Veľmi stresujem

16. feb 2024

Ahoj, ako by som mala začať môj stres, nakoľko pokiaľ niekto blízky ochorie ja začnem stresovať, pretože mám strach o toho človeka, nedokážem vôbec zaspať, zostane mi na vracanie, preháňa ma, nedokážem ďalší deň ani nič zjesť, rada by som sa s tým naučila žiť ako to zvládať, keďže toto nie je normálne a hovorí mi to každý okolo

bublinka1426
16. feb 2024

psychiater. 🍀

13matka17
16. feb 2024

Ja mám to isté, asi mame hlúpu povahu, ja okrem iného hneď myslím na najhoršie a už pochovávam seba aj blízkych. Trpím depresiami, aj sa liečim, ale je to o stave mysle, treba veriť a snažiť sa myslieť na to že všetko bude fajn aj ked viem, že sa to nedá

martinmmartin
16. feb 2024

Skus mozno vystupit zo svojej komfortnej zony . Ak si mlada tak skus nejaky dobrovolnicky pobyt niekde kde ludia riesia problemy "na zivo "ktorych sa ty tolko bojis lebo si doteraz zila v "zavetri" realneho zivota.
Starobince , alebo dobrovolnictvo v krainach tretieho sveta a podobne. Zistis ze veci ktore mas ako stres patria neodmyslitelne i zivotu (aj tvojmu) a ludia ich prijmaju s pokorou ktora tebe chyba. Naucis sa odhadovat co je fakt velky zivotny pruser od ochorenia ktore mame kazdy dvakrat za rok. A naucis sa reagovat adekvatne.

64jarka64
16. feb 2024

Mám to isté a musela som začať chodiť psychiatrovi

derdia
16. feb 2024

Depresia, uzkost.... Bude to len horsie. Vyhorene baterky. Pred 14 mesiacmi som sa na to zacala liecit. Mam 1000 krat lepsi zivot. A to som aninevedela, ze som chora😔keby som vedela, nezila by som tak 5 rokov😔

autor
16. feb 2024

@derdia
Ak sa smiem spýtať vyhľadala si psychológa alebo rovno psychiatra, lebo si začínam uvedomovať, že musím s tým niečo robiť a preto má zaujíma či stačí keď si nájdem dobrého psychológa, ktorého začnem navštevovať alebo rovno treba psychiatra

autor
16. feb 2024

@13matka17 presne úplne rovnako to niekedy mám

derdia
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
derdia
16. feb 2024

Ja som v novembri 23,sla na pokec k psychiatrovi, ze proste co si o tom mysli. On sa ma len spytal, ze ako dlho takto fungujem... Na tom som mu s plcom povedala, ze asi od porodu.... Takze 5 rokov😔a dal mi tbl..
Ale ja som bola v zufalom stava, ja som schudla 10 kg, a nespala vobec v noci atd. Hrozne to bolo ako som denno denne trpela.
Aj tak som vsak sklncila v januari na pn. My sme sa stahovali a vela sluzieb v praci atd... A hlavne vsetko som chcela stihnut, lebo som malapocit, ze mi nieco utecie...on mi vtedy sice povedall, ze ludia v takomto stave, idu rovno napn, ale samozrejme ja som pokracovala v starom style zivota... Takze vlak ciel stale dalej a len k jednej stanici.... A bac v januari na pn, uplne na dne. 5 dni som len spala.... A odvtedy sa to zlepsuje... Odkedy som spomalila, a vyhodila vsetky nepodstatne veci a samozrejme poctivo uzivala lieky...