Ako prestať závidieť každej tehotnej žene?

...aj mne bolo tak tazko, zvlast cesrtvo po potrate, ked som videla ako sa kazdy tesi a moje diatatko na ktore sme sa tesili uz medzi nami nieje. A to som uz dve deticky doma mala. Pomohlo jedine znova otehotniet, nastastie sa podarilo pomerne skoro, na cas sa ten smutok stratil ale teraz s odstupom casu uz par mesiacov ma aj tak casto prepadne, Ze moje dievcatko so mnou nieje. Obcas aj zavidim tehulkam ze buud mat malu princeznu a ja viem ze uz dalsie deti ma nebudem. Je ozaj jedno ci zena strati prve ci stvrte, stale je to tazke a neda sa uplne zabudnut ☹ Prajem ti nech sa vam babatko podari, nech je vsetko v poriadku a mozes sa aj ty tesit z materstva. Byt mamou je tym najvacsim pozehnanim a stastim a naplnenim v zivote zeny...

No na tvojom mieste by som si poriadne užila všetky výhody, ktoré ponúka bezdetný život, a že ich nie je málo. Lebo dieťatko nie je len pekné, poslušné zlatíčko ako z časopisu. (A po pôrode si možno potajomky poplačeš, že až takýto záhul si nečakala.)
Lebo jedného dňa zasa otehotnieš a možno budú dvojičky/trojičky a to bude teprve sranda. Nikdy nevieš.
Deti sú super (mám dvojičky 🙂), ALE takisto bol super život pred nimi a je mi úprimne ľúto všetkých žien, čo majú deti ako zmysel života, čo sa na ne tak veľmi upínajú, lebo väčšinou práve tým nie je dopriate.

Ja to mam tak,ze doprajem,tesim sa,ale nemozem kamaratky s detmi osobne vidiet. Mam pocit,ze mi davaju najavo,ze nemam deti a ako ma rozoberaju,ze to urcite som mala skor mat deti. Ano mala? A s kym.mala som prekotit prveho,ktoreho som stretla a teraz sme sa mali dohadovat na alimetoch a striedavej starostlivosti? S tym sa neda zmierit,len si musis vyplnit ten prazdny cas,aby si nemala cas,mysliet na to. Ja uz aj vianoce a sviatky neznasam. Stale sami dvaja uz je to take o nicom

@11iva11 nesud,nezazila si pocit,co je nemoct mat deti. To nie je o upinani sa na deti,to je pocit domova,rodiny. Bez deti si prazdna,sama ako prst. S detmi je to narocne,ale aj ked su v dospelosti daleko,vies,ze nie si sama.

Mne sa to podarilo asi po roku. Zmierila som sa s tym, ze vsetko je tak ako ma byt a zivot ma chcem tymto niecomu naucit. Drzim palce, aby si co najskor nasla ulavu❤️
A zivot je krasny aj bez dietata;) ta pohoda a klud, ziadne stresy a 24h sluzba...vsetko ma svoje pre a proti

@marca12 ale to si musi zena spracovat v hlave..lebo upinat sa na niekoho a nieco nie je vobec spravne. Treba sa naucit zit stastne aj sama, vazit si co clovek ma a uzivat si zivot, lebo vecne tu nikto zatial neostal...

Nijako..nech závidíš čokoľvek, dom, vzťah, dovolenky, peniaze, prácu, vzhľad, majetok, ... atď. Budeš to v sebe možno skúšať umelo potláčať, budeš nenávidieť, budeš smutná, možno zatrpkneš...ale tvoj vnútorný pocit nezmeníš, ak budeš k sebe úprimná. Možno sa s tým nezmieriš nikdy a budeš sa tým trápiť do smrti, že nie si MAMA. Ten pocit byť maminou ničím nevykryješ, budeš to mať stale pred očami, rodinky, kočíky, detičky, vnúčatá... No ja si myslím, z vlastnej skúsenosti, že často závidíme to, čo sme ani sami neokúsili, nemáme s tým zažitú skúsenosť, nevieme, čo všetko je za tým a celú situáciu si prikrášľujeme a zdokonaľujeme. Môžem túžiť po dobrom mužovi..ale čo ak jedného dňa umrie a ja už nebudem chcieť nikoho iného, nebudem vedieť milovať nikoho iného? A čo ak neumrie a budeme spolu šťastní až do smrti? Nikdy nevieš, čo by bolo keby...užívaj si život so všetkými radosťami, ktoré zažívaš a SÚ ti reálne dopriate.

@marca12 ona nesudila a ani neodsudila zakladatelku a ani ostatne zeny. Len dala von fakt, ktory je.. A v konecnom dosledku sa netyka len tych zien, ktore nemozu mat deti ale aj zien, ktore deti uz majú. Lebo vela sa uplne len na ne a predstava zit svoj život a potom im vyletia z hviezda a oni su stratene.
A k zakladatelke.. Skusit sa ist vyrozpravat k niekomu? Naucit sa to v sebe spracovat? To ze ty si myslis, ze.s tym si uz ok, asi pravda nie je, ked do tych pocitov neferovosti opat pri dalsom naznaku padnes. A ano tie pocity su pochopitelne, rozumiem im, len v konecnom dosledku ublizujes len sebe.
Drzim vam vsetkym palce, nech sa vam splnia sny.

ja to mám podobne, odľahlo mi že nie som sama ktorá to takto cíti. Otazky skoro na dennej báze, či by sme aj my nechceli .. stuhne mi krv v žilách, a zadržiavam slzy. Nechcem tu rozprávať o tom, že na to netreba myslieť a ono to potom príde, lebo sama sa k tomu neviem prinútiť.. viem že som vôbec neporadila, ale prajem ti nech sa čím skôr podarí do úspešného konca 🙏

Možno to poviem kruto ale príroda vie čo robí, niekto deti mať môže a niekto nie a nieje to náhoda, v dnešnej dobe sa rodí toľko chorých detí, že mi je z toho smutno a to len koli tomu, že ženy tlačia na pílu, pichaju hormóny, berú chemiu, ja by som radšej ostala bez deti ako keby sa mi malo narodiť choré bábätko. Život je už taký, nikto nemá všetko po čom túži a musí sa s tým zmieriť.

@83lenka83 lahko sa povie tej, ktora deti ma 🙂

@hederamonstera ja som písala, že nie každý môže mať všetko, mam deti ale nemám rodičov, mala som ťažké detstvo s ktorým sa doteraz neviem vyrovnať, nemysli si, že ľudia, ktorí majú detí nemajú starosti a trapenia a stále je tu ta možnosť osvojiť si dieťatko .

@83lenka83 ja napríklad nemám ani rodičov ani deti. A mala som extra ťažký život. Na dieťa čakáme s manželom 4 roky,som po neúspešnom ivf a idem na ďalšie. Lebo si neviem predstaviť život bez rodiny! A cudzie nechcem!Neodsudzuj keď nevieš aké to je. Deti sa nerodia choré zato že sú z umelého. Myslíš si že pre tu ženu je to jednoduché pichať injekcie a tlačiť hormóny a ničiť si telo chémiom?a potom plakať nad negatívnym testom a podstupovať to všetko odznova?že to robí z dobrej vôle?dat na to úplne všetky úspory?Vieš aká je to zúfalosť a túžba stať sa matkou? A najhoršie je to ajtak na psychiku.
Neviem ktorá žena sa zmieri s tým že nemôže mať dieťa. Keď sú nejaké možnosti ako sa k tomu dopracovať tak ich podstúpi a bude bojovať stále , lebo nádej umiera posledná. A nebude sa riadiť tým že nemôže mať každý všetko ako píšeš.

Na Slovensku si ľudia závidia všetko, aj chorobu. Takže ťažko radiť.

@sandra151 Mne hovoríš neodcudzuj a sama píšeš, že cudzie nechceš a tým mám pocit, že odcudzuješ deti, ktoré nie sú pokrvne, chýba ti pokora, máš v sebe zlosť a negatívnu energiu, zmier sa s momentálnym stavom, dopraj a teš sa s ostatnými. Myslíš si, že keď budeš takáto tak ti bude lepšie? Nebude, musíš v sebe nájsť pokoru, pokoj a rovnovahu. Možno máš na tomto svete iné poslanie ako vychovávať deti a možno len ešte neprišiel vhodný čas.

@83lenka83 tak keď sa niekto rozhodne že si nechce adoptovať tak je hneď zlý a nepokorný ?
Všetci v mojom okolí majú detičky, nedávno som sa stala krstnou mamou a milujem ich všetky doradu.
Mňa len neskutočne vie vytočiť keď niekto rozdáva rozumy a nevie nič o pocitoch tej ženy.

Už som to niekomu písala...ale napíšem aj tebe...lebo vidím.ze viac vás je takých ako som bola ja.
10 neúspešných rokov...tri IUI, tri IVF...tridsiatka na krku...všetci kamoši s deťmi...len my nič. Už aj mladší súrodenci porodili a my nič.
Psa sme si kúpili, presťahovali...robotu zmenili...do poradovnika na adopciu sa zapísali, každú menštruáciu orevali...skoro sa rozviedli...
Zavidela som každej tehotnej...aj keď som jej to priala...vždy ma skrelo prečo práve ja nie.. Mala som dve kamošky s podobným problémom co sa im.roky nedarilo a riešili sme všetky neúspechy spolu...A viete si predstaviť ako mi bolo keď obe otehotneli. 😂🤦‍♀️
No.ale....potom.sme.si adoptovali dieťa. A myslela som ze to prejde všetko...lebo však už aj my máme už sme plnohodnotna rodina a na "rodinné" chaty s kamošmi už možme aj my ako "kompletní"...konečne sa mam s babami o.com baviť lebo dovtedy som bola dosť mimo...no a viete čo?
Nepomohlo to.
Vôbec.
Skoro sme sa rozviedli.
Lebo...toto celé bolo spôsobené v nasich hlavách. Skúsenosťami s detstva, emóciami prezitymi v mladosti a neschopnosťou vyrovnať sa s vlastným "zlyhaním".
Ani neviem ako dostali sme sa k terapiam na zvládanie emócií a "čisteniu" negatívnych emócií...A behom asi pol roka sme si otočili život a jeho vnímanie asi o 180•
Absolútne sme prestali riešiť ci mame alebo nemáme deti...prijali sme život vo.svojej podstate a prekopali sme priority co vlastne v živote chceme (to sme robili každý osve). A nakoniec sme sa rozhodli pre spoločný život aj naďalej (aj keď to pôvodne už nebolo v pláne), upokojili sa a prestali silit veci a robiť "proti vesmíru".

Co ti poviem...rok na to...po 35ke (začali sme brat kolagén na kĺby, keď už sme takí "starí")...stastna a spokojná so svojím vlastným bytim (úplne neriešiac okolité tehotenstva)...som zistila ze som tehotná. 😂😂😂
Uplne prirodzene a nečakane. Samozrejme sa tešíme ako blchy...ale v mojom mentálnom nastavení je to tá najnormalnejsia vec co sa.mi práve deje a viem ze všetko je ako ma byt.
Prešli sme si s manželom dlhu a ťažkú cestu...ešte určite nie sme na konci...ale každému odporúčam trosku spomaliť a začať makať na sebe a svojom vnútri. Očistiť sa od negatívnych zážitkov, odpustiť každému co nám ublížil, neneist si so sebou bremeno zla a pustiť (mentálne) z nášho života všetkých a všetko čo nám škodí.

@ckatka presne tak, gratulujem vam, ze ste zvladli, co vam zivot nadelil....uzasne 🙂

Mozem za seba povedat, ze trvalo mi to rok, kym som nasla pokoj v dusi..ale pri kazdom novom oznameni tehotenstva ma to stale zaboli (den mi je smutno a potom neriesim). Posledny krat ma to zabolelo, ked mi kamoska, s kt. som bola rovnako tehotna (ale ja som potratila) povedala, ze cakaju druhe a na prvy sup (pritom o prve sa snazili asi 2 roky a pamatam si ako neznasala reci o prvom supe, ale tak clovek asi zabuda na taketo bolesti, ked ich dopraje druhym) :D tak to som si poplakala dva dni a zasa som OK..a som aj zmierena, ze deti mozno nebudu a nevadi mi to. Proste som si uvedomila, ze zivot nie je len o detoch, ano, je to krasne doplnenie zivota ale nemienim roky zabit smutkom nad niecim, co mozno pride neskor alebo vobec nepride. Ale chapem zeny, kt. sa s tym zmierit nevedia a ja by som im tak rada pomohla, aby si uvedomili, ze nie vsetko je tak cierne ako momentalne vidia...ale na to clovek musi prist sam a drzim vsetkym palce.

Vsetko je tak ako ma byt 🙂 uzivajte si manzelikov, lebo nikdy neviete, ci to nemusi byt posledny den s nimi.

Ja mám opačný problém.som mala hrozne tehotenstvo,katastrofický pôrod a o 1roku života malej radšej pomlcim takže ja kazdu jednu ľutujem

mne pomohlo na to nemysliet... a pracovat a cestovat. Uzivala som si to, ze mam vsetko ostatne 🙂

@sandra151 ja napr.umele oplodnenie nikdy. Nie je mi dopriate,velmi by som chcela deti,ale nejdem za nimi za kazdu cenu.

Musis sa sustredit na nieco ine co ta rozptyli a uvidis pride to same🙂

@sandra151 suhlasim mne sa syn podaril na 13 ivf spolu 10 rokov snazenia, zufalstva ale nikdy som sa nevzdala aj ked mi kazdy hovoril ze idem proti pritode a v brne v Reprogenesis nemali pacientku ako ja co podstupila 13 ivf ale podaril sa syncek a dnes ma 2,5 roka a ako bonus ked dom uz nic neriesila otehotnela som prirodzene a malinka ma dnes rok nevadia mi ani pohlady ludi ze mam 43 a rocne babo

Ja som mala taketo "zavisti" istu dobu ale nejak ma to preslo. Asi hlavne vtedy, ked som prestala tomu podliehat, rozmyslat nad tym, a riesit to. Odvtedy som prestala vlastne riesit aj cudzie deti aj tehotne zeny. Proste prejde okolo mna a neriesim. Takze asi skor skusit sa od toho odosobnit. Odignorovat.
Dám priklad. Ked mam menej penazi (nemzoem si dovolit blbosti ako handry atd) tak sa odosobnim od obchodov mam v hlave stopku a viem, ze proste si nic nemozem kupit lebo nemam teraz peniaze na blbosti. Aj ked tuzba je silna ale proste hodim ignor. ( ja viem ze je to trapne porovnavat s dietatom, ale chcela som dat priklad ze ako to myslim.. proste dat si v hlave stop a ignor) neriesit druhych, riesit seba.
Ale inak neboj ja som takato ista ale v inych veciach. Ja zas zavidim ked sa niekto ide vydavat. A bojim sa ze sa vsetky kamosky vydaju skor nez ja. A mam nervy na to. Ono to vsetko prameni z toho ze ludia okolo nas maju nieco, po com my velmi tuzime. Treba sa ale zamysliet nad tym, co MY mame co ini nemaju? Pozriet sa na to z tejto stránky. JA mam zdravie, uzasneho partnera, krasne byvanie, úžasnú rodinu dobre vztahy dobrych svokrovcov, dostatok financii dobru pracu. Mozno kamoska ma sice babo, ale ma ho s debilom ktorý jej neda ani 50 eur naňho. Dieta nie je úplne vsetko hlavne pokial nemas este ziadne deti... skus si to v hlave viac rozanalyzovat. Mne to chvilku trvalo to pochopenie a zmierila som sa trochu uz aj s tym ze mozno budem aj bez deti a tak budem chodit na dovolenky alebo ja neviem.... nehat to plynut. Drzim palce

@nina296 to ma mrzi :(

Ja to mám zas opačne, keď vidim tehotnú ženu, tak si vravím, že "nezávidim jej". Život matky nie je jednoduchý..som rada,ze uz mam velké deti. Nechcela by som to opäť zažívať od začiatku.