Ako ste vedeli, že chcete mať deti?

@pumpkin123 Moja najvnutornejsia motivacia bola ta, ze verim, ze zivot ma zmysel. A chcela som dat niekomu dalsiemu sancu, aby mohol zit. Ale zaroven som citila, ze mam kapacitu len na jedno a tak som to aj povedala partnerovi. Tiez mam problemy s nervami, uzkosti, panicke stavy niekedy a podobne veci. Napriek tomu mam pocit, ze to tu za nieco stoji, ze to ma hodnotu. Take najvacsie existencne uzkosti, tie som si este pred otehotnenim poriesila psychoterapiou. Bez toho by som materstvo zvladala ovela tazsie. Co mi ostalo, su skor take uzkostne stavy, ked su vycerpane nervy, take bez konkretneho obsahu. S tym sa materstvo zvladat da.

@bessie12 ja sa citim trosku akoby medzi mlynskymi kameňmi. Lebo na jednu stranu svojho priateľa milujem. Viem, ze on mna tiez. Lenze necitim tuzbu po detoch prave. Nemam jasno, ci chcem dieta. Tolko sa toho zmenilo. Nechcem na druhu stranu ľutovať ze pridem o takeho človeka. A tiez ma trapi myslienka, ze co ked ta tuzba pride neskor a uz bude neskoro. Uz teraz mam 31. Taka nestastna sa citim. A ta porucha to len zhorsuje

@marianarem mam 31, ja uz asi 2 deti nestihnem. Priatel by s tym bol ok. Niekedy sa citim ok s myšlienkou deti a inokedy ma chyti panika. Viem, ze keby zila mama, ona by mi povedala, ze nad cim premyslam. Ze mam milujuceho priateľa. Ze ci chcem ľutovať raz... Mozno by som si tu otazku mala vyriešiť ked budem v lepšom psychickom stave. A nie taka vyčerpana a vsetko

@pumpkin123 mama na mna trocha tlaci, ze by uz chcela vnucatko. Ja sa jej ani necudujem. V rodine sa nam nedavno narodilo babatko. A tym padom ta tuzba je vacsia. Mam pocit prazdnoty a myslim, ze to dietatko by tu prazdnotu vyplnilo. Ale stale si nie som ista. Mam 28 za par tyzdnov 29. Ale mame nejake problemy, tak to snazenie sa musi pockat teraz.

@pumpkin123 Jasne, tak skus najst moznost oddychu a tu psychoterapiu. Ja z nej ako mama tazim pomaly kazdy den. A vek, no ja som mala to svoje jedno az v 41 🙂 Tak sa to zbehlo, ze to vyslo proste az vtedy.

Ja som nikdy špeciálne netúžila po deťoch, mne to celý život prišlo tak, že to jednoducho k rodine patrí.
Keď som bola malá, tak som plánovala, že keď budem neplodna, kúpim si dve opice.
Roky utekali, partner na založenie rodiny žiadny. Okolo 35 som sa pomaly prebrala a začala partnera hľadať, lebo neprišiel - ako všetci vraveli ( neboj, čo sa má stať, sa stane.). Nestalo sa, tak som musela priložiť ruku k dielu.
Ale nikdy to nebolo u mňa tak, že za každú cenu. Napokon som sa s jedným spoznala, založili sme rodinu v 39, tesne pred 41 som porodila syna, v 43 dcérku.
A nič lepšie sa mi nemohli stať...ja som si svoj život do tej 40.tky užila svojim spôsobom, cestovaním, študovanim a teraz som sa posunula na iný level, byť matkou.
Je to aj práca, ale viac zábava, oživenie zabehnutého života. Krásne oživenie. Starať sa.o niekoho, milovať ďalšie osôbky, spoznávať s nimi svet..len ľutujem, že som tento svet neobjavila už skôr, ale žiaľ, nebolo s kým.
Ja si napríklad neviem predstaviť, že by som ďalších 20-30 rokov žila sama, alebo len a partnerom.
Mnoho párov si napríklad zabezpečí psa (dieťa nikdyyy, lebo kopec práce) ,ale nechápem ako rozmýšľajú. Veď ten pes predsa nebude nikdy samostatný, kedy deti veru budú
Píšeš že máš úzkostnú poruchu. Neviem ako sa liečiš, ako ti zasahuje do života, ako by si zvládala záťaž atď. Takže aj to by som na tvojom mieste brala v úvahu.

@marianarem chodievam na terapie. Aj ked otazku deti, som zacala riešiť az nedavno. Vlastne len na jednej terapii. Ked sme sa predtym s priatelom rozprávali o detoch... Postupne som sa zamilovala do tej predstavy. Len potom ten mozog vybuchol s tym, ze by som mala dieta kvoli nemu. Co je svojim spôsobom aj pravda. A mna zhrozila myslienka, ze co ak by som olutovala, ze som otehotnela. Ze co ak to bábätko potom nebudem lubit a to by som nezniesla. Ja by som chcela aby bolo milovane z oboch stran. A neviem ci na otehotnenie resp nato, ist do toho, ze keby sa dieťa prihodi, tak určite nechcem ist na potrat a snazila by som sa urobiť vsetko preto, aby sa dieťa citilo milovane atd.

@vilma7 a vedela si, ze deti chces mat?

@pumpkin123 aj ja mám 30 a nemám deti ...takto naporgramovani sme na to že rodina je kompletná s deťmi ..ja som deti dlho dlho nechcela ale po svadbe prišlo to naprogramovanie že dieťa mať treba a aj keď som stále nebola úplne presvedčená išla som do toho ...hmmmm a tak nejak sme neplodní 🙂 život to zariadil za nás ..miestami je mi smutno lebo v mojom veku každý kočíkuje a potom zrazu ja cestujem, mám večer kľud , plním si sny a vravím si že je to super ...ale je to ťažko no rozhodnúť sa...vo mne sa toto bude biť asi navždy a držím palce k dobrému rozhodnutiu..a myslí hlavne na seba

@drakaria to ma mrzí. A nie je sanca ze sa to napravi? Liekmi alebo tak?

@pumpkin123 neviem či som vedela.
Ako som spomínala, u mňa to jednoducho patrilo ku vzťahu, že ak s niekým žiť, tak založiť aj rodinu, takže z toho pohľadu to tam patrilo, ale nikdy to nebola nejaká túžba silná, alebo čo.
A keby sa teda po zdravotnej stránke nedalo (lebo.predaa som už mala nejaké roky), myslím že by som tým nijako netrpela.
Prispôsobila.by som sa situácii a určite by som nič nesilila, ani žiadne deti neadoptovala.
To malé stvorenie sa nedá nemilovať, keď sa to narodí. Aj ja som veľa krát na syna pozerala ako na zázrak, že to je MOJE, moje dieťa. Dovtedy pre mňa nepredstaviteľné, že mám v náručí moje dieťa.
Ale ty píšeš, že si aj prepracovaná z práce, nie si už pomaly vyhorená? Lebo samozrejme v takých psychických stavoch sa nedá tešiť na niečo iné.
Ja by som sa na tvojom mieste dala najskôr psychicky do poriadku a až potom riešila založenie rodiny.

@pumpkin123 podľa mna na dieťa si nikdy nepovieš že aaaa toto je ten pravý cas. Proste sa tomu prispôsobis ked to pride. My sme sa s mužom nejak extra nesnazili, ale ani nijak extra nechranili. Sme spolu 9 rokov mám 24 a teda mame ročného syna a nie je nič lepsie na svete! 🙂 a teda ked som zistila že som tehotná tak som mala o sebe pochybnosti až kým som malého nevidela. Je to proste láska na cely život (samozrejme nie každý to tak cíti a chápem ženy ktoré sa necítia byt matkou ale tie vyslovene take pocity v sebe majú hneď vyriešené).

@pumpkin123 neexistuje,ze by si ho nelubila,privelmi rozmyslas a rozoberas to. Dieta je nieco,fobta naplni celu a uz nikdy nebudes sama a prave kvoli dietatu sa stanes levicou,ktora bude mat ciele a bude ich vediet splnit,lebo nedopustis,aby sa mu nieco stalo. Mas uzasneho priatela a teda mas v nom aj oporu,tak sa nemas coho bat. Ja deti nemam a velmi som chcela. Citim sa prazdna,nenaplnena. Ono si clovek hladanine veci v zivote,ktore ho naplnaju,deti nie su vsetko,ale je to velmi tazke,ked okolo teba vsetci maju deti,vsetko sa toci len okolo deti.

U mna to bolo vzdy ako na kolotoci - raz som chcela, raz nie.
Ale kedze som si nasla mojho muza, sli sme klasickou cestou - randenie, zasnuby, svadba, dom a deti. Mne bolo super uz v tej casti dom ale tak preco nevyskusat zmenu (a teda riadnu😅).
Niekto to citi odmala, ze chce deti a nic ine len deti, niekto ani nie, ale tak patri sa mat deti a niekto vie, ze urcite nechce.
Ale inak je to sranda, viem, ze mam o zabavu postarane na vela rokov (myslim tym, aj ked budu dospele, bude stale nieco nove ohladom nich).
A pomohlo mi to s mojou lenivostou a netrpezlivostou.

Vies toto nie je vec kde ti kazdy povie svoje dovody a ty si ich osvojis, lebo to niekto na MK napisal. Toto je pre mna vec ,ktoru kazdy musi mat vyriesene sam so sebou a vediet co chce. Pretoze dieta nie je pes,ktoreho mas cca na 10 rokov,alebo ze ho jedneho dna mozes dar prec niekomu inemu.....Ja som vzdy vedela, ze chcem deti, s muzom sme isli do vztahu ze sme obaja vedeli,ze raz deti chceme. Ja som chcela 2 a ked sa po prvom nedarilo druhe, tak som bola velmi smutna, lebo som v sebe mala akusi dieru, ktoru som citila...vnutorny pocit, ze nieco mi strasne chyba a zoziera ma to, ze citim nekompletna, ze hoci mozem byt vdacna za svoj zivot a 1 dieta,nieco jednoducho nie je tak ako to ma byt...a nech by mi hocikto hovoril, co chcel, ta.diera by tam vzdy bola...a toto nie je zoznam, preco ano, preco nie, ty sama budes musiet zit svoj zivot a na konci zivota zrekapitulovat, či.v nom niečo ľutujes alebo nie...drzim palce, aby si sa sama rozhodla tak, aby si na konci bola so svojím rozhodnutiami spokojna...

@vilma7 tiež mam pocit, ze sa blizim k vyhoreniu. Uz nejaku chvilu mi ani jest nechuti. A ak tak jem raz den. Uz vobec nic ma netesi. Este pred mesiacom som sice mala uzkosti, trpim nimi celý život. Ale citila som sa stastna. Nepremyslala som nad tym, ze dieta by bolo kvoli priateľovi. Proste som bola ok s myšlienkou ze pocitam s dieťaťom. Len nie plánovane. Ale za posledný mesiac, mesiac a pol ma uz nic netesi. Ani to co zvyklo predtym. Stale som len unavena a uz sa mi stava ze aj v praci sa rozplacem, lebo na seba tlacim, ze sa musim rozhodnut, aby som aj milovaného človeka netahala za nos...

ja som nikdy nemala tuzbu mat dieta.. az mi po ani nie roku vztahu ten moj oznamil, ze ak chcem niekedy s nim dieta, tak sup sup, lebo uz je stary 😁 o tyzden bude mat 2 roky 🤷‍♀️😁 ale ostavam len pri tom jednom 😊

@denden77 isla si do toho kvoli nemu? Ked vravis, ze si nemala tuzbu po detoch? 🙂

@pumpkin123 u mna tuzba po dietati prisla az po 18. Dovtedy nie. Deti som nemala rada.

@pumpkin123 v žiadnom prípade by som do toho nešla, kým nie si psychicky ok. Tak najskôr porieš seba.
Ťa hormonálna zmena na teba určite nebude pozitívne vplývať a aby nedošlo ešte ak k zhoršeniu tvojho stavu.

@trinneo ja si plne uvedomujem, ze dieta sa neda vrátiť. A ani si nechcem osvojit nazory niekoho ineho. Len ma zaujíma, ze ako to mali ine zeny. Lebo ja nie som ani v stave ze ano ani vyslovene proti. Citim sa nerozhodna. Jedine cim som si ista je, ze lubim svojho partnera a nechcem o neho prísť. A zároveň sa rozhodnúť spravne 🙂

@pumpkin123 Za mna to bolo zo dna na den.Zo stanoviska nikdy nechcem deti zrazu blik,videla som koxik a... chcem to aj ja. Vek nic neznamena,cim neskor tym to moze byt tazsie,ano,ale mat kvoli partnerovi dieta veru nie,zena je prvoradá,takze prajem,nech blik moment pride,a ak bude aj taky,ze nikdy nechcem deti,tak nech,chapem,ze neistota je hrozna.

@pumpkin123 skor som si uvedomila, ze uz tiez nie som najmladsia.. a vlastne nie je velmi na co cakat.. jemu to mohlo byt sum a fuk, on uz jedno mal.. ale povedal, ze mu je jasne, ze to skor, ci neskor na mna pride.. a ked to bude neskor, pre neho uz bude neskoro, cize je to na mne.. tak som sa hlboko zamyslela.. a som mama 😁

@vilma7 ono nejde o to deti mat hned. Ale skor všeobecne ci ich chcem mat. Aj o rok, dva 5.a to je nieco co v tejto chvili neviem a riesim. Lebo nechcem za priatelom o rok dva prist tak vies co rozhodla som sa, ze deti nikdy nechcem. Ublizim mu tym. On po detoch neprestane tuzit a ja ho nechcem spraviť nešťastným.

@pumpkin123 Ja som stale chcela mat deti, je to taky typicky obraz rodiny dnes. Potom som ako starsia rozmyslala nad kadecim, kolko starosti to je a tak. Potom prisiel prvy zlom... Chceli sme mat deti a neslo. Nedarilo sa a dost dlho. S muzom sme si dovtedy neboli isty, ze deti chceme, ale zrazu sme boli nestastni pri predstave, ze by nikdy neboli. No a dalej sa nedarilo, dalej boli aj pochybnosti a ze mozno bez deti nam bude lepsie. Az som mala uraz a zobudila som sa v nemocnici s tym, ze som citila, ze mam operovane brucho. Moja prva otazka na lekara bola, ci este mozem mat deti. Nevedela som co sa stalo, ci mi nevybrali maternicu. V tej prvej sekunde ma ani nezaujimalo ci vlastne neumieram alebo co. Len ci mi nevybrali maternicu, ci este mozem mat deti. Vtedy ma to samu prekvapilo a vtedy som si prvykrat v zivote uvedomila, ze naozaj chcem mat deti a keby som o tuto moznost prisla, ze by mi fakt vybrali maternicu, velmi zle by som to niesla.
Ale netreba sa podla mna az tak upinat na pocity alebo co. Roky sa nam nedarilo, boli sme aj nestastni, aj po lekaroch sme behali. Ked som otehotnela, bola som presvedcena, ze budem skakat od stastia, ale nie. Bola som v soku, ze nie, este nie, este nie som pripravena, neviem ci to zvladnem, neviem ci chcem mat deti. Myslim, ze je normalne, ze nase pocity ohladom deti sa menia. Aj ked uz deti clovek ma, v jednej chvili je nadseny, v druhej by ich najradsej niekde odlozil. Aj je niekedy rozdiel, ze niekto si viac uziva novorodenca, niekto zase vacsie deti. U nas zien tie pocity ohladom materstva dost ovplyvnuje aj cyklus, ci chceme ci nie.
Mat deti, to sa ani neda vyskusat vopred. Takze clovek zisti, ci ich naozaj chcel, az ked ich ma. Je to krute, ale je to casto tak. Mnohi rodicia tuzili po detoch a ked ich uz maju, tak to lutuju mozno a nezvladaju. A mnohi ani velmi nechceli, ale sa v tom nasli nakoniec a nemenili by.

@pumpkin123 lenže nerozhodna budes podla mna aj po tejto diskusii,pretoze kazda sme to mali inak a kazda ma svoj dovod/pocit preco chcela alebo mala dieta...kolko je takých,co nikdy dieta nechceli, zostali zrazu tehotne a po pôrode sa zamilovali?

@pumpkin123 on zase musí pochopiť, že tvoj zdravotný a psychický stav pôsobí na.tvoje rozhodnutie.
Tlačí na teba a požaduje od teba vyjadrenie, alebo len ty máš potrebu mu to teraz povedať?
Tak mu povedz tak ako to je. Že teraz nie si v takom stave o deťoch uvažovať. Lebo nikto, kto nie je psychicky ok, nebude riešiť budúcnosť.
Nerieš čo bude. Nemôžeš vedieť, či vám vôbec deti budú dopriate. Možno je aj priateľ neplodný. A on si ešte skôr nájde niekoho na splodenie detí. Chlapi môžu ak v 50.tke, ale teda určite.je tam asi väčšie percento úspešnosti ako u žien.
Si myslíš že keď som sa ja vydávala v 39, vedela som čo.bude? Že hravo sa nám podarí splodiť, porodiť dve deti, keď všetky kamarátky oveľa mladšie odo mňa riešili umelé oplodnenia?

Nemám žiadny dôvod prečo som chcela mať dieťa. Proste len tak prirodzene a nikdy som nad tým ani neuvažovala 🤔 Či aký dôvod myslíš? Napríklad, že sa o teba postará keď budeš stará 🤣

@vilma7 nie vobec na mna netlačí. Iba mi dava najavo, ze by bol rad, keby ma deti so mnou. Ze si myslí, ze budem uzasna mamka. Ale viem, ze chce, aby som bola v prvom rade ok. Vie co riešim a aj som mu povedala, ze teraz v takom stave asi nebude idealne rozhodovať sa, lebo necitim dobre. A on to chápe. Plánuje so mnou dovolenku a podobne plany akoby sa nic nedialo. Je naozaj uzasny v tomto. To skor ja sama na seba tlacim, ze ak mam prejst rozchodom, nech je to peklo cim skor za mnou. Nezvyknem si davkovat veci postupne. Ja sa väčšinou do toho najhoršieho ponorim, nech je to cim skor za mnou.