Ako pristupujú chlapi k nečakanému tehotenstvu?

Ako som cez kondom otehotnela, som písala v druhej téme, ktorú si založila. my sme chodili spolu 9 mesiacov, ale predtým sme o svadbe neuvažovali, práve preto sme použili kondom, lebo brat sa chcel ženiť a my sme ešte nechceli, tak raz v živote sme použili kondom, ale praskol. Tiež som sa obávala, ako zareaguje, keď sa dozvie, že som tehotná. Síce bol to aj pre neho šok, nerátali sme s tým. Šokovala ma jeho veta "teraz sa pre nás život skončil". Ale asi to bol len počiatočný šok /síce natú vetu nikdy nezabudnem/, lebo potom mi povedal, že nikdy by mi neodpustil, keby si to dám vziať a že sa riadne vezmeme. Nakoniec brat musel svadbu prekladať o mesiac skôr /mali sme dvojitú/, lebo ja by som už mala veľké bruško. A teraz je to v poho, už čakáme tretie. Potom si on už uvedomil, že život sa neskončil, ale len začal. Ale to sa tí chlapi podaktorí asi musia trošku s tým vysporiadať. Niekomu sa podarí, niekomu nie.

era.peace, nehevaj sa, ale ty máš aký problém, lebo zakladáš témy, ale sama o sebe nič nepíšeš....či to len tak, pre zaujímavosť? 🙄

Zdravím vás, mě je 20, ještě mě čeká rok na střední škole, přítel o rok starší, teď nastoupil do nové práce a jsme spolu přes 3 roky...před dvěma dny jsem zjistila že jsem těhu,více méně sdělení bylo takové, že jsem pila nějaké pití pro těhotné, a on se na mě tak podíval a řekl: vtip, že? Já na to že ne, a pak jen následovalo pár nepříjemných hodin..on si dal pár piv, trochu jsme o tom mluvili, ale spíš jsme mlčeli..co bude, jak to bude, ...no prostě on dítě ještě nechce, ale má myslím smůlu, protože s tím nemůžeme nic dělat.. Tak teď jen doufám, že zůstaneme spolu a nějak to zvládneme. On se prý rozcházet nechce, pozitivní věc, ale vidím na něm jak je z toho zdrcený, jak neví co dělat.. já jsem s tím v podstatě smířená, respektive už to tak beru a snažím se, aby ve mě jeho negativní myšlenky taky nějaké nevzbudily. Bojím se toho co bude, doufám že to zvládnu a doufám že než se to mrně bude nějak projevovat, tak že tatínek to do té doby přijme a bude "rád" a snad budeme dobrý rodiče...uf

uuuuf tak toto je teda téma,to ma fakt zaujalo,ale chvalabohu ja som tehotná plánovane a neviem si ani len predstaviť že by sa mi to stalo po tak krátkom čase s chlapom ktorého ani poriadne nepoznám...žiaľ,niekomu v mojej rodine sa to stalo-po mesiaci chodenia,malá má dnes tri roky-hm,ale nič moc teda,fakt nezávidím,to musí byť hrozné proste aspoň podla mňa... 😒

pozri si tému DNA testy a tam je môj príbeh
ja som prakticky otehotnela po prvom styku, po 2 mesiacoch známosti, predtým sme spolu nespali, lebo som potratila v 9tt dieťatko od predošlého priateľa. keď sa dozvedel, že som tehotná, tak ma opustil v 4 mesiaci a o malú sa vôbec nezaujíma, a otcovstvo som riešila cez súd. lebo aj to zapieral.
ochranu som mala len ja a to tabletky ale nezabrali. ☹

Moja najlepsia kamoska otehotnela ked mala 20r a on 23,chodili spolu asi 4 mesiace,ked zistila,ze je v uz v 8tt 😀 ,takze bolo to dost narychlo,zvlast preto,lebo predtym mala dlhsi vztah s inym chlapcom a mysleli sme,ze teraz ten druhy je len taky ulet a ze sa este vrati k byvalemu...nevratila....vzala si toho druheho - prakticky hned,nevahali ani minutu co dalej - su spolu doteraz uz 10 rokov,maju dve krasne deti a je to podla mna najstastnejsi a najvyrovnanejsi par v okoli 😉

Podla mna je niekedy lepsie,ked sa to stane v stave najvacsej zamilovanosti ...
No ale ako citam tak nie vzdy taketo pripady koncia happy endom 😒

zdravím všetky slobodné tehuľky🙂, môj príbeh je jednoducho-komplikovaný🙂 bola som vydatá 7rokov a predtým sme sa poznali 3 - takže spolu sme boli 10rokov. Za ten čas sme mali obdobia, že deti ešte nechceme a budovali sme kariéru, ale aj také, kde sme sa o bábo snažili. V 30-tke mi nejak začali tikať hodinky a myslela som iba na bábätko. Takže sme sa snažili už viac ako normálne, ale keď to nešlo tak sme vyhľadali lekára. Absolvovali sme všetko možné aj nemožné. Brala som lieky. Nebudem to tu rozvádzať, bolo to ťažké, ale vydržala som to, lebo som veľmi túžila po malom drobcovi. Keď sme mali ísť na umelé oplodnenie, tak povedal, že deti takým spôsobom nechce. Mne sa v tej chvíli zrútil celý svet. Manželstvo išlo dolu vodou, došlo to do štádia, že si našiel inú. Potom bol rozvod. V 31-ke som nemala nič - domov, manžela, deti. V minulom roku som spoznala chalana. Aj keď sme vedeli, že to nebude na dlho - veľký vekový rozdiel - bolo nám spolu dobre. Žila som celé roky s tým, že deti normálnou cestou mať nemôžem. A zrazu hádajte - no stalo sa to, po čom som túžila tak veľmi dlho. Zostala som tehotná. Nemohla som tomu uveriť...na jednej strane dieťa a na druhej strane chalan, s ktorým som neplánovala budúcnosť, takže vedomie, že dieťa nebude mať otca. A ako to zobral?? Bol z toho hotový... Chcel, aby som si to dala zobrať. Mám 35r. Doki mi dala 3 dni na rozmyslenie. Dnes som v 30tt, mála kope, na 3D sone som uvidela, to najkrajšie stvorenie na svete. Som rada, že som nebola na zákroku. Mladému som vysvetlila, že ho beriem ako darcu spermii.🙂) Nebude uvedený nikde, nemá žiadne záväzky. Bude to len moja dcéra. Bude to ťažké, ale... Nikdy by ma ani vo sne nenapadlo, že keď budem mať muža, nebudem mať deti a keď budem mať deti, nebudem mať muža...
Ale myslím, že je dobre, tak ako to dopadlo a nemusím sa s nikým ťahať po súdoch a vyčítavo po sebe pozerať...
nie je to happy end, ale už si neviem predstaviť, že by som malú Dorotu nemala🙂)
držte sa

Era: ja jsem otehotnela zcela neplanovane v Izraeli s pritelem se kterym jsem chodila tri roky. Postavil se k tomu velice otevrene s tim, ze deti nechce. Byl to hrozny sok. Bylo me 23 a jemu pres tricet....vztah byl super do te doby nez dal prednost vlastnimu pohodli pred starostmi o pripadne dite. Rozhodla jsem se jednoznacne, miminko. Mam skoro petiletou holcinku...nemusim psat jaky to byl zahul na psychiku, obzvlast, kdyz se pak mala narodila s genetickou vadou a stravila mesic na JIP /dekuju Bohu, ze je v poradku!!!/, ale bylo fakt silene a nekdy kdyz prohlizim fotky tak se rozbrecim jaky to vlastne byl priserny zaprah na krehkou dusi sestinedelky. Ale naucila jsem se nelitovat a zabojovat za sebe i za dite. Bydlela jsem u nasich a pak se stal "zazrak" ja potkala v jejim pul roce meho nastavajiciho muze a a dneska se kolem me mota dvoulety broucek, petileta myska, rika mu tati, protoze pro ni to je proste realne tatinek od mimi veku a pomyslime na treti miminko...a to jsem si vzdycky rikala, ze si radeji vyvolim zivot nez jit na potrat a zustat s chlapem, ktery v podstate dal jasne najevo, ze je mu milejsi jeho vlastni zivot nez zivot miminka....A kdyz se dneska podivam na tu nadhernou chytrou a uzasne milou holcinku, tak si rikam, ze nemusim byt nabozensky fanatik nebo chlap protestujici za prava nenarozenych /co tak chlap vedi co?/, ale stejne by me bylo strasne lito, kdyz ji vidim, ze by tu nebyla.... 😉
Takze kazda mince ma dve strany...a jsem fakt rada, ze jsem do toho sla, i kdyz nekdy to vypadalo strasne beznadejne....

Ahojte kocky....mam 23r...mala som 3 vztahy no bohuzial stale stroskotali a boli velmi bolestive a zanechali hlboke rany na psychike...ukoncila som v septembri vztah a v oktobri som stretla chalana dali sme sa dokopy a teraz som tehotna som v 8tt a pozname sa kratko...ma ho rada,citim nieco viac,ale uz nikdy nebudem ako kedysi nenaviazem sa na chlapa az tak aby som sa potom trapila,nesrsim zalubenostou...nedokazem to uz...je to vo mne...mame naplanovanu aj svadbu,len neviem ako dalej mam stavy ze sa tesim je to oki,ale zrazu ma potom prepadnu myslienky tipu: a ako to bude,bude to dobre? ked sa pozname len kratko,co ak si nebudeme rozumiet?stale je tam to co: AK.....co bude...?!neviem si pomoct,,,som teraz aj dost nervozna a precitlivela... ☹ partner je velmi dobry niekedy az prilis...ohladupny,stara sa,velmi ma lubi...a som rada ze nezutekal...a ze stoji primne aj napriek mojim naladam..len som myslela ci nije teraz lespie skusit byvat a potom ked tak sa vziat....mala som dlhsie vztahy a neotehotnela som a teraz som s niekym par mesiacov a stalo sa to vzdy si poviem asi to tak malo byt a tak to je...len keby to bolo tak lahke...... ☹ je to najkrajsi pocit ze vo mne zacina novy zivot....zivot mojho drobceka...

waw,baby tak to je fakt hrozne.
ja som otehotnela po 6 tyzdnoch znamosti,ale potratila som a my sme boli obaja tak silne presvedceni ze chceme babo,ze sme zacali na nom pracovat druhy krat. tentokrat sme to povedali len blizkej rodine.
mame 20 mesacnu dceru. je uzasna,krasna a nikdy by som ju za nic na svete nevymenila.
i ked ked sa narodila sme mali na zaciatku trosku krizu,ale dnes je to vynimocny a uzasny otec,ktoreho dcera ho nadovsetko miluje a spolu su nerozlucna dvojka. uz sa tesim ako sa proti mne postavia,lebo co tata povie to je svate.
a co sa tyka svadby... na zaciatku bol taky "plan" ale teraz uz to vobec nerozoberame,nie sme ani zasnubeni.
ale ono je to tak,ze je podla mna lepsie ked sa dvaja nevezmu,lebo sa musia stale snazit. v takom manzelstve uz si je vacsina ista,ze muz uz nezdrhne. aj ked tomu nie je tak.....