Ako ste sa rozlúčili s nenarodeným dieťatkom?

Ja som niekde čítala ze napísať babatku list. Ako sme si ho predstavovali , aké bude, co bude mat rado.
Tak som si nachystala papier a vyplakala nad nim potoky slz kym som rozmyslala aky mohol byť jeho život. Nenapísala som ani čiarku ale tento plač bol pre mna zároveň úľavou, akoby zo mna niečo opadlo. Vtedy som to "uzavrela" a prestala si v hlave predstavovať co mohlo byt a uz nebude.
Mrzí ma tvoja strata 🖤

Mrzí ma tvoja strata, my sme si tým presli v januári čakali sme prvé babatko. Prvé dni boli veľmi tazke, veľa výčitiek, smútku, sĺz… po pár dňoch až tyzdnoch sme sa s tým dako zmierili s tým že je v nebicku s rozlúčili sme sa s ním, zapálili sme si sviečku a naliali si jeden, druhý, tretí potrebovala som vypnúť a pustit to… cca po mesiaci sme sli na pobyt do Poľska zmena prostredia veľmi prospela. Postupne sme sa s tým zmierili a aktuálne cakame druhé, snad to spolu dovoľujeme už do konca🙏🏼 prajem veľa sil🖤

@bebina23 ano, tanana je super...

Je mi to velmi luto,prezila som si nieco podobne..Je dobre aj možno urobiť si doma také akoby spomienkové miesto,napr na policke,komode..sviečku..sosku malého anjelika ..

Ja som si presne kupila sosku maleho anjelika, aby som mala nejaku hmotnu pripomienku. Mne to prislo v pocese smutenia dost bolestive, ked som si uvedomila, ze prisla som na operaciu tehotna, po nej som uz nebola a babatko akoby ani nikdy neexistovalo. Mala som o tom aj sny, napriklad ako.som si nasla babatko v kosi :( Ten anjelik to.vyriesil. Ale tak vy ked budete mat hrob, tak to je ine. Ja radim v tomto pripade naozaj len pocuvat seba a co sa tebe ziada.

Veľmi depresívna téma. V našej rodine sa stalo niečo podobné. Bratancova žena zažila presne túto situáciu, ale ako sa s tým vysporiadala alebo ako sa rozlúčila ona, to nevedno, je to tak chúlostivá záležitosť, že nikdy sme sa k tomu nedostali. Najlepšiemu kamarátovi zomrel syn, nemal ani rok a pol. Prestal dýchať. Z ničoho nič. Pohreb bol ťažký, najmä na cintoríne, kde bola kopa ďalších detských hrobov.
Z otcovej a matkinej strany sa ich mamám stalo niečo podobné, jednej zomrelo dieťa buď ešte nenarodené alebo pár dní po pôrode. Druhá mala dvojičky, tie zomreli pár dní po pôrode. O to horšie, že lekárskou nedbanlivosťou. Ale bolo mi povedané, že keby prežili, tak zrejme by neprišla na svet moja matka a časom teda ani ja. Aj ten kamarát mal nakoniec ešte tri deti. Smrť dieťaťa je to najhoršie, čo rodič a hlavne matky môžu zažiť, ale možno to otvára cestu k narodeniu ďalších detí, ktoré by inak neboli a toto by mohlo byť pre teba pozitívnou motiváciou. Prvé dni, týždne a možno mesiace sú ťažké, ale ak máš silnú podporu partnera, snáď to prejde rýchlo.

Nie na zabudnutie,ale obrúsenie bolesti vždy len čas. Žiadne oltáriky som nerobila a to sa mi stalo 2x. Len spomienka zostala. Ale asi to tak malo byť, aby mohli pri mne teraz sedieť moje ďalšie dve deti 🧡