Úzkostné stavy z intimity a sexuality
Ahojte. Pred časom som si prežila traumatický zážitoka aj keď mám pocit že som to spracovala tie pocity sú vo mne stále. Strach nedôvera obavy.. Vyústilo to až do uzkostnych stavov kde ma stisne na hrudi cítim hrozný tlak a zovretie niekedy až nevoľnosti. Črtá sa mi krásny vzťah a on o tom vie čo sa mi stalo. Má so mnou trpezlivosť aj dá sa povedať že mu verím. No keď sa ma ide dotýkať alebo sa so mnou zblížiť znova nastúpia tie úzkosti. Vytvorí sa bariéra a ja to vzdám a nedovolím aby k niečomu došlo. Zruším to hneď v zárodku. Bojím sa že sa mi tieto stavy budú opakovať už do konca života a že nezazijem milovanie nakoľko to pre mňa znamená len stres a nepohodu. Už aj keď k niečomu ide neviem vypnúť a naladit sa v hlave milión myšlienok ktoré nejde utíšiť a potom to nemá zmysel keď som totálne nepritomna. Nejaké rady? Odborníka nechcem. Nemám odvahu spovedať sa cudziemu človeku. Chcem skrz to prejsť vlastnou silou. Kde začať?
ani trochu vina ti nepomoze sa uvolnit? 🙂 nemyslim zakazdym 😀, ale aspon na ten prvy raz.. aby si nahradila zazitok lepsim
nevieme aký traumatický zážitok si prekonala a aká silná je posttrauma. Je to tvoja vysoko intímna vec a forma negatívneho prežívania. Úvodná časť tvojho príspevku prezrádza že si traumu nespracovala, nech sa akokoľvek snažíš samu seba presvedčiť. Pri každej intímnej chvíli vychádza ako tieň a repríza zlého filmu. Veľmi by som ti priala, aby si to zvládla sama, no neviem či sa ti to podarí... Ak nechceš problém riešiť prostredníctvom odbornej pomoci, tak ako? Čo, a aký prístup by ti mal pomôcť? Intimita, trpezlivosť, láskavý prístup od partnera? To je síce pekná predstava, ale ty potrebuješ pracovať sama so sebou a svojim prežívaním. Ty potrebuješ traumu spracovať, vedieť žiť a fungovať sama so sebou 24/7. Asociáciu nepríjemného zážitku ti môže vyvolať hocikedy vôňa, zvuk, intonácia hlasu, podobné prostredie, formy správania, sprostá forma humoru, práve vo chvíľach, kedy by si to najmenej čakala. A to nechceš. Skús neodmietať psychologickú pomoc, odborná pomoc je odborná pomoc, to je bez debaty. Na začiatok sa skús "oťukať" na linke dôvery. Opačný koniec telefónu ťa nevidí, má láskavé, trpezlivé ucho, bez posudzovania a odsúdenia, má ucho, ktoré ti rozumie. Možno ti to začne byť sympatické a zmení tvoj pohľad na terapiu. Bola by škoda ak nie. Držím palce, veľa sily a vytrvalosti do lepších dní v budúcnosti.
https://ipcko.sk/dusevne-zdravie-si-pyta-svoju-...
https://linkanezabudka.sk/
tu sú len dve možnosti: pomoc odborníka alebo sa s tým trápiť bez výsledku sama. Odborníka si zavrhla, tak ti ostáva tá druhá možnosť. Ale keďže sama vidíš, že to nezvládaš, dúfam, že ti časom dôjde, že na to psychológa treba. Otázka je len, koľko času a možno kvalitných potenciálnych partnerov dovtedy stratíš
Autorka napis mi.
Ako sama vidíš, napriek tomu že si si myslela že už to máš spracované, nie je to tak. Nemáš to vyriešené a myslím si že sama bez pomocí to ani nevyriešiš. S tým treba pracovať pod dohľadom odborníka.