Záchvat zúrivosti a pokus o samovraždu

ahojte, na uvod chcem napisat, ze som na novo registrovana, lebo nerada by som sa delila o riadky kotre o chvilu napisem s nikym kto ma pozna ..

som uplne normalna zienka, mam rocnu dcerku, milujuceho manzela, nase manzelstvo funguje bez problemov, s mensimi hadkami ako u kazdeho. sme obidvaja trosku vybusni, ale ziadny extrem, niekedy sa nezhodneme a trosku sa pochytime. nasej dcere davame vsetko co je v nasich silach, starame sa o nu dobre, nepocuje a nevidi nas hadat sa.
ja som mala problemy v puberte, dostala som sa do zlej partie, alkohol atd. s rodicmi som si vobec nerozumela viackrat ma museli hladat po nociach /ked som mala 16-17/ asi trikrat sa mi stalo ze som bola opita a robila som hluposti, chcela som skakat z okna, ublizovala som si, a to vsetko tak ze na druhy den som si to vobec nepamatala a sama som nechapala preco to robim, pretoze zomriet som urcite nechcela. stale som mala obrovske vycitky svedomia z toho ze rodicia su zo mna sklamani, a robim zle. potom sa to vsetko zmenilo, vekom prisiel rozum, vypustila som partiu zacala som sa stretavat s ludmi ktory za to stali, alkohol som vypustila tiez, raz za cas som si dala drink, 2 na oslave atd. stretla som priatela -teraz uz manzela -jednym slovom som dospela. boli sme spolu 5 rokov, potom sa nam narodila dcera. tesili sme sa a tesime sa z nej stale najviac, sem tam ide k babkam na noc ked my ideme niekam von odreagovat sa po dlhom case. tak sme spravili aj minule, vsetko bolo ok, bavili sme sa v jednom podniku s kamaratmi, rozpravali sme sa, aj sme popijali. ja som si ale musela davat stale pozor kolko toho vypijem, vzhladom na to ze pijem velmi zriedkavo sa rychlo opijem aj ked nechcem, tak som si hovorila ze dopijem co mam a dost. potom som ale stretla byvalu spoluziacku a preto ze sme sa dlho nevideli, chcela si somnou pripit, tak nam objednala, a to som spravila fatalnu chybu. udrelo mi do hlavy tak ze ani neviem ako sme dorazili domov, samozrejme muz mi to vycital, ci si neviem dat pozor ked viem ze vela alkoholu nezvladnem..ale to mi hovoril uz len on, nepamatam si to, tak ma to asi mrzelo a zacala som trosku vraj plakat. potom ked sme dosli domov vraj som bola ticho sadla som si a zrazu sa nieco stalo vstala som a utekala som na balkon, asi si domyslite preco. on ma samozrejme schmatol a snazil sa ukludnit ma, no nedalo sa kricala som vraj tak, ze susedia zavolali policiu..prisli, klopali na dvere, oni aj so zachrannou sluzbou, vtedy som sa vraj ukludnila, vzali nas so sebou, nechali si ma tam na par hodin a isli sme domov. vyspala som sa z toho, a prisaham ze si nepamatam vobec nic, mozno nejake zablesky. neviem preco som tak konala, milujem svoje dieta aj rodinu aj zivot, a nikdy by som si ho vedome nevzala, hlavne nie bezdovodne. a ano asi sa pytate preco to tu sem pisem, ved odpoved je jasna, nepit vobec ani prilezitostne, to vsetko viem. ja zacinam skor rozmyslat nad tym, ci nemam nejaky psychicky blok, chcela by som to riesit, lebo vobec nechapem preco to takto je...nesmierne toho lutujem, a dlho sa nebudem moct z toho spamatat, nehovoriac o susedoch, vcera zastavili manzela ci ma doma mlatil...citim sa priserne..a dakujem ze neboladoma dcera, mohla som jej velmi ublizit -myslim psychicky. chcela by som vediet, ci ste sa s tym niektora nestretli, alebo nepoznate sposob ako by som mohla prist na koren problemu, nepomohla by hypnoza alebo nieco podobne? alkoholu sa budem vyhybat, to mi pisat ani nemusite. dakujem za odpovede