to naozaj velmi trapi, nie je ziadna hanba vyhladat terapeuta, vobec nie.

@sonkab podla mna nie je to dobre riesenie. JE to len momentalne obdobie, po case znova otehotnie, bude mat dalsie dieta a potom uz nebude lutovat ze je krstna. Ale ked odmietne byt krstnou, potom ked sa vsetko urovna o rok, dva, moze lutovat. Pred detmi sa neda teraz schovavat. Mimik0 testovanie poznam aj 3 krat denne, a ver mi, ked sa dieta narodi uz ich nikdy nebudes potrebovat a nebudes vediet ani odhadnut kolko stoja, lebo na ne sa nikdy nepozries. dieta je kamaratkine, je ine ako bolo tvoje, jedine vek mozno by bol priblizny, ked zomrie blizky dospely malokto sa vyhyba dospelym ktrori su vekom podobne. Porozpravaj sa s dr. peco mas problem otehotniet, preco to takto dopadlo a co sa s tym da robit, lebo niekedy staci tabletka a vysledok je iny.

@mimik0 Ja myslím, že by ti pomohlo držať kamarátkine bábätko v náručí. Ešte si pod vplyvom hormonov zo začínajúceho tehotenstva, možno ťa práve kľudní, ak budeš držať nejaké bábo a vymaže to tvoju zlú spomienku. Tvoja kamarátka sa potom môže cítiť vinná, že pôrodila zdravé dieťa a ty si mala potrat. Možno tvoje telo nebolo na tehotenstvo pripravené a teraz sa môžeš na cudzom bábätku trochu pocvičiť. Možno budeš prekvapená, aké to bude príjemné, veď ked zatiaľ nie si bio mamou, tak môžeš byť aspoň krstnou mamou, možno to tvoja kamarátka myslela v dobrom, aby ti to trochu nahradila. Ved ked pôjdeš za ňou, môžeš sa pozrieť na bábo, alebo si doma pomojkaj bábiku a potom uvidíš ako to na teba pôsobí. Alebo jej povedz, že si to s tým bábom musíš najprv vyskúšať u nej doma, v izbičke alebo ho choď povoziť v kočíku a potom uvidíš ako to na teba pôsobí.

bola som v podobnej situacii...potratila som nase prve babatko, takze bolo to o to horsie, na dalsie tehotenstvo som si musela pockat rok, medzitym otehotnela moja najlepsia kamaratka, bolo to tazke, ale tesila som sa s nou, nezabudla som na drobceka, ale casom to nejako preboli, nemozes sa pre to vecne trapit, neboj, otehotnies znova, len sa neupinaj na to tolko a pojde to urcite lahsie, drzim palce

@sonkab
@katusap
@jahodka8
@tova
@sonkab
@ukulela
@hradnapani
Dakujem maminky za vase spravy . asi to chce naozaj cas a bude to lepsie aj ked momentalne ked vidim babatko alebo maminku s bruskom je to pre mna naozaj ako sypanie soli do rany...vsetka uzkost a spomienky sa obnovia ci chcem ci nie...a co sa tyka kamaratky viem ze ked s nou budem budem mysliet na nase babo a porovnavat sa s nou aj ked to neznamen aze jej nedoprajem babo alebo ho nechcem mat rada len viem ze to bude tazke pre mna ...a niekedy sa mi nezda zeby ona bola dost empaticka ku mne...stretli sme sa asi 2 tyzdne po mojom potrate ona este mala babo v brusku a viac menej sa cely rozhovor tocil o jej natavajucom porode...co sa mi vzhladom na moj potrat nepomahalo a hoci som vnutri citila vselico kvoli nej som sa snazila byt mila a zaujimat sa o nu aj o babo a jej strach z porodu...no mna to len viac a viac nicilo...a akoby nestacilo (tiez uz cakala druhe babo ako ja, medzi nasimi prvými je rozdiel 2 mesiace medzi druhými mal byt rozdiel 5 meiacov) a prve cakala dvojicky ale asi v 7.tyzdni na prvej kontrole jej gynekolog povedal že jedno babo už nezije ale druhe "dvojca" vynosila a narodilo sa jej zdrave....ale chcem tým povedat ze ked ma utesovala pri tomto mojom potrate povedala že sak aj ona si tým prešla a zase sme rozpravali len o nej, což mi tiež vobec nepomohlo...lebo jej sa narodilo aspon jedno babo (aj ked nechcem umensovat bolest a stratu babatka) ale jej nezostalo uplne prazdne lono a ani z nej nevypadlo 3 cm babatk- nedrzala ho v rukach, nebola na docistovani- kyretaži a pod...tak ako ja nemozem porovnavat svoju bolest s bolestou matky ktora porodila mrtve dieta alebo s matkou ktora bola v pokrocilom stadiu tehotenstva citila pohyby a pod...

...proste som teraz v takom stadiu ze mi je najlepsie ked som zavreta doma len s manzelom a dcerkou a nikoho nevidim aj ked viem ze sa nemozem zatvarat a vyhybat ludom a babatkam...bojim sa tych prvych stretnuti s kamaratkou a jej babom aj ked viem ze asi po case to bude menej bolestive...aj ked asi vzdy ma napadne ze sme mali mat "rovesnikov"...uz ma aj napadlo odmietnut ten krst ale mozno budem casom fakt lutovat...ved ona zato nrmoze co sa nam stalo a stretavat sa budeme tak ci tak, skor ci neskor sak sa uz pozname 12 rokov...

...je mi luto co sa ti stalo...prezila som potrat tiež a jenaozaj tažke naučiť sa s tym zit...niekedy aj slova viaznu a nedokazu vystihnut to co prave chceme povedať...a aj ludia okolo nas asi nie vzdy povedia to najvhodnejsie...mne sa csto stavalo ze mi povedali nieco ako: Ale sak zadari sa znova. Akoby to babo o ktore som prisla bola nieco co sa proste vymeni ale "spravi" znovu ako ked sa nepodari kolac a musi sa vyhodit 😠 ...prajem ti vela sily a trpezlivosti a nech sa skoro tesis dalsej bublinke 🙂

Dakujem dandas

@ukulela dakujem. Asi mas pravdu upla som sa dost na snazenie otehotniet, najprv som to brala normalne a ked som po par mesiacoch neotehotnela zacala som byt z toho nervona a sklamana a na druhej strane plna ocakavania kedy to pride, nevedala som sa dockat...a prirozene o to som bola stastnejsia ked som konecne otehotnela...ani by ma nenapadlo ze to takto skonci. A nebala si sa po potrate znova sa snazit otehotniet? a ked si zistila ze si tehotna nebola si v strese ako to dopadne?

@mimik0 ja som mala, resp. mam ozaj skvelu doktorku - po potrate mi vysvetlila vsetko, co vedela. ze male bolo podla sona zaostale, ze by sa to ani s podporou liekov nevyvijalo dobre a ze lepsie, ze si s tym poradilo samo telo, resp. priroda, akoby to neskor museli riesit lekari, alebo by som potratila neskor, ked uz by to mohlo zanechat aj zdravotne dosledky. a stale prizvukovala, ze pozitivne je, ze dokazem prirodzene otehotniet (mala som skoro 35, dieta este ziadne a podarilo sa to bez liekovej podpory, bez lekarskeho zasahu, uplne prirodzene bez akychkolvek vysetreni). potom som si dala par mesiacov pauzu -trhali mi osmicky, tak som nechcela riskovat, ze budem tehu - ale dok mi vlastne uz necele dva mesiace po potrate davala zelenu, ze ked chcem, nech sa snazime. odporucila mi inofolic, nech ho zacnem brat, ked sa rozhodneme snazit sa. a tak som aj urobila, kupila inofolic(brala som ale len 1sacok denne, nie 2) a pila alchemilkovy caj. nijako sme to nesilili, nesledovali bazalnu teplotu ani nic, ziadne speci vysetrenia a zadarilo sa akurat v takom hektickom a uhadanom mesiaci, ked sme sexovali hadam raz, ci dvakrat za mesiac 🙂
jasne, ze som po prvom potrate plakala,bolo to velmi smutne :( a tazke ... ale sustredila som sa na pozitiva - som plodna, viem otehotniet, tak sa to nema preco nepodarit. nemyslela som na zle. doktorke som volala hned, ako som mala pozitivny test, tam mi vzali krv a nasadili duphaston a vitaminy. sono mi robila ale az v 10 tt.ale doverovala som jej - nepochybovala som o tom, co robi. a teraz - o par tyzdnov nastupujem na matersku, vsetky vysledky doteraz OK, ani na amnio som nemusela ist, ani na PN - takze pozitivne myslenie sa vyplaca - a tak sa musis nastavit aj ty. si plodna, nemas ziadny zdravotny problem, tak sa to podari. neboj, si mlada, telo mas silne, vysporiada sa - a ty budes opat kocikovat 🙂 takze pocuvaj svojho gyndosa - kedy mozete zacat opat robit na babatku. a ak by si mala ozaj strach, povedz to gyndosovi rovno, a on ta snad podpori. drzim ti - teda vam palce.

Ahoj, mne sa stalo to co tebe (tiez uz som mala 3 roc.dcerku, viac ako rok sme sa snazili o babo a potratila som v 13tt) mala som tehotnu svagrinu aj 3 kamosky... tiez sa mi niekolko mesiacov nechcelo pozerat na ine babatka a prestala som sa o ne zaujimat. Ked sa kamoskam narodili babatka, tak ma takmer nezaujimali. A ked to uz bolo lepsie, vobec som nemala potrebu brat ich na ruky.... ale uz mi nevadili.Tak sme to rok nechali tak, a potom sa nam zadarilo hned na druhykrat.....a nie jedno, ale rovno dvojicky -v piatok budu mat jeden rok 🙂 tak mam doma 3 baby
Neboj, casom to prejde a kazdy den to bude o trosku lepsie. Tvoja kamaratka nie je az taka dobra kamaratka, ked tak zlahcuje tvoju situaciu. Take reci, ze "viem ako sa citis, viem cim teraz prechadzas" su o nicom, druhi PRD vedia o tom, ako sa citis, kazda veci predsa prezivame inak. Na tvojom mieste by som za krstnu nesla, urcite si dokazu pohladat niekoho ineho. Pre teba a tvoju rodinu si momentalne najdolezitejsia Ty a nie kamoska a jej babo......urcite sa pred nou nepretvaruj, kludne jej povedz, ze je to pre teba momentalne velmi tazke riesit jej tehotenstvo...a ak je to nutne, tak sa s nou ani nestretavaj - ak je to kamoska, tak to pochopi.
A este k potratom, gynekologovia tvrdia, ze potratom konci kazde 5 te tehotenstvo, ja mam viac ako 10 znamych, co tiez potratili. Mne pomohlo, ked som si povedala, ze babo nebolo v poriadku a preto sa to stalo. Dcerke manzel zas povedal, ze sme si mysleli, ze maminka ma v brusku babatko, ale nema......Zo 3 mesiace som od nej obcas dostavala otazku, kedy uz konecne v tom brusku babatko budem mat......no a potom sme jej to povedali az ked som bola na zaciatku 6 teho mesiaca.
Tak sa drz, dodaj telu sezonne ovocie a zeleninu, venuj sa dcerke a casom zistis, ze si zas pripravena na dalsie babo. A neboj, aj zajtra ti bude o trosku lepsie ako dnes.

@mimik0 Zažila som niečo podobné....v čase keď som ja tušila, že asi budem 1-krát tehotná nám príbuzní oznámili, že čakajú bábo. Ja som bohužiaľ v 10 tt potratila...najskôr sme to nechceli nikomu povedať veď ani nevedeli, že som tehotná...ale nerobili mi dobre rozhovory o kočíkoch, tak už to inak nešlo.... na chvíľu som sa snažila obmedziť stretnutia, ale postupne som si zvykla. Znova som otehotnela, no keď sa im narodilo bábo, ja som bola už po druhom potrate. V rodine sa návštevám nevyhneš, takže som sa dva týždne odhodlávala na stretnutie...strašne som sa bála, že to nezvládnem, ale keď vidíš toho maluškavého drobca je to úplne iné a mám pocit, že ma to aj kúsok posunulo dopredu a dodalo odvahu skúsiť to znova a veriť, že raz sa to určite podarí....
čo ešte mne pomáha – stále sa neporovnávať, úž by som mala také bruško, už by som mala termín....teraz ho nemám, ale RAZ určite bude ..... 🙂 samozrejme, že sú chvíle keď ma to chytí, ale chce to čas, niekto ho potrebuje menej, niekto viac ... hlavne rob iba to načo sa ty cítiš a do ničoho sa nenúť..... zabudnúť sa nedá, ale bolieť to bude vždy o trochu menej

@ukulela dakujem za tvoj pribeh a povzbudenie...budem sa snazit mysliet aj ja pozitivne...ved ako pises dolezite je nemame problem otehotniet prirodzene...hlavne nestresovat a neupinat sa nato snazenie...ja som inak tiez brala ten inofilic ci jak sa to vola jedno balenie som vyuzivala...ale nepomohlo :( teraz pijem taku zmesku cajov na podporu plodnosti je tam aj alchemilka...snad to pomoze...a kyselinu listovu si nebrala? Ja som ju pri druhom brala asi pol roka pred pocatim a taku mam depku ze ani to nepomohlo, ze ma ju nebavi ani jest...ale vraj sa ma uzivat aspon 3 mesiace pred planovanin tehotenstva

@mimik0 mala som aj kyselinu listovu, potom som ju ale vymenila za inofolic. a na alchemilku pozor - ta sa pri snazeni ma pit len prvu polovicu cyklu, lebo v druhej podporuje spustenie menzesu - takze od zaciatku kramov 14 dni alchemilku po ovulaciu a potom pauza do dalsieho zaciatku kramov. ja som inofolicu vypila viac ako jedno balenie, zo tri urcite - ale teda ako som pisala, brala som nizsiu davku, kedy tedy aj zabudla .... snazila som sajest ovocie, zeleninu, trocha som behala - hybala sa. (ja som taka mlandra 🙂)stahovali sme sa - a aj to ma doputalo od myslienok ciernych ... aj ty si skus na cas najst daky iny ciel myslienok, hobby, sport, zapisa sa na daky kurz, kruzok s dcerkou, co najviac si vypln cas a ked si upraces hlavu, telo sa da dokopy a bude pripravene na dalsie babo. drz sa!

@mimik0 podla mna ten smutok je OK a kludne ho prejav, ak sa necitis na tu krstnu, tak nemusis, je to dobrovolne. Ak chces ist, tak to musis zvladnut. Oni budu mat slavnost, takze bud to das a budes tam ako tak v pohode alebo to nedas a odmietnes. Clovek proste smuti a to nie je nic nepochopitelne. Len sa do nicoho nenut, sama urcite nakoniec sa rozhodnes spravne, podla srdiecka. Vies, niekedy to babatko proste nie je v poriadku a prestane sa vyvijat, je to tak asi zariadene. Chces zdrave babo, vsak? Vsetky tie pocity su normalne, aj to, ze chces byt stale tehotna a nie znovu tehotna. Ale to je jedina cesta, ako sa k babatku dostat. Urobite si mozno pauzu, zameriate na nieco ine a mozno pride same len tak, v necakanej chvili 😉 .

@mimik0 Ahoj. Mne pomohlo pripomenut si, ze vsak jej chcem dopriat, ona nemoze za to, co sa mne stalo. Aj ked sme cakali babatko obe, ked to mne nevyslo, nech to prosim aspon jej vyjde. Aj v nemocnici, ked cakali predo mnou tehotne na ultrazvuk, tak som si potrebovala uvedomit, ze kazde chcene babatko je prinosom, radostou pre niekoho 🙂 Treba to cele v sebe prijat a ist dalej, lebo taky je zivot.
A tiez je iba dobre pripadne navstivit psychologicku, ktora by ti pomohla spracovat pocity 🙂
Ja mam za sebou 4 potraty, 4 roky snazenia sa, dva boli v case, ze mi tesne predtym svagrina povedala, ze je tehotna. Tak si zatial o to viac uzivame nase krstniatko.
A hlavne este nie je dobre ratat, kolko by malo rokov. Aj ked teda, den, kedy mal byt termin porodu, byva tazky.

@karkulka9 ahoj dakujem. je mi luto ze si to prezila az 2x musi to byt este tazsie ☹ .
mas pravdu to porovnavanie ma vie casto poriadne zdeptat...aj teraz ked vonku stretnem tehulku si hovorim..uz by som aj ja mala pomaly male brusko a nebudem mat...na vianoce som mala drzat babo v naruci a nebudem...a pod...a pritom to fakt nikde nevedie :(
to veru hej v rodine sa clovek navstevam nevyhne a ked chce byt clovek ako tak statocny a nedavat najavo ze sa trapi, aby to nevyzeralo že ho musia vsetci lutovat potom si ostatní myslia ze to je v pohode..akoby "naschval" sa to furt tocilo len o kocikoch, detoch, tehotenstve...proste o temach ktore viac jatria rany...
ja uz dokonca ani manzela nechcem trapit mojim placom..hoci mi povedal ze sa za nim mozem prist hocikedy vyplakat ...ale nechcem aby sa trapil aj on este viac a aj kvoli mne...ale aj tak vidi ze sa trapim...aj preto som zalozila tuto temu aby som vedela ako to zvladaju ine ženy..davaju mi silu a odvahu tieto vase podobne pribehy a skusenosti...silu verit ze to raz bude lepsie...
a vy sa teraz snazite o babo ci to nechavate nech to pride kedy ma?

ďakujem

@matafilipova ahoj dakujem...nevadi mi ked mi niektori napisu ze vedia ako sa citim ked su to maminky ako ty lebo si naozaj prezila podobnu situaciu a praveze ma to povzbudi ked vidim ze sa to da ako tak prekonat aj ked zabudnut sa neda...ale moja kamaratka nema ani predstavu o tom ako sa zeny citia ked preziju potrat...ved ani ja som to nevedela hoci mi vzdy bolo takych mamin luto ale naozaj to dokaze pochopit len zena co si tym presla...pomaha mi ked sa tu mozem stretnut s mamickami ktore si tym presli a mam pocit ze ma chapu, dokonca o mna prejavia vacsi zaujem ako moja kamaratka a to sa ani nepozname osobne..u nej je to uzavreta kapitola a nezaujma sa o to ako sa citim, alebo ci sa nepotrebujem vyrozpravat alebo vyplakat a uz vobec jej nenapadne ze mi tazko padne ked sa rozhovor toci len okolo jej babatka :( akoby to moje kvoli tomu ze malo par tyzdnov nebolo podstatne...
..mozno bude dobre jej to nejakym sposobom povedat nechcem zase vyzerat ako nejaka chudera ktora potrebuje lutovat alebo ako kamaratka ktora druhej nedopraje babo...aj preto sa pri nej robim ze je vsetko v pohode...
inak si ma uplne nadchla tym ze sa vam potom narodili dvojcata...aj ja by som velmi chcela dvojicky aj ked viem ze to je urcite tazke starat sa o dve drobatka ale strasne by som chcela vediet ake to je ked sa v brusku hýbu dve babatka a vraj dvojcata maju uzasny vzajomný vztah k sebe...je to pravda? a este vzdy som chcela mat 3 deti ale manzel chce len dve takze keby sme mali dvojcata bolo by to super aj ked s tym nasim babom co mame v nebicku uz vzdy budeme mat o jedno viac...
a veru tie otazky od dcerky su niekedy tazke...skusime jej povedat tak ako vy ste povedali ze sme si mysleli ze tam je...

@mimik0 S tymi rozhovormi je to tazke, neda sa to velmi ovplyvnit...ja sa tiez snazim byt silna a nedat nic najavo, ale ak sa da, tak sa im radsej vyhnem alebo sa nezapajam 🙂
s manzelom by som sa urcite o tom rozpravala, zo zaciatku som sa aj ja snazila neplakat, ale nedalo sa ... oni to prezivaju inak ako my zeny, ale tiez ich to trapi...podla mna je dobre byt v tom spolu. o babatko sa zatial nesnazime, najskor si chcem teraz doriesit vysetrenia a potom uvidime co dalej, ale po prvom sme cakali 3 cykly

@mimik0 je mi ťa veľmi ľúto. ja som bola v opačnej pozícii. kamarátka potratila tiež v 4 mesiaci a ja som jej išla na svadbu vo vysokom štádiu tehotenstva. Keď sa malé narodilo, tak raz bola na návšteve a smutne kukala a spomenula, že jej malé by malo už toľko a toľko. Ona mala nejaké zdravotné problémy, ale išli podľa doporučenia lekára, pekne si počkali, ekď už bude zdravá a potom sa im narodilo krásne bábo, z ktorého majú radosť. je to hrozné, ekď sa také niečo stane, ale všetko sa na dobré obráti. treba počkať, keď bude dobrý čas na snaženie sa a začať. jej povedali, že veľa žien máva potrat do 4.mesiaca- že sa to žiaľ stáva, ale nie je to pravidlo takže sa ničoho neboj. držím ti palce.

ja som bola v rovnakej situacii, v case ked som bola tehotná tak bola tehotná, moja sestra aj dve svagriny, a aj naj kamara tka absolutne nesuhlasim, aby si odmietla byt krstnou mamou....byt s dietatom aj niekoho ineho je najlepsí liek na stratu toho tvojho...ver mi, zo zaciatku mi to bolo luto, a neboj sa aj vyplakat a nechat vyjst emocie z teba, nestretavat sa s niekým kto ma dieta nie je riesenie...a vonkoncom odmietnut byt krstnou maminou -- ved to je taka krasna slavnost, musi to byt pre teba čest , budes druhou maminkou----vela sily, prebolí to, viem podla seba...

ja si myslim, ze je to individualne...niekomu pomoze prave to, ze sa premoze a stretava s detmi inych a robi sa akoby sa nic nestalo...ja osobne tomu nerozumiem. nevidim dovod, preco by sa jedna smutna zena mala pretvarovat, ze smutna nieje. .. Mne este v porodnici zomrela nasa vytuzena a prva dcerka, bolo to velmi tazke a smutne obdobie, a vobec mi nepomahal pohlad a stretavanie sa s inymi detmi, bolo mi na zvracanie, ked som videla kocikovat nejaku maminu...a trvalo to velmi dlho,je to mozno pre niekoho divne a nepochipitelne, ale ako tu uz tisic krat bolo povedane, kto neprezil nepochopi.. Po case mi sestra oznamila, ze sa bude vydavat a caka babo, tesila som sa s nou, ale byt krstnou mamou som odmietla. najprv z toho bolo halo, ale po case si vsetci zvykli a neriesili.v tom case som uz bola tehotna,o tom nikto nevedel iba moj manzel.. ale proste som sa bala ze sa mi to moze zopakovat a ja ostanem len krstnou, aj ked je to čest a vvsetko okolo toho je krasne, ale teraz som rada, ze som to vtedy urobila. dcerka sa narodila zdrava a krasna a teraz ma uz 3 apol roka. ked mala dva roky, sestra znovu otehotnela a potom aj ja ...ja som potratila v 3tom mesiaci 2 tyzdne pred narodenim druhej neterky, ale to som uz prezivala celkom inak, vobec mi nevadilo ziadne babetko,ani tehotne ani nic okolo deti...krstna som neni ani jednej neterke,aj napriek tomu, ze som iba teta mame krasny vztah a uz teraz to nikto neriesi, baburky dostavaju aspon viac darcekov, a rok na moj potrat k nam pribudlo krasne 1 a pol rocne dievcatko, ktore sme si zobrali z detskeho domova..myslim, ze v takychto chvilach by mala zena mysliet iba na seba a nie nato, ze co na nejake jej rozhodnutie, nech je akokolvek sebecke, povedia ini. prisli sme o deti a nie o koralky. je spravne sa s tym vyrovnat ako kazda z nas uzna za vhodne. prajem ti vela sil a pochopenie u tvojej kamaratky aj u tvojho okolia

@slniecko2 Dakujem, dufam ze mas pravdu a este sa nam podari otehotniet a vynosit zdrave babo do konca

@lenkka81 dakujem. uvedomujem si ze schovavanim sa ta rana rychlejsie nezahoji lebo raz sa musim pozriet realite do ocia aj deti musim stretavat, proste taky je zivot..asi to chce cas aby sa clovek dokazal tesit aj z inych deti a nemysliet so slzami v ociach hned na svoje babo.

@mimik0 Ahojcek, viem ako sa citis ja som o synceka prisla v 17tt koli zanedbanej infekcii ☹ ten porod a vsetko s tym spojene je to najhorsie co ma zatial postretlo, preslo 5 dni a svagrinej sa narodil krasny zdravy chlapcek, nedokazala som sa z toho tesit, viem , ze to je sebecke ale proste som za nimi nesla, mala som dost problemov sama so sebou, nezniesla som pohlad na babatka (hlavne na chlapcekov) na tehotne mamicky na vsetko co suviselo s tehotenstvom...kazda sme ina a kazda z nas reaguje inak, neviem asi som neni dost silna ako ine zeny, ale doteraz som to babatko nevidela, svagrinej som sa ospravedlnila za krsnu som nesla a asi mi je aj jedno ci to chape alebo nie, clovek ktrory si niecim takymto neprejde , nemoze chapat....