Rada by som sa spytala na skusenosti po tom, co vam bola diagnostikovana zavisla porucha osobnosti na partnerovi. Ten kto tym presiel, vie ze je to problem z detstva ked bolo dieta tyrane a snazilo sa o to, aby ho rodicia lubili, snazilo sa byt dobre a posluchat, aby si zasluzilo ich lasku.
Ako ste sli na to aby ste sa mali radi? Vobec to neviem. Neviem odkial zacat a co robit. Ako ste sa popasovali s vytycovanim hranic? Ako ste zdolali to, ze uz nemusite pomahat, uz nemusite ustupovat, uz nemusite byt ta skvela, chapajuca, v kazdom ohlade empaticka, ze sa nemusite bat presadit svoju potrebu a pochopit, ze aj po jej povedani vas partner neopust? Ako sa vam potom v buducnosti po pochopeni sameho seba a vylieceni darilo v pripadnom vztahu? Nespadli ste do recidivy? Poprosim Vas zdrzat sa nevhodnych komentarov a poziadam o skutocne poznatky.
a
Njn. Akoze..co tu ocakavas..je nad vsetky ocakavania. Psycholog/psychiater pomoze skor. Drina na sebe. Vztahu. Vystupy a pady...o tom je zivot. Zazracne to nezmizne. A tvoja osoba je tym poznacena dosmrti..
Smer kvalitny psycholog, treba spracovat traumy z detstva, pochopit, odpustit a naucit si mat sam seba rad. Ked sa budes mat rada, nedovolis, aby ti ini ublizovali. Je to cesta...