Ako sa vyrovnať so smrťou dieťatka, ktoré ste nosili v brušku?
Vsetko je v poriadku a 4dni pred terminom po odteceni plodovej vody pridete do nemocnice a tam vam povedia ze srdiecko uz nebije ako sa s tym vyrovnat?
@stana80 ....prijmi úprimnú sústrasť 😔
..tu je jedna téma,veľmi smutná ☹ https://www.modrykonik.sk/forum/tema/zemrelo-mi... ale dievčatá sa tam vzájomne podporujú,vedia jedna druhú vypočuť či poradia si medzi sebou ako zvládať tieto veľmi smutné situácie 😢 ...skús sa k nim pridať ....prajem ti ,ale aj tvojmu partnerovi a celej rodine aby ste spoločne prekonali toto ťažké obdobie
@stana80 je mi to skutocne velmi velmi luto 😔 uprimnu sustrast
myslim si, ze aj ked sa ti to bude zdat skoro a mozno aj neuveritelne, ale jedina "naplast" na bolave srdce a opustenu prazdnu naruc je druhe, zdrave stastne babatko, ja som sice "len" potratila v tretom mesiaci ale strasne ma to vzalo, plakala som niekolko noci strasne som tuzila po druhom dietatku, aj teraz ked to pisem, mi je stale smutno a pritom by mala mala uz koncom septembra 1.rocik...sustredila som sa len na myslienku, ze budem mat dalsie zdrave babatko a tak som pol roka po potrate hned na 1x otehotnela a vedela, ze to cele dobre dopadne, strasne som sa bala ale nepripustala som si nic nic zleho aj ked moje tehotenstvo bolo rizikove a dvakrat som pocas neho krvacala s hospitalizaciou vedela som, ze ju budem mat, ze budeme jedna pre druhu, nepripustala som si nic zleho. Samozrejme, je rozdiel prist o dietatko v rannejsiom stadiu tehotenstva a v termine...ale ak sa na to dietatko tesis a milujes od prvej chvile len preto, ze je...tak ci tak to boli. Preto verim, ze najlepsou naplastou je dalsie babatko na ceste ,.nikdy nenahradi tvoju Zarku ta tu bude navzdy s vami ale opat budes stastna a budes mat dovod zit, prajem len a len stastie do dalsieho zivota
Aj ja zacnem so slovami uprimna sustrast - ked som bola este pred nedavnom tehotna - subezne bola somnou este jedna moja znama - (bola moja sefka)ale potom aj priatelka,kedze sme sa informovali o vsetko a prezivali dni nasho tehu. Stalo sa jej to co vam - tiez to prislo rychlo - necakane - vsetko nachystane ..atd.
Nedokazem opisat ake to môze byt ... prestala od vtedy komunikovat so svetom a aj s pochop.dôvodou sme sa uz ani nevideli .
Viem ale ,ze sa opat snazia ... robili jej este vysetrenia a kedze ma uz dobre cez 30 skusaju..
Myslim si ze čas a aj nove skusanie by mohli len zmiernit to - co zrejme prezivate.
Vsimla som si ze je tu vela maminiek s anielikmi - skuste sa s nimi spojit ... prajem vam vela stastia do buducnosti ..
@stana80, prijmi uprimnu sustrast
je to hrozna strata a urcite bude este dlho trvat kym sa z toho spamatas, ale musis byt silna...ja som mala komplikovany koniec tehotenstva a este komplikovanejsi bol cas po porode, syna ihned po porode operovali a bol vo velmi zlom stave ekdy doslova bola zazrakom akzada prezita minuta - mal silnu sepsu, bolo to tyzden po porode a dodnes mam v sebe ten hrozny pocit kedy som prezivala najhorsie minuty zivota a ked sa teraz blizi obdobie kedy sa to vsetko odohravalo tak zacinam mat v sebe strasne, strasne hnusny pocit 😒 bolo toho ovela viac, ale to je mimo temu - zvladla som to bez pomoci lekara, ale dnes viem, ze asi by som uz isla k psychologovi alebo k psychiatrovi lebo dodnes nie som s tym vsetkym vysporiadana a aj napriek tomu, ze syncek mi zije je to stale velmi bolestive.
velmi ti drzim palce a pokial budes sama citit, ze potrebujes pomoc odbornika treba ho vyhladat, naozaj je to asi ovela lepsie ako tu hroznu bolest v sebe dusit
naucis sa s tym zit, ale nikdy nezabudnes.....
este raz drzim palce a asi to chce cas, ktory zalepi tu hroznu ranu v srdiecku a v dusicke
podla mňa sa stým nedá vyrovnať,bude to bolieť stále rovnako.ja som potratila v 11tt pred tromi rokmi.napriek tomu že už máme druhé dieťa,to prvé bude stále prvé...a často naň myslím,aj ked to boli len začiatky...neviem,a ani nechcem si predstaviť že by som sa ocitla v tvojej situácii..ale je to bohužial osud/hnusný osud/malo to tak byť.úprimnú sústrasť... 😔
Musíte z domu preč, čím skor tým lepšie. Aspoň na tyždeň alebo dva, aj keby na úver tak choďte na dovolenku, nezatvárajte sa v byte. Neviem si to ani predstaviť, až plačem. Úplne sa s tým asi nedá vyrovnať, jazva na srdiečku ostane no časom sa zacelí. Prajem veľa síl, nech tvoje srdiečko plné žiaľu znova zahorí laskou a šťastím z ďalšieho dieťatka.
☹ 😔
To je mi nesmierne luto. Neviem, ja by som to nikdy nerozdychala, uz mi tecu slzy, ked si len na to spomeniem, ze by som stratila dietatko. Zelam vela sil, najlepsi liek je hned sa asi zacat snazit o druhe. Mojej kamaratke zomrel presne pred styrmi rokmi polrocny syncek a hned zostala tehotna, teraz ma dve deticky. Skus navstivit stranku www.anjeliky.sk. Tam su mamicky, ktorym zomreli deticky.
Z nieci takym sa vyrovnat nikdy neda, Uprimnu sustrast a a hlavne veeeeela sil.
ja by som sa s tým nedokázala vyrovnať... môj synček má rázštep podnebia a neviem sa s tým zmieriť..a pritom žije a mohlo sa stať, že by sa narodil s vážnejšou diagnózou...nedokážem si ani len predstaviť byť v situácii v akej si ty.. úprimnú sústrasť!
ahoj, asi sa s tym vyrovnat neda, bohuzial. Len trosku sa casom skludnit. Prajem Ti, aby sa ti co najskor podarilo dalsie babatko, ktore Ti potesi srdiecko.
Úprimnú sústrasť...
Ja len napíšem asi ako by to bolo u mňa..
Keby mi zomrelo dieťa - nikdy by som sa s tým nevyrovnala a nikdy by som druhé nechcela.
Ja to vidím takto : Ak mi bolo zobraté z nejakého dôvodu dieťa jedno, tak si nezaslúžim ani druhé...
Nechcem ti napísať, aby si zanevrela na celý svet.. Ak chceš bábätko, tak sa pokojne do toho dajte, je to vaša vec...
Ale ja som taký typ človeka, taká povaha, ktorá by to v sebe nosila až do konca života.
uprimnu sustrast viem co prezivas , sama som zazila stratu dietatka hoci bola starsia , mala len 4 mesiaciky ked od nas odisla Dianka najlepsi liek na smutok je mat co najskor babatko viem lahko sa mi to hovori, tiez sa mi dotoho vtedy nechcelo , plakala som ale ked som vedela ze babatko mam v brusku upriamila som sa na neho a o 10 mesiacov po Dianke prisiel na svet moj Simonko ale nikdy sa neda zabudnut Dianka bola nase druhe dietatko a prva dcerka hlavne sa drz a poplac si ked to bude treba ulavi sa ti
@stana80, je mi velmi luto, na take nieco sa nedaju najst slova.
vacsina maminiek ti tu radi poponahlat sa s druhym dietatkom. podla mna to nie je spravne, druhe dieta by nemalo byt "naplastou" na to, co sa stalo prvemu.
chce to hlavne cas, mozno odbornu pomoc, mozno bude stacit podpora blizkych. ale urcite pride chvila, ked si povies, ze uz s tym dokazes zit. zelam vela sil, a dufam, ze znovu najdes dovod na radost zo zivota.
To je naozaj hrozne, ja si to ani neviem predstavit...ja sa dlho rokov snazim otehotniet a mala som dvakrat mimomaternicove tehotenstvo a teraz sa chystame na umele oplodnenie a vzdy si hovorim, ze radsej neotehotniet ako potom prezit nieco take traumatizujuce. Este keď babatko odide v prvom trimestri, da sa to ako tak rozdychat, ale ked uz ma clovek doma celu vybavicku a vsetci v okoli cakaju prichod dietatka...viem uplne pochopit ako strasne ti musi byt a uprimne lutujem teba aj manzela. Poznam taky pripad aj z mojho okolia a ozaj tu pomoze len to, ze clovek sa musi vyplakat a potom verit tomu, ze bude mat druhe zdrave babatko. Verim, ze sa vam to coskoro podari a vynahradite si tym tuto obrovsku stratu a bolest. Vela stastia...
Kokorunecka-trosku scestny pohlad...
Vyrovnat sa neda, je mi to moc luto....
veľmi preveľmi mi je to ľúto,tiež som prišla o bábätko,viem ako to bolí...:(((prajem to hlavne veľa síl a pochopenia
prajem ti vela sil, aby si tu bolest zvladla. Aj my sme prisli o dievcatko, no i napriek tomu, ze som v tu dobu musela vsetku svoju silu upriamit na nasho synceka, nebolo dna aby som neplakala. Ked som si maleho po 4 mesiacoch priniesla domov, nebolo uz casu tolko premyslat ... 'co by bolo ak ...'. No to neznamena, ze som zabudla, to nie. Len mozno uz menej na nase dievcatko myslim, ale ked si spomeniem, je to ta ist bolest ako v tu noc ked som sa dozvedela, ze nase dievcatko zomrelo. Osobne si nemyslim, ze dalsie babatko by ti pomohlo vyrovnat sa, ja mam syna a dodnes nie som s tym vyrovnana. Niekedy ked ma 'to' chyti, rozmyslam, ze by som mala asi navstivit psychologa, ci psychiatra. Urcite co mozno pomoze, skus vsetky veci niekam skovat, odlozit. Pripadne niekoho o tom poziadaj. A skus sa na nieco upriamit, nieco co ta aspon trocha bude naplnat. A este nieco, skus sa neuzatvorit pred svetom. Tvoji blizky ti budu chciet pomoct .... i ked tazko pochopit cloveka, pokial nezazijes to co on. Drz sa ☹.
ahoj budeš sa musieť ty s tým neako zrovnať všetky naše slová či utecha ta asi v tejto chvili nezaujma naozaj oddychni si skus vypadnut z domu a hlavne skoro rozmýšlať nad druhým bábom....určito to neaké rany zahojí ☹ aspon neaké.
Veľmi ma mrzí tvoja strata, pravdu povediac ti teraz nepomôže nič, treba sa iba poriadne vyplakať. Slová útechy ti vôbec nepomôžu a vôbec v tvojom živote nezavážia. Teraz je dôležité iba to, aby si bola zdravá a aby pri tebe stál niekto blízky, kto bude počúvať tvoje náreky a nebude ti stále dokola rozprávať, že "to bude dobré".
Každému na dušu pomáha niečo iné, niekomu pomôže, keď o svojom nenarodenom bábu rozpráva a hovorí mu menom, ktoré mu chcel dať, niekomu je lepšie, keď o ňom nerozpráva vôbec. Niekto chce druhé bábo hneď, iní chce počkať dlhší čas. Treba hlavne robiť to, čo chceš ty a nie to, čo by sa malo alebo čo sa od teba očakáva. Teraz si dôležitá ty a tvoj partner, ostatní idú bokom. Jediné čo ti môžem povedať je, že naozaj bude lepšie a chce to iba čas.
My sme o nášho chlapčeka prišli už v 6 tom mesiaci, ale bolo to pre nás neskutočne ťažké. Teraz prešlo od tej strašnej udalosti 7 týždňov a ja mám pocit, že s touto bolesťou žijem už oveľa dlhšie. Ja patrím medzi tie, ktoré o tom potrebujú rozprávať a moje okolie to víta, lebo nemusí byť v rozpakoch, že povie niečo nevhodné, keď vlastne nevie čo sa stalo. Takto všetci blízky vedia čo sa stalo, majú jasné informácie a nevypytujú sa ma hlúposti. Pre mňa boli najhoršie prvé 2-3 týždne, kedy som naozaj denno denne plakala, nechcela som nikam chodiť a s nikým komunikovať. Čas sa mi hrozne vlečie aj keď som už nastúpila do práce, mám pocit, že týždeň trvá rok. My chceme bábätko čím skôr aj keď ma od toho viacerí odhovárajú, ale ako som napísala, teraz som dôležitá ja a môj manžel a že sa niekto na mňa bude pozerať, že nemám úctu a podobne, to ma nezaujíma a nezastaví ma to.
Budem ti držať palce, aby si sa s tým vyrovnala čím najlepšie a verím, že raz budeš mať pri sebe svoju malinkatú lásku a budeš opäť šťastná...
Súhlasím s "nevestickaaaa"...vyplač sa,chod aspon na týžden z domu a ak budeš cítiť,že to nezvládaš,navštív psychologa,to nie je hanba,no hlavne rob presne to,čo sama cítiš,že musíš urobiť...len ty sama najlepšie vieš,ako Ti je...vôbec nedbaj na okolie,ked sa chces smiat,smej sa,ked si chces spievat,spievaj si,ked chces plakat,plač,ale určite nerob nič,čo od teba ocakavaju druhí...Viem presne,čo prežívaš...naše malé kuriatko sme stratili 2dni pôrode,je to strašná rana osudu...ale život ide dalej,viem,že maličkú nič nebolká a je z nej malý anjelik,ktorý v nebíčku chýbal a určite nám zošle svojho mladšieho súrodenca a bude nám na neho dávať pozor...inak si to neviem vysvetliť,ale ak si to neusporiadame v hlave,zbláznime sa a nepohneme sa dalej...prajem tebe aj sebe aj ostatným maminám,ktoré postihlo rovnaké nestastie,aby sme už nikdy nemuseli prežívať nič podobné a aby sme mali ešte kooopec malých zdravých drobcov, s ktorými sa budeme tešiť,jedovať...🙂držím palce...
mojej kamaratke sa stale presne to isté!!! Davidka pochovali velmi dlho doma plakavala ale stale som jej hovorila mysli len nato ze si zdrava zena a bude druhé - dnes je odvtedy 3 roky a ma krasnu ročnú dcérku - tak sa drzte mas manzela ktorz ta lubi zhora vas strazik vas anjelik - a poviem aj tebe si zdrava zena bude druhé a do 3 rokoch nech je krásna dcérka!!!! posielam energiu a vela síl!!!!
Ahoj, je to nesmierna boleť ... ja som 18. mája tiež porodila nášho prvorodeného, v 22. týždni tehotenstva, nedosiahol pôrodnú váhu, a neprežil pôrod, pohyby som cítila aj medzi prvými a druhými tlakmi ... bolo to hrozné ... najväčšiu oporu som mala v manželovi, veľmi mi pomohlo že som bola obklopená mojimi srdcu najblžšími ľuďmi, pomohlo mi moje ročné krsňa, pritúliť si bábätko 🙂 ... ďaľšie veci ktoré mi pomohli boli, že sme Matejkovi spravili pohreb a mohli sa s ním rozlúčiť, nezostávaj so svojou bolesťou sama, choď za rodinou, kamarátmi, známimi za kýmkoľvek len nezostávaj sama, ak je potrebné vyhľadaj pomoc psychológa alebo psychyatra, to mi tiež veľmi pomohlo, a keď máš potrebu plakať tak plač, slzy liečia .... asi 3 mesiace po pôrode som pocítila prvú túžbu mať ďalšie dieťa, ale je dobré sa najskôr vyrovnať so stratou aby ďalšie dieťa nebolo len náplasťou na rany, ale skutočne vytúžené 🙂 ak budeš chcieť kludne sa ozvi ak budem vedieť rada ti pomôžem ... Magda
Úprimnú sústrasť. Vyrovnať so smrťou dieťatka sa nedá. Ale malá Zarka bola, je a vždy bude tvoje dieťatko. Prežila si s ňou krásne obdobie plné radosti. Je ťažko radiť, lebo bolesť sa nedá zmierniť. Ale v prvom rade urob to najlepšie čo pre Zarku ešte môžeš urobiť. Vystroj jej pohreb, krásny pohreb, pretože to je ešte jedna vec, ktorú pre ňu môžeš urobiť, rozlúčiť a s ňou dôstojne a s láskou. Možno to znie kruto, ale po čase budeš spokojná, že si pre svoje dieťatko urobila niečo krásne. Viem to preto, lebo moja kamarátka prišla o bábatko tak ako ty. Na pohrebe neboli ľudia v čiernom, vyslovene si to neželali. Veď ten anjelik sa na nich pozeral, tak prečo ho zarmucovať. Potom sme vypustili balóniky, aby doleteli k malému až do nebíčka. Určite si urob spomienkovú krabičku. s knižkou, obrázkami, ultrazvukom. Hneď, ako sa s malinkou rozlúčite, vypracte byt od maličkých vecí, nechaj si naozaj len niečo najmilšie a ulož do "spomienkovej krabice", a ako spomínali dievčatá vyššie, ak sa dá, odíďte na dovolenku. Ďaleko. potrebuješ nabrať síl, tvoje telo a aj myseľ. a dôležité je vyplakať sa a spomínať na pekné chvílky keď bola maličká v brušku. postupne plač ustane, ale smútok bude ťažké prekonávať. Preto neodmietni ani pomoc psychológov a psychiatrov. Sú to ľudia, ktorí vedia ako pomôcť v smútku, nemusí sa to hneď riešiť antidepresívami a tabletkami. Prajem Vám s manželom aby ste všetko zvládli v rámci možností dobre, aby ste sa povzbudzovali vo vašej vzájomnej láske a takisto s láskou spomínali na Vašu nádhernú Zarku. Prepáč ak som ti v tomto niečím ublížila, len som zhrnula spomienky, keď sme pomáhali kamarátke. Posielam Ti veľa síl. Aj tvojim blízkym. 😢
Ahoj Stanka
mne zomrel syncek na 3 den po porode. Cakali sme zdrave babo a prisiel takyto sok! Pomohol mi plac, vyrozpravanie a vyplakanie sa mojim najblizsim, ktori to chapali a boli nablizku, ale hlavne viera v Boha. Modlilo sa za mna vtedy strasne vela ludi, knazov, reholnikov a kazda modlitba JE vypocuta, postupne som plakala menej a menej ale este aj teraz po 3 rokoch to boli ☹ Prosila som o dietatko a o 10 mesiacov som zistila, ze som tehotna teraz mame 14 mesacnu Terezku a ja som momentalne v 5 mesiaci cakame 4 babo 😉 Stanka mozno nie si veriaca a mozno sa hnevas na Boha, ze to dopustil, ale Boh place ked zomieraju deticky aj ked tieto malinke neviniatka idu rovno do nebicka a ZIJU v nepredstavitelnej nadhere. Zarka ta POCUJE a prihovara sa aj za teba aj tvojho mm ak neveris v Boha ver v Zarku, rozpravaj sa s nou o vsetkom co ta trapi, a uvidis spravi pre vas zazrak, pomoze. Modlim sa za vas, aby ste mali silu prijat tuto ranu a aby bola cim skor zahojena....cokolvek by si potrebovala hoc aj obycajne pismenkovanie, kludne napis...Neboj bude dobre aj ked teraz sa ti to mozno zda nemozne, strasne vela mamiciek sa s tymto vyrovnava a uci sa zit dalej ved keby som to aj ja zvdala a len zufala nemali by sme Terezku a dalsie babo na ceste, treba ist dalej a verit. Prajem vela sil moja, velmi budem na teba mysliet a verim,ze uz coskoro sa budete tesit z babatka aj ked bolest a lutost za Zarkou nepominie ta ostane stale, ale casom sa to zmierni....kazde dietatko je ine preto treba cas aby si sa vyrovnala natolko, aby si dalsie babo nebrala ako naplast, aby si v nom nevidela Zarku, ale uplne nove babo lebo to by nebolo pre to babenko dobre, verim,ze sa ti to podari. Ahoj
Ahojte ja som zažila to isté pred 2 týždňami... Ležala som v nemocnici a sobota 25.8 som sa spýtala sestričky či je normálne,že som ho cely deň necítila... Hneď má zobrali na ultrazvuk a povedali, že mu nebije srdiečko. Dali mi vyvolavacky a 27.8 som porodila. Bolo to strašne nevidieť ho, mal len 900 gramov a tak povedali, že to je potrat lebo som bola len v 27tt. Je to neskutočne ťažké vyrovnávať sa istým...
Ani neviem co napisat, tlacia sa mi slzy do oci, musi to byt hrozne, ze horsie snad ani nemoze byt. Prajem zo srdca uprimnu sustrast a vela-vela sil... ☹
plac, plac, nadavaj, preklina, ventiluj!!! je to najhorsia vec,aka sa moze rodicovi stat... vynervac sa, ale hlavne ver, ze vsetko je ako ma byt.. tes sa na druhe babatko, aj ked urcite ti tu jazvu nezaceli
Podobné diskusie
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
Viem,že je to ťažké, no skús si nájsť nejakú činnosť pri čom sa môžeš aspoň trošku odreagovať....ako sa hovorí čas je najlepší liečiteľ, časom ťa to bude menej a menej bolieť....a ak príde druhé dieťatko budeš zas prežívať radosť....