Chcem sa opýtať, či sa tu nájde niekto, kto má v blízkej rodine psychicko chorého človeka. Diagnoza: depresie, maniodepresívna stavy s prvkami schizofrénie. Som zúfalá, neviem ako pomôcť. Podeľte sa o svoju skúsenosť prosím.
@mucha11 uf..no lahke to nebude, nebudem ti klamat. Urcite treba liecbu. Expriatelova mama sa neliecila a bolo to velmi velmi zle.. Mala hrozne stavy, vyhrazala sa ludom naokolo, vyvolavala mne a mojej rodine vnoci a skriekala ze ma da zabit a podobne. Chvilu nas nenavidela, chvilu zase mala rada a volala mna a priatela aby sme sa k nej nastahovali a budeme zit spolu. Obcas vyvolavala a revala ze ma rakovinu, ze umiera (samozrejme ze nemala)...volala na priatela policiu ze ju tyra a pod. Rozisli sme sa a zostal zit s nou..uz je to 10r a musi zit stale s nou, inak by sama neprezila..
Mama uz ma nejake priznaky? Lieci sa?
Je to hrozne ale.. Pokiaľ to nie je v zlom štádiu dá sa zmieriť a pomôcť tak to nebude až také ťažké.
liga za dusevne zdravie. skus och kontaktovat. skus kontaktovat jej psychiatricku. ty sama chod k psychologicke. zvaz ciastocne pozbavenie schopnosti na pravne ucely a pod ak je to zle. mrzi ma to a drzin ti palce
Moja mama ma depresie ťažšie pred 2 mesiacmi si siahla na život našťastie prezila len teraz pri najmenšom probleme sa vyhráža ze to spravy zas ide na psychiatriu davkujem jej lieky je to ťažké a na dlhe trate
Je to veľmi, veľmi ťažké. Poznačí to celú Vašu rodinu, ale je to mamka. Je dobré, že spolupracuješ s jej lekárom. Liečbu v žiadnom prípade nesmie prerušiť, užívanie liekov musíš sledovať a najlepšie tak, aby mamka nemala pocit, že ju kontroluješ. Sleduj potraviny, po ktorých sa jej stav zhorší - tie potom obmedzuj. A z čajov je výborný z medovky lekárskej. Žiadne zázraky nedosiahneš, ale každá maličkosť, čo aspoň trochu pomôže, je veľký úspech. Prajem Ti veľa síl, veľa s ňou rozprávaj aj o možnej pomoci počas hospitalizácie. Držím prsty.
Musíš sa naučiť s týmto problémom žiť.
mám známu /40/ čo s touto diagnózou funguje už 21rokov, je síce na invalidnom dochodku, ale varí, stará sa o záhradu,deti nikdy nemala práve koli diagnóze, ale spolupracuje z psychiatrom, pravidelne berie lieky a nezanedbáva návštevu lekára. to je najdôležitejšie...pomôcť sa dá, len ona sama musí chcieť.
Musi svojej dr doverovat, pochopit, ze jej chcete len dobre a nie ublizit, to co prebieha v ich hlavach nikto netusi... mamina ma schizofreniu uz 20r. invalidny - hospitalizovana viackrat a co si z puberty pamatam, tak prijemny odchod to nikdy nebol, ale preliecili ju a pravidelne chodi k psychiatricke, dobre nastavena liecba a pravidelne branie liekov su zakladom prezitia v takychto chorobach... ale nikdy to nebude uplne ok, v urcitych rocnych obdobiach na nej pozorujeme zmeny a zhorsenie...
@mucha11 otec a mladsi brat s nou byvaju, ja so sestrou som s nou v telefonickom kontakte skoro kazdy den a stretavame sa v ramci moznosti, tak v priemere dvakrat do mesiaca. Sice sa tesi z vnucat, ale bojuje stale s velkym mnozstvom ludi, takze si vacsinou oddychne ak odideme, preferuje samotu, kamaratky, znamych ziadnych... takze ak pocituje zataz, radsej si len zavolame a nechame ju oddychnut... maju velku zahradu, ktorej sa otec nechce zbavit, sice je fajn mat nejaku aktivitu, ale toto im prerasta cez hlavu (dohovaracky nepomahaju)... komunikujeme citlivo, ale nie je to vzdy jednoduche
No ja sa liecim na psych.uz 4rok.A zo zaciatku to bolo tazke klobuk dole pred mojim manzelim ze to vydrzal a podporoval ma a stale podporuje...treba to liecit a vela s maminou komunikovat...treba prejavovat empatiu...naozaj mne to pomaha a vela sa jej venovat aspon kym to este neni pod kontrolou...a pomaha najst si nejaky konicek...ja som zacala cvicit...a viac ako tabletka a terapie my pomohol Boh..naozaj keby som nemala Boha neviem kde by som bola. ..je to uzasny pocit ked sa mas na koho spolahnut budem drzat palce a prajem nech Vam vsetko dobre dopadne tebe vela vela vela vela sil a pochopenia pre maminu...a mamine nech sa polepsi
@staniica no musím sa naučiť byť trpezlivá. Niekedy už strácam nervy, z tých jej zmien. Všetko čo urobíme, je zlé, všetko si na seba vzťahuje, vraj sme všetci proti nej. Je to ale dôsledok zhoršenia jej stavu. V podstate ju riešim už cca 20 rokov. Som z toho unavená, preto hľadám ľudí, s podobnými skúsenosťami, aby mi povedali, ako fungujú oni. Problém je, že odmieta vsetky možné koníčky, kamarátky žiadne, visí na mne a niekedy ma doslovne vydiera o moju prítomnosť.
@mucha11 bez velkej davky trpezlivosti to ani zial nejde. Ja som si velku vinu za jej stav pripisovala, ked som este u nich zila, ale teraz viem, ze to tak nebolo, je to v jej hlave, take stavy su pre nas nepochopitelne a nik to nechce zazit. Ked pocuju hlasy, ktore ich uplne ovladaju, kdekolvek, v obchode mava pocit, ze na nu vsetky predavacky zazeraju a ze ju pri pokladni len oklamat chcu, potom akykolvek kontakt s cudzimi ludmi je pre nich pritaz a teda velakrat sa z nich stavaju samotari a strania sa kontaktu s ludmi, v tych najhorsich stavoch su aj najblizsi cudzi a najhorsi na svete... nikomu to neprajem a sama sa bojim, ci to niekedy neprepukne u mna, alebo u mojich deti.
@mucha11 byvaleho priatela mama mala tieto diagnozy. V akom vztahu si s tou osobou? Pomoct nemas ako