Ahojte baby, prosím vás radu. Minulý týždeň som zistila, že som tehotná, sono ma ešte len čaká, ale lekár mi to už podľa hcg z krvi potvrdil. Mám ale za pár mesiacov 42 a vôbec sa stým neviem zmieriť. Jedno dieťa už máme takmer 15 ročné, keď mal 3 začali sme sa snažiť o druhé. Nedarilo sa ,podstúpili sme rôzne vyšetrenia v heliose manžel spermiogram katastrofa, ja alergia na spermie a už malo zdravých vajíčok, podstúpila som 3 inseminácie, IVF som odmietla. Akosi som sa časom zmierila s tým, že teda druhé nebude, keďže verdikt bol že prirodzene to nepôjde, takže za tých 11 rokov sme si nikdy nedávali pozor, lebo najskôr sme chceli a potom sme vedeli že sa nič nedeje tak načo sa pchať antikoncepciou. A zrazu v 42 toto. Neviem čo za náhoda aká konštalácia hviezt, či plán toho tam hore toto je, ale ja sa však z toho vôbec neviem tešiť, napriek tomu že ešte pred 4 rokmi sme sa tak urputne snažili a dúfali, teraz to neviem prijať. Mám strach so všetkého, či bude bábo ok, či ja budem ok, či to ešte zvládneme. Predsa len zabehnutý život, dobrá práca, komfort, syn už parťák na športy, samostatný. Neviem si predstaviť znovu celý ten kolobeh, prač, choroby.
Celé noci viac menej nespím, iba rozmýšľam. Na jednej strane si neviem predstaviť umelé prerušenie, asi by som si celý život vyčítala, že som dobrovoľne zabila dieťa, a viem že mnohé baby by za dieťa dali čokoľvek aj v 45tke. Na druhej strane všetky tie obavy.
Tiež si uvedomujem, že tak nečakane ako prišlo do života toto tehotenstvo a pripraví nás o určitý štandard a komfort, tak môže v sekunde do nášho života vstúpiť nejaký úraz či choroba, a stane sa to isté.
Mali ste niektorá takého isté pocity? Prejde to? Alebo sa môže stať že to neprijmem vôbec? Uvažujem či nenavštíviť nejaké psychológa, nerada by som sa dostala do nejakej depky, lebo už teraz som taká, že ma nič nebaví, nič sa mi nechce robiť. Iba rozmýšľam, a plačem, a zasa rozmýšľam. Všetci okolo ma povzbudzujú, že to dám, že nemám rozmýšľať nad zlým, mám okolo seba rodinu, nie som na to sama, no napriek tomu sa vôbec neteším.
Ja že napíšeš 50+, keď “vyšší vek”. Nuž stalo sa, práve napriek tým problémom to ber ako taký zázrak 🤗 podstúp všetky dostupné vyšetrenia, držím vám veľmi palce, omladnete 🙂 tiež ma zaujíma, čo vraví manžel.
Joooj žienka tak to prišlo trosku neskôr ale prišlo tes sa 🙂 určite chod na platené testy či je dieťaťa v poriadku ale potom sa už len tes ❤️
Ako keby som citala o sebe takto pred rokom 😁 presne poznam tie pocity, obavy, doma vsetko zabehnute, deti odrastene, super praca, urcity komfort, ja som mala vycitky, ze sa nedokazem ani tesit na maleho. Par dni po porode som mala narodeniny...41 rokov 😅 maly ma 4 mesiace a musim povedat, ze stastnejsia som nikdy nebola ako teraz a neskutocne si to uzivam a som vdacna za tuto situaciu a za vsetky moje 3 deti.
Chápem ťa. Už nie je ten správny čas. Myslím, že v tomto veku by ti prípadný potrat, ak sa preň rozhodneš, schválil aj lekár.
Daj si čas, je to šok ale dieťa ste chceli len prišlo trošku neskôr.
Ja som bola na tom presne ako ty. Už dve pomerne veľké deti a vtom tehotná znovu. Úplne nešťastná som bola, muž ešte viac. Napriek tomu sme sa rozhodli si dieta nechať. Žiaľ, potratila som a vtedy sa v nás niečo prebudilo a obaja sme zatúžili po ďalšom bábätku, dokonca aj pubertalny syn chcel. No potratila som aj druhýkrát. Teraz sama neviem co robiť. Vek podobný tvojmu, no tá túžba po bábätku je obrovska
Ja si myslím, ze obavy sú úplne normálne na začiatku tehotenstva. Aspoň ja som tiež mala pri oboch deťoch, a to obaja boli vytúžené, síce druhého som čakala, že bude s trocha väčším vekovým rozdielom.... V tvojej situácii teda sú tieto obavy úplne na mieste, je to normálne, celý váš život sa otočil naruby.
Vyhľadať psychologa, alebo poradňu Alexis, je podľa mňa veľmi dobrý nápad. Oni ti vedia reálne pomôcť, ako to spracovať, prijať, rozhodnúť....
Daj si cas na rozmyslenie, mam cerstvo 43 a tiez by som to musela dlho rozdychavat ale tiez by som dieta zabit nevedela... Drzim palce nech sa rozhodnes co najlepsie. Myslim ze ako prvorodicka by si bola stara, ale uz si druhorodicka a 42-43 nie je koniec sveta. Napriek tomu tiez by som bola vystrasena/sklamana/nerozhodna/nahnevana, cize chapem ta, ale presne ako si napisala...tam hore ma s vami niekto este plany... drz sa
42 to je v pohode vek tiež sme neplanovane napriek antikoncepcii
a uprimne užili sme si ho najviac to posledné,
ano skus psychologa ked si takto na tom
ano vzdáš sa na určity čas komfortu ale zase máš opatrovatelky, dá sa to zvladnut , baby na kočikovanie .. nosiče, dieta spi a ty pracuješ ... nebrala by som to že sa to nedá
paradoxne tretí bol najlahší pôrod taky by som želala každej a najkratší, na 4 den po pôrode som bola fit ani som neverila že som rodila vôbec . najlepšie spalo a bolo aj najzlatšie , ako sme sa vytrapili vynervovali pri prvom tak uplny opak
Ak pises, ze by si si cely zivot UPT vycitala, tak nie je o com, dietatko si nechaj. Asi by ta to nicilo.
Áno, navštív psychológa, odporúčam z vlastnej skúsenosti.
Ale ved to je super.....budete si druhé babo užívať......prežívaš to preto tak...lebo si staršia a zodpovednejšia.....
Vždy si pomyslím aké to mala generácia pred nami......neboj sa zvládnete to.....držím palce
Napriek ochrane sa to stalo aj nám a sme za to radi. Ja by som psychicky horšie niesla "plánované" tehotenstvo v takomto veku. Pri každom screeningu som si teraz vravela, že už keď sa to napriek všetkým opatreniam stalo, tak tu má s nami byť. Mala som šťastie aj na gynekologa, ktorý ma netlačil nasilu k amniocentéze a pod., vedeli sme, že si dieťatko necháme. V podstate mi žiadny lekár nedal najavo, že som už stará. Tehotenstvo som zvládla ukážkovo. Dieťa je dar.
@maciatkolulu no manžel je na tom podobne ako ja, má zmiešané pocity lebo on má ešte o 4 roky viac ako ja, raz sa teší a povie čo ako bude, po dnešnej noci ako syn chytil záchvat kašľa lebo je chorý, tak zasa skôr strach a vraví, že si to nevie predstaviť zasa absolvovať všetky laringitídy a strach. ale tak muži to celkovo asi berú inak ako ženy, hlavne nemajú tie tehotenské hormóny, ktoré zo mňa raz robia levicu ktorá by vybojovala aj neviem čo a raz chútiatko hodné psychiatra.
@januska12323 áno máš pravdu chceli, veď aj dom sme stavali s 2 detskými a muž doteraz stále vravel, že čo s takým veľkým domov, jedna izba prázdna ako detská. Tak už nebude, len to spracovať v sebe asi potrvá
Do života vám prišiel zázrak. Neboj zvládneš to , zvládnete to všetci . Váš syn bude veľký brat a bude si súrodenca chrániť či to bude brať či sestra . Neboj sú aj staršie mamičky čo otehotneli a zvládli to a zvládajú . To či sa môže stať niečo napr za 3/5 rokov sa kľudne mohlo stať aj teraz . A určite si nad tým tak neuvažovala pred tým ako uvažuješ teraz . Pozri pre svoj kľud a naladenie sa že máš pod srdcom svoje druhé vysnívané dieťa ( i keď prišlo neskôr ako málo ) zajdi k odborníkovi. To že nad tým uvažuješ že či navštíviť myslíš ešte racionálne a nechceš zájsť na zlú cestu . . Držím palce ❤️ a Gratulujem
@marhulka13 tak to ma veľmi mrzí. Ako keď som si robila test najskôr tam nič nebolo tak som ho hodila pod vankúš, že večer ho vyhodím. Trošku sklamanie že falošný poplach z meškanie krámov, Ale išla som za 15 minút do izby po veci že ho vyhodím cestou nenápadne a zrazu 2 čiarka - zbledla som hneď , strach všetko začalo vo mne. Niekedy sa pristihnem pri tom, že možno by som bola radšej keby to bolo mimomaternicové alebo to odišlo prirodzene bez výčitiek svedomia. Potom zasa, že ak sa to po 11 rokoch už stalo, asi mi tam hore niekto chce niečo naznačiť a mala by som byť vďačná. Veď mám ešte kopec spolužiačok, ktoré sa ešte len teraz vydávajú a plánujú rodinu, alebo tiež teraz nedávno porodili.
@ina2405 môžem sa opýtať je v tomto veku amniocentéza povinná respektíve odporúčaná? alebo aj nejaké iné špeciálne vyšetrenia?
Ja som mala 41, prvé 38, ale nechcela som, aby bol sám, a myslím, že syn bude nakoniec tiež rád, že nie je sám...moja spolužiačka mala 13r dcéru, keď zistila, že čaká druhé, dcéra bola nahnevaná a nechcela súrodenca, a potom o nejaký čas povedala - ako sme bez neho mohli žiť...
grochal košice na sono , a potom je síce plateny ale stoji za to TRISOMY test Complete, určite bude o nom vedie gyn
Povinné nie je nič.. treba byť pripravený na to, že napr.triple testy vychádzajú zle zákonite kvôli veku. Mne vyšlo riziko DS 1:100, odmietla som ďalšiu genetiku a išla som len na morfologický ultrazvuk, aby sme sa pripravili na prípadný zdravotný problém. Malý je zdravý.
vôbec na amino nemusíš ist ak u grochala a test máš v poriadku, pozr si web stranku chodí sa 2x - odborník na toto - Fetalecho.sk
ďakujem vám baby, veľmi mi to pomohlo, že ste viaceré toto zažili a zvládli ste to. Možno po tom prvom sone, keď bude počuť srdiečko sa vo mne niečo zlomí. Ak nie tak skúsim tú odbornú pomoc.
@ina2405 presne toho sa obávam, že niektoré tie testy sú skôr štatistické porovnanie a vystrašia budúci mamičku. Kolegyňa mladá 29 ročná čakala bábatko s mužom inej rasy, a vyšli je zlé testy aj tá kostička čo sa meria. Bola tiež na tých genetických testoch , aj tam jej niečo malé ešte vyšlo, ale amnio tiež odmietla aj ked ju lekár tlačil to nej. Malý je dravý, tá kostička preto nesplňala normu lebo partner bol černoch vysoký oni majú trošku inú dlžku kostí tým pádom. Ale chudiatko do 20tt bola úplne v strese z toho celého.
Úplne opisujes moje myslienky, že keby potratim sama, tak nemusím všetko sa samé vyrieši a pod. Potom keď som na sone videla to srdiečko, postupne ako sa formuje a hýbe, tak mi prišlo ľúto, že som takto uvažovala. Z krvi sme si dali zistiť všetky choroby a pohlavie babatka a keď som zistila, ze to je dievčatko, hneď sme jej meno dali. No potom prišlo krvacanie, pobyt v nemocnici a o našu malinku sme prišli. Doteraz mam odložené všetky fotky zo sona a denne si na ňu spomeniem aj keď je to viac ako rok
Chápem..nám vychádzali všetky merania dobré, nosová kostička bola viditeľná, NT 0.8. Môj gynekológ ma sám upokojil, že podľa neho mi tie triple testy vychádzajú zle iba kvôli veku. On vedel, aký mám postoj k tehotenstvu aj v prípade vážnych VV a rešpektoval to.
Amnio je uplne v pohode vysetrenie, ak ti kvoli vyssiemu veku vyjde ten tripple test pozotivny, tak ta na nwho poslu.
Manzel ma 45, tiez nebol velmi za dalsie dieta, ale myslim zw twraz je rad. Nakoniec, bude to hlavne na tebe(myslim tehotenstvo a prvych par mesiacov starostlivosti).
Mne napr.z tripple testov DS vysiel 1:75. Vzhladom na to, ze som vedela uz v tom case, ze s dietatkom budem sama, isla som na amnio. Prisaham, ze doteraz neviem povedat, co by som robila, kebyze mi vyjdu zle vysledky. Nastastie s v takej situacii nebola. Amnio bola inac uplne v pohode, mna to takmer vobec nebolelo, je to rychly zakrok. A to ti drzim palce, aby tie pekne pocity prisli s prvym pohladom na srdiecko babatka. U mna prisli totiz az niekedy v 8.mesiaci. Bola som hotova z toho, ze sa netesim. Hrozne som si to vycitala. Chcela som to velmi zmenit, ale nevedela som ako. A potom to prislo 🙏 a po porode ani nevravim. Laska na prvy pohlad, najvacsia na svete ❤🤗
Rodila som tretie v skoro 43 r.twraz má 18 a nič lepšie našu rodinu nemohlo stretnúť.Ak chces napíš mi IP.podebatujeme.
A manžel ako?