Zajakávanie sa u dospelých- hlavne u mamičiek
Ahojte, ak je tu nejaká mamička, ktorá má rovnaký alebo podobný problém, budem rada ak sa ozve.
Ja s týmto problémom bojujem už roky, rozprávam rýchlo, a zajakávam sa.. Niekedy to nie je ani vidieť, ale sú dni, kedy sa mi rozpráva úplne zle, rýchlo meliem, zasekávam sa, rozprávam tak rýchlo že zabúdam dýchať a pod..
Za tie roky už som si vypestovala zvyk, že niektoré slová si dokážem zameniť za iné, ktoré sa mi ľahšie vyslovujú, ale keď nemám čas na prípravu a mám povedať toho viac, tak to je najhorie, neviem čo mám skôr povedať, ako začať, a to ma chytá panika a úzkosť.. A pritom komunikujem rada.
No a najviac ma trápi to, že som čítala, že ked sa zajakáva jeden z rodičov, tak je 50 perc. šanca alebo teda riziko, že sa bude zajakávať aj dieťa.. čoho ja sa hrozne bojím, lebo mám kvoli tomu dosť nervy a som na AD alebo liekoch na úzkosť.. A nechcem aby moje dieťa rovnako trpelo..
U nás v rodine sa zajakával aj dedko, a aj moja mama rozpráva sem tam že sa zasekne alebo radšej niečo nepovie, ale nemá to až tak ako ja..
Už aj premyšľam o tom, ze nebudem mať deti, ako som písala v inej diskusii..
Tak ak je tu nejaká mamička, ktorá tú nejak zvláda, alebo poradí, alebo len povie svoj príbeh, či skúsenosť, budem rada.
a riesila si svoj problem aj s nejakym odbornikom? U nas ma s tym problem moj partner, ale je to dosledok traumatickej udalosti v detstve, no rozhodne preto neplanuje vzdat sa moznosti mat deti 🙂
@barborkark ahoj ja mam s tymto problem od detstva, velmi som tym trpela hlavne ked som isla na strednu do skoly a odpovedat pred tabulou bolo nieco strasne ako chodila som na dychove cvicenia logopedicke atd, no rokmi som sa naucila s tym zit a nejako somsa to naucila koordinovat a upravit si tiez tym rec, vydala som sa a narodila sa mi dcerka a tiez som sa bala ze ci to nezdedi po mne a stalo sa to ze mala mi teraz elmi zajakava a tak vy som jej chcela pomcot ale musis nou ist az k logopedovi lebo mala je velmi hyperaktivna a nezvlada sa ukludnit a rychlo chcce vsetko povedat
Ja som v jednej knihe čítala že na to pomáha čaj z ľubovníka bodkovaného lebo je to neurologický problém. Ale nemám to odskúšané.
Aj ja mam problém zo zajakavanim 😒
Začalo to v detstve .
Prestala so sa zajakavat asi na 1-2 roky .
A zajakavammmmm sa až do teraz .
Vydala som sa mam 2.dcerky .
A niekedy mam také dni čo len cely deň kokcemmmmm .
Je mi to až trápne keď sa bavím zo svokrou ...alebo z mužom .
Neviem už do mam robiť ..hambymmmm sa zato :(
@barborkark ahoj .jama taký istý problém
Zajakavat som sa začala už v detstve chodila som k lokopedovy .
Prestala so sa zajakavat asi 2 roky .
Ako náhle so nastúpila na strednú školu zas som sa zajakavalaaaa:(
Teraz vydatá mam 2.deti .
A stále kokcemmmmm už má nervy na seba ..lebo sa zato hambymmmm😢😢😢😢
Ja sa tiež zajakavam od detstva. Od jasiel. Vraj dovtedy som rozprávala plynulo, no zažila som tam traumu a tá to asi spustila.
V predškolskom veku som chodila k logopédovi. Neodstránili sme to.
Na ZŠ sa to ešte zhoršilo, vsak stresové miesto každodenné.
Na SŠ a VŠ som sa to snažila brat trosku s nadhľadom, ale furt sa trápne cítim, keď sa zakokcem. Veru sa cítim menejcenna kvôli tomu. No mám úžasného manžela, ktorý to berie úplne prirodzene. Nikdy sa nepozastavil, keď som sa zakoktala, nikdy to nedal na sebe znat.
Rozprávam rýchlo, prehltam hlásky a slabiky. Keď sa sústredím a snažím sa nadychovat a pomaly hovorit, je to o niečo lepšie. Sranda, že keď si rozprávam sama pre seba, nezakokcem sa. Je to hlavne o psychike.
Mamina sa zajakava tiež, aj môj bratranec.
Neviem, ci tomu veríte, ale rozprávala som sa o tom aj s jednou pani, ktorá komunikuje s anjelmi prostredníctvom kariet a ta mi povedala, že sa s tým veľa nedá nič urobiť, lebo si to prenasam z minulého života. Vraj som sa rýchlo reinkarnovala a duša sa mi nestihla vyliečiť. A povzbudila ma, že si nemám z toho nič robiť a už vôbec sa nemám kvôli tomu cítiť menejcenna.
Mam takmer 2r. synčeka, ešte nerozpráva, ale veru tiež mám bobky z toho, že sa bude tiež zajakavat. Deti sú v tomto kruté a veru dajú vyzrat rovesnikom, ktorí sa v niečom líšia.
Snažim sa to brat ako moju súčasť, ako moju črtu. To isté mi vravia aj kamosi, že kebyže sa nezajakavam, už to nie som ja. 😆 Aj keď furt to mam v podvedomí a furt ma to štve. 😋
Držím palce a želám nám, nech sa zajakavame co najmenej a nech naše deti plynulo hovoria!!!! 🖒
Ahoj.No aj keď nerada no tiež som jedna s mamičiek ktorá ma problém ako ty.Od malinka. Veľmi zlý moment s detstva (rodine problemy)od toho momentu rozprávam tak ako rozprávam.Začiatky boli ťažké veľmi školka,škola,posmievanie sa moja psychika veľmi trpela.Skusila som toho veľa CT mozgu,joga,logopedička a nič nepomohlo.Ci sa hanbim?Občas veľmi občas to nevnímam.Hlavne som to JA.pre môjho manžela výnimočná týmto ľúbi ma takú aká som.Mame dve krásne deti a spravím všetko preto aby to nemali aj moje deti.či by som chcela aby to prestalo?samozrejme hlavne preto keď niečo vybavujem keď niekam volam ma to dosť obťažuje.....no žiaľ vyskúšala som vsetko :/ tak v skratkosti s môjho pohľadu 😉
Ja mam tento problém od puberty a dôvod vzniku vôbec nepoznám. Prišlo to samo a tak stále čakám že to aj samo odíde ale myslím že nie :(
Najviac sa kokcem ked mám niečo vybaviť, komunikovať s niekým novým.
Telefonovanie je pre mňa úplna hrôza :/. Končím teraz VŠ a veľmi sa bojím, že si žiadne zamestnanie ani nenájdem
Ja sa od svojich 8 rokoch zajakavam ako nasledok toho,ze som mala otca alkoholika co nas mlatil a vecne sme zili v strese. V skole som to mala velmi tazke až som prestala citat nahlas alebo odpovedat pri tabuli. Zacali ma skusat len pisomne. Na strednej to bolo chvilku lepsie a teraz v dospelisti som sa vraj dost zlepsila. Som vydata a mam 4 deti. Nezajakava sa ani jedno dieta. Ja sa pred nimi zajakavam len vynimocne. Tiez fungujem ako ty...menim si slovíčka na take ktore viem lahsie vyslovit ale ked som nerozna tak sa dokazem tak zaseknut,ze ma musi muz drgnut aby som zo seba to slovicko vyplula 😀
Aj ja sa casto zajakavam, tazko sa mi obcas dycha, niekedy mam pocit ze skulim pri rozpravani, to ma znervozni.. Aj mi utekaju myslienky..
Moje deti sa zajakavaju obcas tiez, ale nie je to nejake tragicke, dcera to ma troska horsie ako syn..
Casom (alebo vekom) som to viac menej prestala riesit a vadi mi to len obcas, resp. Pri urcitych ludoch, alebo situaciach.. Som proste taka, komu to vadi, nech ma nepocuva 😃 aj trapasy sa mi kvoli tomu stavaju, vzdy len nad tym mavnem rukou.. Nikto nie je dokonaly.. ☺
A neviete mi odporučiť niakeho odborníka?
Ahoj, nemám so skutočným zajakávaním osobnú skúsenosť, aj keď sa mi občas stáva, že sa "zakokcem" - prepáč, toto slovo je v mojom prípade naozaj výstižnejšie, pri naozajstnej poruche niekoho reči používam slovo "zajakávanie". Mne sa to stáva keď chcem niečo rýchlo povedať a sama sa tak zacyklím, že sa musím stopnúť a povedať to ešte raz. Môj tatino tiež hovorí rýchlo a niektoré slová opakuje, asi podvedome, aby mu bolo rozumieť, neviem. Aj sestra rozpráva dosť rýchlo. 🙂 U nás je to občasné zakoktanie spôsobené naozaj rýchlym rozprávaním. Nuž ale o Tebe - v prvom rade otázka: chodíš k logopédovi? Lebo myslím si, že by Ti dokázal pomôcť. Respektíve ak aj Tebe už teraz nie z dôvodu, že "sa to malo riešiť v detstve, už je to silno zafixované", tak som presvedčená, že keď by sa u Tvojho dieťatka začal ukazovať rovnaký problém, tak to dobrý logopéd hneď začne riešiť a budete mať situáciu pod kontrolou. Hovorím to však ako laik, s dcérkou síce chodíme k logopédke, ale preto, lebo zle vyslovuje sykavky. Čo ale viem, že pri zajakávaní väšinou pomáha hovoriť tichšie a pomalšie. Chce to určite veľa sebakontroly a cvičenia, ale myslím, že by to mohlo fungovať. No ešte je tu jedna vec. Viem, že sa mi ľahko mudruje, ale podľa mňa nie je až tak dôležité, či rozprávaš plynule alebo Ťa jednoducho hovoridlá neposlúchajú. Chápem, že je ťažšie takto fungovať, ale ak to naozaj nemôžeš ovplyvniť, potom Ťa ľudia musia brať takú aká si. Je to jednoducho Tvoja črta. Mám kamaráta, ktorý sa zajakáva, jednoducho ho tak berieme a hotovo. Len uňho je to asi trošku iné, on totiž vie rozprávať plynulo, len sa mu nechce, lebo to si musí vtedy dávať pozor na to, ako hovorí a nemyslí tak veľmi na to, čo hovorí. Takže uňho je to aj o pohodlnosti. Takisto mám jedného lekára, ktorý sa zajakáva. Áno, všimla som si to, ale to je tak všetko. Vôbec nijako to neovplyvňuje môj postoj k nemu. 🙂 No a som presvedčená, že ak sa zajakávanie rieši od začiatku s dobrým odborníkom, tak je obrovská šanca na úspech. Myslieť na to, že kvôli možnému rečovému problému by si nemala deti, aby to nezdedili, to podľa mňa nie je správna cesta. Nikde nie je napísané, že by to Tvoje detičky zdedili a ako som už povedala, ak by aj, určite sa to s pomocou dobrého logopéda dá riešiť. Prajem Ti veľa síl, pozitívnych myšlienok a pohodových dní. 🙂