Psychická opora počas tehotenstva a po pôrode

@lagatta. Mne môj muž bez reptania pomôže bez reptania (viac-menej) s tým, o čo ho poziadam. Milý a dobrý bol vždy aj bez tehu. Svagrinna mi dala knihu o mamickovstve lebo som sa vyjadrila že by som chcela. Priatelia skôr psychicky že sa ideme vyvetrat a vyrozprávať. Moja mama žije v čechách takže tá mi veľmi nepomôže. A svokra? Do hrobu 😠 už teraz som rozhodnutá že pokiaľ nebudem zvládať sama výchovu mojej dcerky a domácnosť jednoznačne vynecham domácnosť. Nechcem byť popoluška, a preto sa budem snažiť aby neutrpelihhlavné naše vzájomné vzťahy. Radšej než jaciaca xantipa budem mať neporiadok. (samozrejme neznášam špinu, len niekedy sa nedá udržať domácnosť vybliskanu) a ak sa bude dariť budem rada. A čo sa týka rád ohľadom babatka, spolieham sa na švagrinnu.

@lagatta Ja som žiadnu pomoc po porode nemala a pri druhom synovi by sa mi veru velmi hodila. Záleží aj na tom aké bábo sa ti narodí, či bude kludné a dobré alebo urevané až hroza ako moj druhý syn. Moj manžel bol v zahraničí, moja mama mi pomohla asi tak prvé dva-tri dni, ked som bola po cisárskom a to bolo všetko. Malý stále plakal, cez den spával len po 10-15 minút, v noci každé 2 hodiny hore, nechcel velmi sat mlieko, mala som aj zápal prsníkov, no proste bolo to tažké. Určite by som uvítala, keby mi ho niekto prišiel aspon občas postrážit alebo pokočíkovat, aj ked reval aj v kočíku. Takto to išlo prvých 6 mesiacov a ja som bola zrelá na psychiatra, unavená, nevyspatá. Potom sme odišli za manželom do zahraničia aj s malým a prvé týždne manžel malého krmil v noci a ja som spala ako zabitá. Nutne som to potrebovala. Po pár týždnoch som sa dala dokopy a bolo už fajn.

Nikto mi nepomahal ani pri jednom dietati, kojila som vsetky, takze noci boli iba moje, manzel sa musel vyspat do prace... pri prvych dvoch som zvladala aj domacnost ale tretie mi nedalo v noci spat, zacalo spat skoro celunoc az daleko po dvoch rokoch a to som bola zrela na psychosa...

Teraz uz chodim do prace a deti kazde kam patri, skola, skolka a domacnost mame podelenu.. ide to

@lagatta Ja som to zvládla v pohode sama. Myslím, že ak nie sú rôzne pridružené povinnosti, ako píšu niektoré dámy, tak tam nie je čo nezvládať. Prvé mesiace to bolo skoro sústavné kojenie 🙂 , ale aj tak som nejak stihla uvariť, udržať dom v poriadku...pri druhom bábätku už som mala pomoc aspoň na tie prvé týždne, keďže prvé dietko malo vtedy dva a pol roka a manžel bol a je pracovne vyťažený. Ale potom už aj s dvomi deťmi sama. Neviem...beriem to tak, že je to prirodzená vec.

Ďakujem baby za odpovede. Ja som sa pýtala preto, aby som vedela či je to možné zvládnuť aj bez pomoci ostatných ľudí. Lebo rozhodujeme sa kam ísť. Či sa vrátiť späť na SR a ak áno či to musí byť práve v meste, kde sú aj moji rodičia. Skôr mi ide o ten pocit samoty. Tu, kde sme, sme kvázi sami. Nemáme tu kamarátov a tak sme tu odkázaní jeden na druhého 🙂 ale aj tak by sme chceli ísť do krajiny, ktorá by nám vyhovovala viac, pretože v tejto to nie je možné. Čiže ako mi tu písala @fida79 tak by to nemal byť potom problém. Je to predsa prvé bábätko, tak by to nemalo byť až také ťažké.
Tiež by som sa rada opýtala, keďže ja sa trošku obávam pôrodu na SR čo som čítala, neviem či to je pravda ešte aj v dnešnej dobe, že sa rodí "dohora" je to tak?
@alaguema
@25daniela
@karinkinamamicka
@janickacrazy

@lagatta Ako to myslíš dohora? Rodí sa poležiačky, teda asi vo vačšine slovenských porodníc, ale určite nájdeš aj nejakú, kde si budeš moct rodit v inej polohe. Neviem teda v ktorom štáte ste, ale napr. v Anglicku sa rodí viac prirodzene ako tu na SK. Záleží na tebe, ako si to predstavuješ, neviem, každá žena má asi iné predstavy a očakávania.

@lagatta ja som iba treti krat rodila za pochodu a ked uz dietatko bolo na pol ceste von, tak ma dali na stol,
Ale dvakrat som bola koli pasom z monitora nutena lezat na tom stole...