Život s chemoterapiou

Ja mám susedu ktorá ma 60 rakovinu hrubého čreva a je na chemoterapii aké vôbec nevyzerá ani že by bola chora znasa to dobre dostala nejaké vitamíny po ktorých jej ani vlasy nevypadali a nebýva jej ani zle

Chodila som na chemo aj oziare, popritom do práce. Žiješ život s určitými obmedzeniami. Nie je to prechádzka ružovou záhradou, ale určite nelezis v posteli s vedrom po boku

Každá chemoterapia je iná, každá inak vplýva na človeka a iné sú nežiadúce účinky, poznám dosť ľudí s chemo od detí po dôchodcov a od žalúdočných problémov, cez úzkosti, únavy, bolestí hlavy až po nič mali nežiadúce účinky.

Podľa mňa veľmi závisí od ochorenia, stavu pacienta pred ochorením a hlavne od konkrétnej liečby… Ja som mala asi všetky najčastejšie vedľajšie účinky chemo (zvracanie, strašná únava, vypadanie vlasov) plus popáleniny po ožarovaní, ale zvládnuť sa to dalo…hlavne trvalo to necelého pol rok a už 20 rokov som ok 🙏. Takže to stálo za to 👍. A musím povedať, že to obdobie ma psychicky veľmi posilnilo.

@jazula to bolo pred 20 rokmi. Teraz je aj ina liecba, ine pripravky na nevolnost a setrnejsie stroje na oziare

@zuzap33 Ja absolútne súhlasím…alebo teda skôr verím, našťastie novšiu skúsenosť nemám 🙂. Ale aj tak reakcia podľa mňa dosť závisí aj od stavu človeka (aj psychického) a konkretnej liečby. Aj vtedy to niektorí znášali lepšie a iní horšie ako nakoniec všetko 🤷🏼‍♀️.

@jazula psychika je v tomto ochoreni velmi dolezita

Mne momentálne prebieha súčasne chemoterapia a aj ožarovanie. Pretože som bol v štvrtom štádiu ochorenia (vysoký zápal a tumor hrdla) museli nasadiť veľmi radikálnu liečbu (vysoké dávky žiarenia každý pracovný deň, silná chemoterapia každý piatok). Dovtedy som pracoval, no toto ma odstrihlo od práce, hlavne preto že som šoféroval denne cez 50 km v horúčave a vtedy mi bolo mizerne. Doma fungujem iba v tieni (umyjem riad, uvarím, poupratujem - ak ma k tomu žena po vizuálnej kontrole pustí - haha). Chvála Bohu nezvraciam, jej iba puding, krupicu, Vifonku, včera aj krém zo zákusku, energetické nápoje na recept, a postupne regulovane klesá hmotnosť (pred liečbou som schudol z 86 kg na 70 kg a teraz po 3 týždňoch liečby mám 59 kg). Celý život som ťažko pracoval a tak psychicky mi nevadí že som chorí, ale že nevládzem fungovať a že aj ženu brzdím keď ma musí sprevádzať a voziť na procedúry.
Ako ste sa cítili vy alebo vaši blízki, ktorí brali chemoterapiu?
Som malátny hlavne po návrate z procedúr - ešte vyše hodiny cestujem v klimatizovanom aute, no slnko aj tak hreje a svieti. Veľa spím, na čo som nebol zvyknutý. Na slnku musím byť iba minimálne. Ale na druhej strane včasne ráno občas dokážem poliať záhradu či niečo porobiť vonku (fyzicky nenáročné). Ako to znáša žena? Bojí sa že umriem a tak každé moje zatackanie ju nasmeruje na to aby ma hnala do postele, núti ma piť a jesť (a keď iba ťažko prehltávam a dokážem jest iba kašičky.
Aké mali nežiadúce účinky?
U mňa prebieha nie intenzívna, ale drastická liečba. Lekárka mi neodpručila hospitalizáciu (ako psychiatrický pacient by som sa asi dostal do silných depresií zo zomierajúcich či silne trpiacich spolupacientov - aspoň predpokladám - takto ich vidím málo, lebo chodia na ožarovania a chemoterapie v iných termínoch). Takže nežiadúce účinky sú úmerné počasiu - slabosť je silnejšia ak je horúcejšia a som dlhšie "osvietený". Tým že mi ožarujú hrdlo, mizerne sa mi prehltáva, vypľúvam hlien (čo nie je estetické) a dusí ma ak prehltnem väčší hlt vody - vbehne do hrtana...). Všetko sa dá zvládnuť, len treba byť obozretný - pocítim únavu, idem ležať. Vládzem, aspoň trochu sa hýbem. Ako biochemik viem, že pokiaľ by som len ležal, tak sa nezačne tvoriť v tele adenozínfostát (ATP), ktorý organizmus potrebuje na tvorbu energie priamym rozkladom a energia sa čerpá iba z tukov, ktorá však sa rýchlo použije a človek je unavený. Takže sa hýbem a prijímam cukor aby to fungovalo. Mám bradu a pri ožarovaní mi na mieste ožaru "upiekli chpli" a tak ich tam nemám. Ale ako chlap to vyriešim tak, že si skrátim celú bradu a hotovo. Vlasy mi ešte nevypadávajú ale vraj to príde do dvoch týždňov po ukončení chemoterapii. Vlasy skracujem už teraz a zväčšenie plešiny mi nevadí (ženám to môže vadiť hlavne po psychickej stránke ak sa na to nepripravia (zaskočí ich to a spanikária - teraz ak chcú môžu pokukovať po parochni ak chcú). Všetky nežiadúce účinky sa objavujú aj pri súčasnom stave pacienta, ale sa môžu zintenzívniť. A to treba zvládnuť hlavne psychicky. Nesledujte tých čo sú na tom veľmi zle ale každé ráno sa tešte že ešte ste tu.
Bolo to zvládnuteľné? Je to zvládnuteľné - ja som počítal s tým že to bude zlé, ale nepočítal som s takým oslabením, že nebudem vedieť pracovať, šoférovať a budem odkázaný na to, aby moju prácu museli robiť iný. Jedlo sa nám bežne kazí, lebo niekedy do seba niečo nasilu natlačím, inokedy nie a ja som bol hlavný jedák v rodine. Menej zvládnuteľný je strach manželky a rodiny - hlavne obskakovanie ak sa zatackám, no asi je to tak normálne. Najhoršie je že psychický nápor sa ia ťažko dá zvládnuť bez podpory dobrého psychiatra (ak je niekto psychiatrický pacient) a uvedomovania si toho, že je tento stav dočasný a moja dôležitosť v rodine je veľmi významná.

@adampisar dúfam, že už ste v poriadky. Veľmi zrelý a rozumný pohľad na situáciu. Tiež je pre mňa najhoršie zvládnuť ten stav, že je človek obmedzený a predtým bolo všetko na ňom a zvládal to. Ja som mala nádor na mozgu, takže až po troch mesiacoch kortikoidov som sa dostala ešte k ožarovaniu a chemoterapii. Už v podstate ani neviem čo riešiť skôr. Každé ráno vstávam s tým, že možno dnes bude niečo lepšie. Niekedy to vyjde, niekedy nie