Tehotenstvo a dieťa - zásah do života

@tomka04 nie si prvá ani posledná, pre niektore ženy to je poslanie zivota a pre ine nie. Niektorí ludia tu na to mozu reagovať prudko, tak ako by teba rozhodilo to ze by ta niekto nútil mat dieta..
Ale uz ho budes mat, a budes dobra mama, pochopíš to mozno ked to male budes drzat v rukách, a ked budes vidiet aky je otecko štastný, a ze uz nebudete len vy dvaja, ale traja, rodina 🙂

Podla mna, to, co citis/necitis, urcite nieje az take vynimocne. Je to kombinacia starosti, strachu a hormonov. Kazdy to preziva inak. Nicoho sa neboj, do babatka sa zalubis, ked sa on budes starat. A urcite nebudes o nic horsia matka. Zaciatky si babo nepamata 🙂

@tomka04 ja mam 21 rokov, som taka ze tuzim po babatku a uz teraz mam nastudovane vsetko aj ked babo este urcite neprichadza do uvahy 🙂 moja najlepšia kamaratka napriklad hovori ze babo az po 35 rokoch bude chciet.. Ďalšia kamaratka nechce vobec..je to velmi individuálne

@tomka04 to sa vstrebe 🙂 daj tomu cas, ani ja nie som ten typ co naziza druhym do kocika a som tu s 2 slecnami, myslim z mojho pohladu ze tvoj postoj s obavami je niekedy lepsi ako funky nalada, ze mam 17,5 , som v 36tt, nemam kde byvat a je mi to jednoooooooo lebo som tehotna 🙂

@tomka04 tiez si myslim, ze ta radost, ozajstna a nefalsovana, pride. verim, ze budes stastna, ze ste rodina ked sa babatko narodi. a ako uz bolo napisane vyssie, jedny dvere sa zavru a druhe sa otvoria. ver, ze sa ti tvoje sny splnia. treba im mozno trosku pomoct, ale nemyslim si ze mat dieta je koniec sveta a uz nikdy sa ti nic nesplni. a na to ako vychovavat svoje dietatko prides v procese 😉

Mi sme deti planovali teda sme boli psychycky na to pripraveny takze sme sa tesili.nakupovala som co som videla a pacilo sa mi.potom som si to rozkladala a robila kombinacie knizky si kupila kazdy tyzden si citala ako vyzera a aky je velky moj prvorodeny.sono bolo vzdy uzasne kukat ako kopka vrti sa.muz mi vzdy bozkaval brusko rozpraval sa s malym.proste planovane tesili sme sa a ako kazda jedna matka mala strach ci bude v poriadku zdrave ci zvladnem porod ci budem dobra matka.a na tieto strachy som mala muza ktoremu som vzdy moje obavy povedala a on mi dodal silu povbudzujuce slova.pri kazdom jednom a mame ich 4 planovane sme sa proste tesili.

@tomka04 moja milá, poviem teda napíšem Ti že všetky tieto Tvoje pocity a obavy zmiznú ako mávnutím čarovného prútika , keď Ti dajú Tvoje dieťatko do ruky. Ja som rodila ako 41 ročná / už som to tu v nejakom príspevku písala / nikdy som nebola posadnutá mať deti a nikdy som nemala pocit že mi deti chýbajú , ani som nemal nejakú náklonnosť k malým deťom , dokonca ani k tým ktoré sme mali v rodine. Nie že by mi deti prekážali, proste som nemala také pocity. Dokonca ani ako tehotná som si nevedela predstaviť čo s tým dieťaťom budem robiť a strašne som sa bála toho či zvládnem starostlivosť o dieťa . Svojej rodine a vôbec nikomu som tieto pocity nikdy nepovedala , až teraz sa s tým priznávam. Keď mi dali 1x do rúk môjho syna toto všetko čo som Ti napísala jednoducho prestalo existovať , proste to mozog vymazal a začala sa nový život. Je to zásah do života, ale ten najkrajší na svete. Teraz má môj syn 6 rokov a ja som šťastná mama zdravého, šikovného a krásneho chlapca.

Byť tehotná a potom mať bábätko je skutočne veľký "zásah" do života ženy. Mať deti je často ťažké, hlavne keď sú ťažké noci a potom máš cez deň fungovať. A hlavne, je to úplne o inom, ako chodiť do práce. Nedá sa zobrať dovolenka a nie sú voľné víkendy. 🙂
Ale... bábätko je napriek všetkému ťažkému veľký dar. Určite zažiješ veľa krásnych okamihov. Keď sa narodí a prvý x ho uvidíš. Vtedy budeš tak zaplavená oxytocínom, že sa budeš cítiť úžasne a navždy si tie okamihy zapamätáš. Keď sa na teba bábätko začne pozerať a usmievať. Keď sa mu podarí niečo urobiť, hoci len chytiť hrkálku. Keď začne bľabotať. Keď sa začne gúľať a chodiť po štyroch. Keď sa postaví na nôžky a povie: mama...
Byť dobrou mamou neznamená roztápať sa nad detskými vecičkami v obchode. Skôr to znamená prijímať to dobré a ťažké pri bábätku, tak ako to ide. Tým, že sa budeš oňho starať si k nemu vytvoríš vzťah. Kým je v brušku, tak sa ešte osobne nepoznáte. 🙂
A s výchovou si zatiaľ nerob ťažkú hlavu. Prvý rok sa ani veľmi nevychováva, dôležité je snažiť sa naplniť potreby bábätka.
Držím palce. 🙂

Ja som dieťa nemala v pláne ešte pekných pár rokov, nikdy som k deťom vzťah nemala a áno, musela som sa vzdať kopy vecí, vrátane snov, ale neľutujem, mám úžasné dieťa a som za ňu naozaj veľmi vďačná (viem že to znie ako klišé ale je to tak)... A neboj, k vlastnému dieťati isto city budeš mať, ak keď cudzie ti možno budú stále ukradnuté 😂

@tomka04 ja si myslím, že v dnešnej dobe má veľa žien také pocity ako ty. Nemyslím si , že je to nejako odsúdenia hodné. Nie každý človek je rodinne založený . možno ty si typ , čo ťa napĺňa práca a dosahovanie cieľov... Osobne si myslím, že všetky tieto pocity sa rozplynú zázračne v okamihu, ako to dieťa budeš držať v náručí. Ani mne cudzie deti pred tým nehovorili nič, nemala som dáky vzťah k deťom , až keď som mala svoje vlastné ....... Určite budeš dobrá mama,, všetko sa deje z nejakého dôvodu a každý niečo tomu musí obetovať a vždy príde niečo, čo ti vynahradí to obetované......

Dakujem vam vsetkym za povzbudenie a podporne slova 😊

@tomka04 vždy som netúžila stať sa matkou. Prišlo to tesne pred 30-tkou a dva roky na to som otehotnela. Tešila som sa na detičky, máme dve a dnes viem, že to je najväčšie dobrodružstvo môjho života, najviac ma naučili, vďaka nim som pochopila, čo je to bezpodmienečná láska, posunuli moje hranice tak, ako som si predtým ani nevedela predstaviť. Áno, musela som sa vzdať mnohých vecí, dokonca presne ako ty, som mala šancu na skvelú pozíciu, ktorá by ma kariérne posunula hodne dopredu, ktorú som nakoniec nemala kvôli tomu, že som prišla na to, že čakám bábo. Ale to ma nikdy netrápilo, nie som práve super ambiciózny typ (nie v tomto smere), tiež sme mali nedokončený dom, aj keď finančne sme na tom boli dobre...ťažko sa vyjadrovať k tomu, čo cítiš. Možno sa to vyparí v momente, keď uvidíš svoje bábo a možno nie. Nie každá žena je rodená matka a aj tak sú svojim deťom dobrými mamami. Stačí, keď to budeš robiť, ako najlepšie vieš 🙂

Ked uvidis to male osobne zmenis postoj ;)

Deti som nemala rada , bábätiek som sa bala, kociky z diaľky obchádzala, do svojich 29 rokov som ani babatko na rukach nedržala . Potom som otehotnela, chvilku poplakala co vsetko som este chcela stihnut, mala sa narodila a teraz som taka mama, ze az "ziram" , kde sa to vo mne berie 😉 Ps: cudzie deti ale stale nemusim, milujem iba to svoje 😂❤️😍

Na dieťa sa asi pripraviť ani nedá... Aj tie čo po materstve dlho túžia, zistia castokrat, že až také super to každý deň nie je 😉 ale stojí to za to... Ja som k prvej prišla "náhodné" po krátkej známosti s už manželom a ver či nie, rozmýšľala som všeliako. Nevedela som si predstaviť byť doma... Ale šlo to. Ona bola dobre dieťa! Po pol roku som doštudovala výšku a v dvoch rokoch šla už do práce. Po pôrode som si povedala, že druhé nikdy 😀 a hla... Cca po troch rokoch tam začala byť túžba mať ďalšie mrna doma! Túžba silnela a za pár týždňov bude druhé na svete.😉 prvé tehotenstvo perfektne, druhé otrasne - vytrapene od tretieho mesiaca zo zdravotnými problémami. Tak ako pri prvom i pri druhom pôrode bude určite prvých pár týždňov zlých (nervóznych). Ja som bola dosť unavená a hlavne ubolena po cisárskom, cize ak muž len spomenul, že niekde ide doma bolo peklo. Všetko som videla čierno, že ja som zavreta doma s detskom a on si "užíva"... Nebúralo to náš bezstarostný život, ale tieto pocity či "hádky" nejako do pol roka ustáli. Našla som si svoj režim, ktorý mi vyhovoval, nové kamarátky - mamičky, ktoré mali rovnaké problémy a hlavne taký pokoj na duši... Na všetko treba čas, aby sa dalo to normálu... A hlavne si nájsť čas na seba!!! Ísť sama niekde na nákup, kadernícke, do posilky - proste hocičo kde ti nikto nebude liezť za zadkom a "otravovať" 😉

Ahoj, my sa o babo snazime uz nejaky ten mesiac a aj tak sa sama seba stale pytam, ci uz je ten cas. Zijem v zahranici, mam dobru pracu, ale nie v tom, co som studovala, o com som cely zivot snivala. Aby mi uznali diplom, musim si tu dorobit 2 skusky na univerzite. Pri malom to nebude jednoduche, preto to vahanie. Ale viem, ze dieta mi za to stoji. Mozno nikdy nesosiahnem pracu svojich snov, ale sny sa menia a deti za to stoja. A mozno o 10 rokov budem sediet v mojom vytuzenom kancli s fotkami deticiek na stole. Ide o to, ako sa k tomu postavime. Dieta by nemalo byt prekazkou v nicom. Len krasnym bonusom vo vztahu s clovekom, ktoreho milujes

Ahojte baby mam veľkú dilemu uz 10 dni mi mešká menzes mam tlaky a pichanie v podbrušku som strašne precitlivena a podráždená chodím často cikat a som až prehnane "pažravá " 😀 s priateľom sme sa zhruba pred mesiacom posnazili ale keď sa to stalo nedufala som že to vyjde po 3 dňoch meškania som si urobila test negatívny no a po 7 mi to uz boli naozaj cudne tak som si urobila test znova a zas negatívny objednala som sa na gyndu tak uvidíme či som tehu alebo nie strašne po bábätku tuzime tak dúfam že to vyjde 🙏 mala z vás niektorá podobný problém ??? 🙂

Ja som sa na babatko velmi tesila, myslela som si ze to bude super starať sa o maličké a čakala som podobné pocity ako opisujú ostatné ženy čo sa z materstva neskutočne tešia. Ale ked sa dcerka narodila, nejako sa nič také nestalo. Svoje dieťa milujem, ale proste ten prvy rok je fuška. Vôbec ma to nebavilo.....unava, kazdy den dookola to isté, plienky, krmenie, behanie s kočikom. Dlho som sa nejak nevedela zmieriť s tým, že z toho nemám žiadnu radosť a čas pre seba, nula bodov. Málo sa o tom hovorí a vela žien má rovnaké pocity. Až po roku s malou už fungujeme trochu lepšie a teším sa z nej stále viac 🙂 Hlavne si netreba nič vyčítať, budeš pre babatko vzdy ta najlepšia mama.

Ja to neviem posudit z tvojho pohladu, lebo my sme babo planovali, ale cele tehotenstvo som sa bala, bala som sa nieco citit a preto som radsej vobec nerozmyslala ake to bude atd.. nic som neplanovala, detske aj vsetky veci som nakupovala na poslednu chvilu aj to s takym zvlastnym pocitom akoby nie premna.. a vsetky pocity prisli potom, pozitivne samozrejme. A cim je moje dieta starsie, tym pozitivnejsie su, lebo prve obdobie sme mali dost tazke.. Mozno to po porode budes vnimat tiez uplne inak ako teraz, ked budes mat svoje babo v naruci, hoci potom zrejme pridu narocne dni, ono to prejde. Ak to aj potom budes citit tak ako teraz, mysli nato ze ono sa na tento svet nepytalo, nemoze za tvoje pocity a zasluzi si vela lasky. Vela stastia 🙂

@tomka04 tvojim pocitom velmi dobre rozumiem. TIez nie som super matersky typ (aj ked svoje deti by som za nic na svete nedala), ale ani jedno tehotenstvo som nejak extra neprezivala. Detske veci hracky, veci, kociky mi boli ukradnute. Som taky ten velmi racionalny typ a tak som to vzdy brala z tej praktickej stranky..Pri prvom mi trvalo 6m, kym som sa stotoznila s ulohou matky. Prislo to postupne, ziadna laska na prvy pohlad a pod.
Pri druhom to uz bolo ine. Kedze som vedela, co materstvo obnasa, tak som bola uvolnenejsia a viac si to vychutnavam. Neriesim somariny a kaslem na to co by sa malo pod. Pracujem z domu od 8m kazdeho dietata, deti mam spokojne a vysmiate, tak to asi nerobim zle.
Vela veci som sa musela doslova naucit, neslo mi to prirodzene, ale da sa to, hlavne ak mas podporu partnera.

Neboj, najdes si svoju cestu a budes pre svoje dieta ta najlepsia mama.

No tak k tejto téme som skôr očakávala obligátne komentáre typu: na čo si si to decko vlastne robila? Ale musím povedať, že som príjemne prekvapená :D :D Len tak ďalej!
Autorke gratulujem a verím, že pocity neistoty sa čoskoro zmenia na veľkú radosť z nového života.. 🙂

Dakujem za kazdy vas povzbudzujuci prispevok 😊 /uprimne, aj ja som cakala skor karhave komentare 😃/ dufam, ze po porode to budem vnimat cele inac a zivot s malym si budem uzivat 😊

Si uplne normalna a tvoje pocity dobre poznam. Tiez som nepatrila k zenam, co by sa roztapali nad obleckom, kocikmi a od malicka tuzili po detoch. Chcela som si vybudovat karieru a byt uspesna v praci (hm, karma je svina a napokon som musela podstupit 2x IVF, aby sme mali dieta). Ked sa ti babo narodi, tak sa ti pocity zmenia a uz by si ho za nic na svete nevymenila ( samozrejme, okrem dni, ked bude stale revat, ale reklamaciu ti nikde neuznaju🙂). Urcite budes dobra mama a svoje dieta budes milovat najviac na svete. Gratulujem a drzim palce.

@leuska210 si v zlej teme, opytaj sa v teme Myslite, ze som tehotna?

Ja som nikdy deti mať nechcela ( 19 rokov ) , mala som jasný cieľ čo budem v život robiť. Mám deti 4 a robím úplne niečo iné ako som mala vysnívané . A svoj život mám rada a som s ním spokojná 🙂

Ani ja som svoje tehotenstvo nijak zvlastne neprezivala. Deti som nijako nezboznovala, predtym som mala svoje zaluby, na deti som do tridsiatky ani nepomyslela. Nikdy som nebola matersky typ, ani som sa nerozplyvala nad vecickami, kocikom... Vsetko som si pozhanala, ale stale som mala pochybnosti, ci budem dobra mama, ci budem svoje dieta dost lubit, ked to az tak neprezivam, ako by som asi mala. Uzivala som si posledne dni slobody a celkom som sa tesila aj z prenasania :D Ani neviem, kedy presne to prislo - po porode som citila najma hroznu ulavu, ze to mam za sebou. Asi postupne, par dni po porode uz nastal ten prival hormonov. Laska, aj strach o babatko 🙂 Jasne, obcas je to aj otrava, ale bude to tvoje babatko a bude nadherne. Budes ho zboznovat. Priroda spravi svoje 🙂