Čo vám pomohlo zmieriť sa so smrťou bábätka?

nestalo sa mi to s dietatom ale s matkou ked som ja bola dieta. jedine co ma doteraz drzi nad vodou je to, ze sa snazim na vsetko pozerat pozitivne. mala som moznost byt s nou aspon xy rokov (dni), mysli na to, ze si mala moznost vidiet ho, drzat ho v naruci, rozlucit sa s nim, spominaj na tie krasne chvile a hlavne ja sa nepytam preco... to je neskutocne vycerpavajuce, pretoze nikdy na to nenajdes odpoved.
drzim palceky a myslim na vas (aj partnera) v modlitbach

Autorka veľmi ma to mrzí, čo si musela prežiť, úprimnú sústrasť.. v prvom rade ti chcem povedať, že neexistuje odpoveď na to prečo, na niektoré otázky neexistuje odpoveď. Takisto by som ti odporúčala terapiu, môžeš tam plakať, kričať, byt ticho, nadávať.. nech všetko ide von 🫶🏼 veľmi dôležité je, robiť tak ako to cítiš, ak sa chceš o tom 1000x rozprávať, tak rozprávaj, netvárte sa doma, že sa nič nestalo.. musíš si to spracovať a prežiť, až potom sa rana môže začať hojiť.

život je mystérium :( R.I.P každopádne

velmi ma mrzi co prezivate :( okrem toho co dievcata uz napisali vyssie odporucam aj na insta o.z tanana ktore sa tomuto venuje. drzte sa

😢Uprimnu sústrasť celej rodinke je mi to veľmi ľútočo musite preživať za peklo.Aj moja dcérka mala 12 rokov a zomrela.Musiš preživať obrovsku bolesť muky.Kto toto neprežil nIč o tom nevie.A čo zistili to sids.Veľmi TI držim palce na smrť vlastneho dietaťa nezabudeš nikdy.

Mne pomohla vdacnost za kazdu chvilu s nou a vedomie, ze vsetky nase deti raz zomru, podstatne je, co urobime s casom, ktory nam bol darovany - milovat a nechat sa milovat. A istota toho, ze Boh jej zivot nevzal. Naopak, daroval jej ho - 9 mesiacov s nami a vecnost k tomu. Nasa Sara zomrela v 38. tyzdni bezproblemoveho tehotenstva. Od spolocneho tancovania v tehotenstve s nou a s manzelom, cez nocne stikutania, kedy som budila manzela a zabavali sme sa s nou a na nej, cez to ako ma porodom spravila Mamou (aj pocitovo, aj pre nasho syna v pestunskej starostlivosti, ktoreho sme mali vtedy necely rok), a mnoho mnoho dalsieho, co sme s nou zazili, co nam vztah s nou dal ako jednotlivcom, rodine a aj nasmu okoliu, ako nas to zmenilo, posilnilo, znežnilo, ... Obrovska vdacnost. Ak by som si mala vybrat, ci takto alebo aby radsej zomrela nebadane na zaciatku tehotenstva, alebo vobec nebola, tak jednoznacne takto.

Ak sa budeš touto myšlienkou trápiť roky, tak sa zblázniš...Som ateista, (bola som veriaca) ale cca 95% žien je tu veriacich, takže otázka je zrejme na nich, že? PREĆO mi vzal dieťa? Prečo mi spôsobil takú bolesť? Logické myslenie nepustí..Ak by ma Boh miloval, nikdy by mi neublížil... Od vtedy som v kostole nebola, neexistuje pre mňa nič, je to už viac ako 20 rokov a myslím na neho každý deň. Zapáliť sviečku a zmieriť sa s tým.

@mandarinka555 mrzi ma tvoja strata. Zaujalo ma, ako to kazda vnimame inak. Mna naopak smrt nasej dcery velmi zblizila s Bohom, ako som pisala prave nad tebou. Nemyslim si, ze mi nieco dlhuje, stvoril a daroval ju prave mne na vzacnych 9 mesiacov. On jej zivot nevzal, on jej ho naopak daroval. A ked uz jej telo nevladalo (nezistilo sa preco zrazu nemala kyslik) nedovolil, aby prestala existovat, ale prijal ju k sebe. Velmi mi vtedy pomohla veta "radsej teraz nechapat, ako chápať zle".

Nestalo sa to mne,ale mojej mame. Pôrodník jej vtedy odporučil otehotnieť v najbližšej dobe.

@alickapusinka nie nie, nešlo o SIDS.