Ako ste sa zmierili s potratom?

@kikuska717 ja som tiež potratila pri prvom tehotenstve a potom zasa. Strašne ťažké psychické obdobie. Pomôže čas, ale nikdy nezabudnem a pri každej možnej skúsenosti si na to spomeniem. Ak sa s tým nevieš vyrovnať, skus napísať do alexis poradne.

@kikuska717 s prvým veľmi ťažko a trvalo mi to cca 8 mesiacov, hlavne preto, že to bol zázrak, že sa nám to podarilo prirodzene, lebo všetci dr. tvrdili, že jedine zázrakom. Druhým som si prešla akurát minulý mesiac a sama si to neviem vysvetliť, ale teraz to už pre mňa bolo oveľa ľahšie akceptovať a som s tým už ok. V tejto situácii pomôže len čas a kľud...nenáhliť sa do ďalšieho tehotenstva kým si to neurovnaš v sebe. Držím palce ❤

Ja mam za sebou 3 potraty, vsetky ukoncene kyretom. Mozem ti povedat, ze mesiac je velmi kratka doba na zotavenie, ja som po kazdom jednom doslova neznasala byt v pritomnosti deti, mala som pocit, ze zrazu vsetci cakaju dieta, alebo ho maju a ja som bola z toho na nervy. Preplakala som vela slz, ale preslo to. Len vydrzat. Drzim palce 🤞🤞🤞

dopraj si tolko casu kolko potrebujes, niekto mi raz povedal - ze smutok nema expiraciu a kazdy potrebuje svoj cas a je uplne normalne, ze "neskaces od radosti" a je ti smutno, ked tvoje okolie riesi tehotenstvo a deti atd. - zazila som to a mala som to rovnako, priala som im to ale bolo mi smutno, vrhla som sa vtedy do inych aktivit a jedneho dna uz som to citila inak - drzim paste! 🤞🏻❤️

Daj sebe viac času, mesiac je strašne krátko. Ono to asi bude také, že ešte viackrát si budeš myslieť, že už to máš za sebou, a potom zas príde niečo, čo ťa rozladi a zistiť, že to stále nemáš spracované. Ja som mala kyret v novembri, teraz je obdobie kedy by som mala rodiť. Dúfam, že termín pôrodu sa mi to podarí aj symbolicky uzavrieť a nechať to už za sebou. Cítim pokrok, napr v deň keď som sa dozvedela, že moje tehotenstvo je patologické, som sa dozvedela, že kolegyňa je tehotná. Ta sa dala na PN, ale občas prišla nás kuknúť. Zo začiatku som mala v sebe veľký hnev a žiaľ, prvé dni som jej nevedela ani zagratulovať. Potom som sa už dokázala premôcť, ale zas ked o nejaký čas prišla, vraveli kolegovia že je na chodbe, radšej som ju nechcela ani vidieť, ako jej rastie bruško, keď som vedela, že by som mala byt v tom istom týždni. Zas o nejaký mesiac-dva som už išla za ňou, keď prišla na návštevu, a zase neskôr som už aj dokázala sa úprimne tešiť spolu s ňou. Teraz sa jej narodilo bábätko, a teším sa s nou, ale stále cítim smútok, že nám sa to nepodarilo ani doposiaľ. Ale tie pocity smutky už prídu len občas, prvé týždne to bolo vo mne stále.
Myslím si, že úplne dobre bude až keď budem znova tehotná.
Prajem veľa síl ☺️

Ked prisli deti. ;)

@kikuska717 ahoj, je mi to moc luto❤️ Jedina odpoved je cas a nechaj volny priebeh svojim pocitom.
ja som sa s tym ako tak vyrovnala po roku a pol. Nezniesla som tehotne, po kazdom novom oznameni tehotenstva u znamych/neznamych som presla uplnym zosypanim sa, nezniesla som zeny s detmi(hlavne take co plodili a rodili jedno za druhym). Teraz som v 6 tt a aj tak ma to stale trapi a neskutocne sa bojim a ako som zistila, stale mam hnev na zeny, ktore maju viacero deti. Ano, hanbim sa za to ale neviem si pomoct.

Najdolezitejsie je plakat tolko kolko potrebujes a vzdy ked to na teba pride.Ak toto nebudes potlacat casom sa a tym vyrovnas.Obzvlast ked sa ti narodi neskor zdrave babatko.Kym som zase neotehotnela dovtedy som sa s tym nevedela vyrovnat.Ale neviem ci niekedy na 100%,asi skor nie.U mna su to uz 3 roky,plakala som vela velmi vela a vzdy po kazdom vydatnom placi som sa citila o kusok lepsie,lahsie.Ale aj dnes,ked uz mam 2 zdrave deticky mi niekedy pride cliva chvilka a poplacem si za svojimi dvomi nenarodenymi detmi.Napriek tomu si myslim ze som sa s tym uz vyrovnala,pochopila som a prijala preco to malo byt takto a nijak inak.

neviem,ci ti toto pomoze...aj pre mna to bolo tazke,ale snazilo som sa to brat pragmaticky a to mi pomahalo...proste s plodom nebolo vsetko v poriadku a preto to,tak dopadlo...zacala som hned brat kyselinu listovu a po 2.cykloch ms sme sa zacali opat snazit a zadarilo sa nam na 2.pokus...a mozno bolo aj dobre,ze uz dlhsie pred tym som bola nastavena tak,ze keby nemozem mat deti,urcite si nejake adoptujem...takze,ja som mala stale nejaku cestu,kt mozem ist...potratila som aj pred 2.uspesnym tehotenstvom a to,uz bolo pre mna lahsie,lebo som mala doma syna...dcera sa nam narodila 3r po nom...

Mesiac je krátka doba, každý inak sa Vyrovnáva so smútkom. Tiež prve tehotenstvo skončilo MA, absolvovala som kyretaz. Vtedy manžel sa rozhodol prerobiť naše bývanie, aby som mala rozptýlenie doma, tak sa nesustredila len na to, čo bolo. Ono to bude znieť ako klišé, ale iba čas je na to najlepši. Príroda vie, čo robí, ak je zárodok veľmi poškodeny, zariadi, aby sa ani nevyvijal. Tak som to aj začala brať, s nenarodenym babatkom som sa "rozlúčila" napísala mu list, poplakala si a postupne život šiel ďalej. O pol roka sme čakali znovu dieťa, a tehotenstvo bolo úplne v poriadku, bez problémov, narodil sa zdravý chlapček.

Ťažko sa s tym vyrovnava ja som prisla o dieťatko ked som bola v 25 týždni pred troma rokmi. Ja som ho uz porodila a este mi dali podpisat spopolnenie maleho. Vinou a nezodpovednostou lekarov mi zomrelo dieťatko.

@kikuska717 mne pomohol víkend Rachelina vinica. Ale to sme boli s manželom asi až rok po druhom MA. Prvý mesiac som nechcela vidieť nikoho a keďže tu stále chodila švagriná s deťmi, oni vedeli čo sa stalo, lebo ona im povedala a 3 ročná sa ma stále vypytovala prečo mi bábätko zomrelo, tak som odišla na pár týždňov preč. A vlastne doteraz sa vyhýbam ľuďom, ktorí mi vtedy svojou necitlivostou ubližovali.

@kikuska717 Ahoj. Ja som prve tehotenstvo mala mimomaternicove. A bol to riadny sok. Prislo sa na to dost neskoro, takze z hodiny na hodinu som bola v nemocnici. Tri mesiace na to som bola znovu tehotna, ale bohuzial v 40. tyzdni babo zomrelo. Neexistuje ziaden navod na to, ako to zvladnut. Ked sa ti chce plakat, plac. Ked sa o tom chces rozpravat, rozpravaj. Ale je uplne v poriadku, ak o tom hovorit nechces, ak sa s nikym nechces stretavat. Ja som v tej dobe bola najradsej sama, maximalne s muzom. Inych ludi som sa vyslovene stranila, nemala som chut a silu znasat ich sucitne pohlady, pripadne odpovedat na nevhodne otazky. Rychlo som sa vratila do prace a to mi pomohlo. Ale aj tak boli a su chvile, ked si myslim, ze uz je to za mnou, ale nieco mi to pripomenie a musim zhlboka dychat. Skus sa nadychnut a zit dalej, to je snad to jedine, co ti pomoze posunut sa. A hlavne-nevzdaj sa myslienky na dieta, nikdy. 🙂

@kikuska717
Ahoj, mrzi ma Tvoja strata, rozumiem Ti. Minuly rok vo februari som mala zamlknuty potrat, bol to sok, v tom case tehotenstvo oznámili tri moje kamarátky, prechadzala som si roznymi stavmi, uzkostou, smutkom, hnevom, zavistou, nepriala som im, postupne tieto pocity slabli. Ale poviem Ti, ze ja som sa s tym definitivne vyrovnala ked bol cas ked by sa babo narodilo, kedy by som mala termin. Vtedy som si raz strasne sama poplakala a akokeby ho pustila nech lieta tam kde je mu lepsie ❤️ A teraz mam doma pardnoveho chlapceka ❤️ Chce to cas, Tvoje pocity su v poriadku, určite emocie neodsuvaj, prezi ich, zároveň zi a rob veci, co mas rada, mne pomohla aj praca, ktorú milujem a cas s manzelom, neboj bude dobre, drzim palce ❤️

Baby, možno odveci komentár, ale Plamienok, ktorý sa venuje paliativnej starostlivosti o detičky, má aj psychopodporné skupiny po strate blízkeho človeka. Možno by Vám vedeli pomôcť, robia pokec aj online 15-20minut, podľa potrieb. Možno fakt potrebujete pôdu niečo iné, ako sú "klišé reči."

@kikuska717 ahoj 🙂 moje prvé tehotenstvo dopadlo samovoľným potratom :( dieťatko sme plánovali merala som si bazalnu teplotu,robila ovu testy ,vtedy sme mali sex proste robili sme všetko preto aby to vyšlo a po pol roku sa podarilo a teda dopadlo to zle :( v druhom mesiaci som potratila samovolne,v práci som začala strašne krvácať :( to som robila v rakusku v domove dochodcov ,hned som šla na pohotovosť s priateľom.Tam ma gynekolog vyšetril a povedal je mi ľuto srdiečko už nebije 😭som myslela že umriem v ten deň .Najskôr mi dali tabletku na vyčistenie musela som tam ostať bola som na oddeleni kde hneď vedla boli maminky s novorodeniatkami čize noc užasná vedľa v izbách plakali bábätká a ja som o to svoje prišla .Nakoniec som musela na kyretáž.Mesiac som sa dávala dokopy psychicky ,sex som odmietala i keď sme mohli .Proste som sa uzavrela do seba .Po 3 mesiacoch sme mali teda styk len tak bez dakých priprav a zadarilo sa hneď 🙂 veľa som sa modlila priala si dieťatko .Musela som si odpustiť sama sebe že som o prve dieťa prišla a venovať sa viac sebe a nemyslieť na tehotenstvo a vyšlo to.V práci som hneď dala výpoveď odišla spať na SK kupili sme byt,a sme tu traja 🙂 Synček bude mať o mesiac rok 🙂 dieťa je dar od Boha treba byť aj lepším človekom a pomáhať aj keď len v maličkostiach 🙂 táto doba je ťažká hlavne na psychiku ale treba veriť že bude lepšie 🙂 verím že sa vám podarí znova otehotnieť a budete užasná a štastná maminka 🙂

Otrepane klise, ale chce to len cas a kazdemu to trva inak. Ja som aktualne po vcerajsku po 2 potrate,tentokrat kyret. A mam pocit,ze sa s tym len treba naucit zit...kazdy hovori,ze priroda to tak zariadila...a bohuzial priroda je podla mna svina,ale asi to tak je....pretoze som nemohla urobit nic,aby som tomu zabranila...nebran sa plakat vzdy, ked ti treba, nech ta bolest pomaly odchadza...ja som si za mojimi anjelikmi aj zapalila sviecku,aby som sa s nimi takto rozlúčila 😢😥ale vzdy si spomeniem kolko by mal aj prvý anjelik teraz....

@kikuska717 3x MA a vzdy to bol pre mňa šok.Najviac ma dostali necitlive komentáre exsvokry.No chcelo to veľa času,uz síce deti mám,ale často myslím na tie nenarodené,pamätám si predpokladané termíny narodenia a vtedy si tak predstavim aké by boli,ako by sa volali..Niekomu to moze ubližovať aj po rokoch sa v tom akože rýpať,mne to zas naopak pomohlo Bezprostredne vtedy som chcela byt sama.Vadili mi ludia,zeny,deti ani tak nie..Cca 4mes po prvom potrate sa kamaratke narodil chlapcek,nechcela som k nim ist,nakoniec ma presvedcili a ked som ho vzala na ruky,pomojkala,dlho som si ho nosila u nich po dome,to bolo ako balzam,strasne ma to upokojilo a nie ako som sa bala,ze tam budem plakat a zavidiet im alebo niečo podobné.Rob ako tebe vyhovuje a nevšímaj si okolie.Ja som aj vypoved dala..Jednoducho si opekni život hocicim sa ti momentálne žiada.

@kikuska717 mne pomohol nielen čas, ale hlavne ďalšie tehotenstvo, kde už bolo všetko ok a teraz mi v kolíske už bubka bábätko. Inak si myslím, že bez neho by mi bolo pri pomyslení na bábätka a tehotenstvo ešte stále do plaču.

@hederamonstera jeej tesim sa s tebou dlho si cakala

@pattinka aj u mna to tak bolo v auguste som prisla o maleho a v septembri som uz bola znova tehotna. Ja si myslim ze mi nebolo dopriate mat syna ale zmierila som sa s tym nebolo to lahke ako to nie je lahke pre kazdu co to prezila. Mam aj tretiu dceru. Ale som nakoniec rada ale hlavne som si uvedomila ze je jedno ci je to chlapcek alebo dievcatko dôlezite je aby dietatko bolo zdrave.

Moje prvé tehotenstvo tiež skončili potratom a kyretom. Názory lekárov sa líšili,niektori odporúčali pol roka počkať,v zahraničnej literatúre som sa dočítala,že čakať netreba. Preplakala som dni aj noci,proste hocikedy to na mňa doľahlo. my sme sa rozhodli nečakať,hneď o mesiac som otehotnela a celé tehotenstvo bolo absolútne bez problémov.

@siska1217 presne tak ❤️
@biene áno, ani my sme nečakali a chvála Bohu sa hneď aj za darilo a tiež tak cele tehu úplne bezproblémové a aj pôrod 🙏

@kikuska717 Ja nám tiež za sebou potrat. Koľko som sa na plakala. Po vyše roku som otehotnela zas. Ten strach tam bol stále čo keď zas sa to stane... Druhé bábätko som do nosila do úspešného konca aj keď som mala rizikové tehotenstvo prvé tri mesiace. Prvé tri mesiace som spinila brala som Duphaston. A tretie tehotenstvo to som začala veľmi krvácať v 13tt.Dovtady som spinila každý deň. hned som išla do nemocnice ale podarilo sa mam aj druhého chlapčeka a veľmi som za nich vďačná. Pomohli mi len moje deti sa s toho dostať.U mňa vždy tie prve tri mesiace boli veľmi rizikové. Keď sa ti podarí otehotnieť druhy krát treba hneď nasadiť vitamíny pre tehotné ak budeš spinit určite treba brať Duphaston to je liek proti potratu a kludovy režim. Ja som to tak robila a s odretymi ušami sa mi to podarilo. Prajem veľa síl a hlavne pozitívnu myseľ, lebo aj psychika v tomto prípade je veľmi dôležitá.

@luccija dakujem❤️

@kikuska717 boliet to bude vzdy,len cas troska zmierni tu bolest,treba sa vyplakať riadne a dostat to zo seba.. je to narocne a reakcia je úplne v poriadku..

@hederamonstera som na tom podobne, mam zo seba zlý pocit, ale tiež citim hnev na zeny, co maju viac detí alebo nikdy nemuseli zažívať to co ja, ze prídeš na kontrolu a gyne musi skonštatovať, ze plodu nebije srdiečko...nechápem to, ved ony za to nemôžu...moja sestra po 5 rokoch snaženia konecne otehotnela a oznamila to, ked som si akurát isla do nemocnice po správu z histologie po kyrete...ani z toho som sa nevedela tesit, hoci eštedva tyzdne dozadu by som skakala od šťastia 😣strasne tie pocity

@kikuska717 dnes je to u mňa presne mesiac čo som prišla o nášho anjelika v 16 tt, bolo to tiež moje prvé tehotenstvo dokonca po IVF. Nemôžem povedať, že som s tým už v poriadku, no veľa robí u mňa podpora manžela keďže mi dáva nádej, že sa nám to na druhý krát podarí. Od potratu sme boli na krste plakala som, no nejak som to prežila v rodine máme deti, tehotnú a kamarátky sú tehotné tiež. S prvu som stále plakala, hovorila prečo práve mne sa to stalo, no je tu nádej že sa to podarí a to u mňa robí najviac. Úprimne keď vidím tehotné alebo ženu s kočíkom mám tiež slzy na krajíčku, no čas je najlepší liek a hlavne podpora partnera a rodiny 🙏❤️ držím ti palce aj nám všetkým čo sme si týmto niečím prešli. Ako sa vraví zlé veci sa dejú silným ženám a verím, že my všetky nimi sme 🙏❤️ posielam podporu každej jednej ❤️

@mius12345 to mi ju moc luto, aj ty sa drzkaj❤