Tehotenstvo aj dojčenie

Ahoj, ja som dojcila v tehotnosti do dcerkinych 26 mesiacov. To som bola v 6tom mesiaci. Zaciatky boli velmi tazke, lebo ma velmi boleli bradavky, ale strasne. Teraz sa uz nedojci, ale vzdy, ked ma vidi nahu, hned sa pride potulit na mliecicko, ako povie.

Dojcila, som do 12tt asi, potom sa po dohode odstavila, ale uz mala 3,5 roka, keby bola mladsia, potiahla by som v pohode dalej

V pohode dojcim pocas tehotenstva 🙂

ja som dojcila cele tehu a potom polroka tandem. Niekedy mi to bolo neprijemne ale nechcela som maleho odstavit nasilu. Takze ak sa na to citis, kludne dojci 🙂

Mne sa odstavili obe deti vzdy v dalsom tehotenstve, tak uvidis mozno sa aj tvoj maly postupne odstavi ako bude mliecka menej

Ja som otehotnela ked mala starsia dcerka 17 m, a kojila som cele tehotenstvo, a potom este rok a pol tandem. Starsia sa odstavila sama. Spociatku mi to bolo neprijemne, ale neskor v tehu som to uz ani nevnimala. Ale zase nesla by som za hranice toho, co by bolo ok pre mna.

@lennicka preco to bolo neprijemne? Lebo toho sa bojim. Dcerka sice sama skoncila pred 3mi mesiacmi, ale sama mi hovori, ze hude pit mliecko s babatkom. Tak neviem. Azakazovat jej to nechcem, uz noce dieta bude pre nu velka zmena

Podla mna ak nemas nejake zdravotne dovody k tomu, aby si musela prestat, spokojne dojci dalej
🙂 vyhodou je, ze ked sa babatko narodi, mliecko uz budes mat.... aj moja mala si po narodeni hned naplnila brusko, este na porodnej sale🙂

Ďakujem, za všetky povzbudivé odpovede a zdieľanie vašich skúsenosti 🙂. Veľmi mi vaša podpora pomáha. Hovorím si teda, že nejako sa to vyvinie... 🙂. Inak malý akoby vnímal nejaké zmeny na mne, zdá sa mi, že býva dlhšie prisatý ako obyčajne... aj v noci pýtal dvakrát, hm. No, uvidíme. Ešte raz vďaka všetkým a nech ste zdravé a veselé maminy...

@anoushka33 Ja som malú odstavila teraz v stredu. Má dva roky a pred pár dňami sme sa začali snažiť o druhé dieťa. Nie som najmladšia a cítim to tak, že by som dva zdroje živín možno ťažšie zvládala zásobovať bez vlastnej ujmy. Ono ja som revala, malá vôbec. Je to puto, krásny pocit, dojčenie. Ja som jej už mesiac dozadu hovorila, ak náhodou zahrýzla do prsníka, že bibi, nebude mliečko, ak bude bibi (príprava). No a v stredu som si ráno prelepila prsníky spofaplastom, ukázala malej, že bibi mliečko, nedá sa piť. Malá pochopila. Ukazovala na prsník, že bibi. Potom stále pozorovala, či ešte je prelepený prsník, stále som hovorila, že bibi, nedá sa cuckať. Zobrala to úplne v pohode. Je mi to ľúto, ale dva roky je pekná doba, raz sa skončiť musí. Držím vám palce. Musíte sa na to psychicky nastaviť, ja som sa nastavovala zo dva týždne. Je to na vás, niektoré dojčia celé tehotenstvo. Ako sa cítite, tak robte.

@stanislavicenka Boleli ma bradavky, strasne 🙂🙂 potom to uz preslo 🙂

@asia83 Aký krásny príbeh ukončenia dojčenia 🙂. Takto nejako som by som si odstavenie chcela predstaviť aj ja 🙂.
Ja som mala asi pred tromi týždňami tiež reálne "bo" na bradavke, keď ma pohrýzol, ale on nechcel o mojom "bo" ani počuť, a dobíjal sa na prsník, s plačom, s hnevom ... a to som si myslela, že ho tak pripravujem na koniec dojčenia a nakoniec som mu ustúpila, lebo ma boj s ním psychicky aj fyzicky vyčerpával :(. On je inak strašne veselé, vnímavé a pokojné dieťa. Žiadne záchvaty plaču, nervov, je to, akoby sme sa vedeli na všetkom dohodnúť len nie na ukončení dojčenia... :( Neviem, kdesi mám v sebe taký pocit, akoby intuíciu, že moje dieťa je asi z tých, ktoré sa potrebujú dlhšie túliť k mamám, alebo dojčenie je pre neho chvíľa, kedy ma úplne "uzemní" a som s ním a iba pre neho... Občas sa chce totiž nečakane dojčiť aj počas dňa a to vtedy, keď som v pohybe : niekam sa ponáhľame či práce v domácnosti a tak... Je v tom celom veľký podiel psychológie, myslím, akoby mu dojčenie dávalo schopnosť ma ovládať 🙂. Zvláštne. A tiež, je bezcumlový... Keď sme v 9./10. mesiaci riešili tzv. dojčenský štrajk (teraz si skôr myslím, že išlo skôr o prirodzený proces samoodstavenia, veľa sa v tomto smere samovzdelávam), prekonali sme ho, ale odstavil sa od cumla, proste ho raz večer vypľul a odtedy som cumľom (teda ukľudňujúcim elementom) asi ja. Toľko k môjmu príbehu dojčenia. Ak teda budem naďalej dojčiť v tehotenstve teraz ďalej, je to v mojom prípade skôr vec "z núdze cnosť", lebo nechcem sa zbytočne stresovať tým, že malého odstavujem nasilu... Uvidím, nechám si to prejsť hlavou, veľa skúsených mám hovorí, že si to treba najprv vyriešiť v sebe a potom ísť naostro do toho. Ešte raz veľká vďaka za vaše odpovede...

@anoushka33 Ono aj moja je mamičkarka, len je uz väčšia. Uz rozumie, nechce robiť bibi. Mala taký moment pri obedňajšom zaspavani, na druhý deň, že sa dožadovala, neupustila som. Keď bude mať váš syn aspoň dva roky, treba to skúsiť, no nepustiť.

@anoushka33 za mna, ja by som dieta nikdy neklamala, ani tym, ze mam nejaku bolacku. Ja som.mala realne take bolesti pri dojceni, dcera to tiez tazko chapala. Vydrzala som to, a ona casom pochopila, ale tesi sa na pokracovanie. A co sa tyka klamatieklamatiev, myslim to celkovo, nie iba toto.