Úzkostná a panická porucha
Ahojte, od rozvodu s exmanzelom trpim silnym tinnitom v usiach (piskanie) ktore sa vzdy pri strese zhorsi plus mi to spustilo panicke zachvaty a uzkost, rok som brala AD ale po vysadeni sa o par mesiacov vsetko vratilo v este horsom svetle ako pred nimi. Strasne panicke zachvaty neschopnost pracovat starat sa o rodinu depresie… Teraz som opat na AD a taktiez ma caka psycholog. Chcem radu od niekoho kto ma podobnu diagnozu ako sa nad nou naucil vyhrat a fungovat bez liekov. Dakujem ♥️
@dori2 ahoj, nechcem znevazovat Tvoje povolanie, je to narocna praca, ale clovek, ktory si prechdza znova relapsom panickych atakov, uzkosti tak Tvoj koment nebol zrovna povzbudzujuci, "ze lieky su na nic"
Mnoho ludi by to rado zvladalo omnoho lepsie a hlavne aj bez liekov ak by boli psychologovia viac dostupny, zial. Nie su
@trgypadl no lieky na tuto diagnozu su ako prelepit si naplastou otvorenu zlomeninu nohy- nanic…ciastocne suhlasim s tym co pises- psychoterapia je na slovensku malo dostupna. nas system je v tomto zly- kym ziskas cerfitikat na riadne vykonavanie tejto praxe je to neuveritelne zdlhavy, financne narocny proces.
nic to nemeni na tom ze uzkost panicke ataky maju v standardoch primarnu liecbu psychoterapiou…
@dori2 dovolim si oponovat pri tazkych stavoch su zial lieky nevyhnutost a aj dana psychoterapia Ti neurobi zazrak na pockanie, ale je to dlhodoby proces..... clovek, ktory nema možnosť psychterpie hned, tak ten sa chyta kazdej slamky, aby vystupil z toho kolotoča prezivania...
Je to smutne, ze teoriu mnohi psychatri, psychologovia ovladaju,ale zial pacient ju v praxi moze malokedy využiť
Papier /standard znesie, ale realita je niekde inde
@trgypadl no dovolim si ja oponovat- psychoterapii sa venujem 4 roky a panika s uzkostou su No1 v skladbe pacientov. mas pravdu v tom ze je to slhodobejsi proces ako uzit liek, ale zas tak dlhodoby tento typ terapie nie je…
ja nie som uplne proti liekom, ale u vacsiny pacientov je moja skusenost taka ze sa to vylucuje. pri psychoterapii sa stava ze ćovek nie je scjopny “spravit krok vpred” lebo sa to robi cez “neprijemne zaziztky a stavy” ktore sa ma clocek naucit zvladnut lepsie. zial liek je v tomto pripade totalna brzda. na preklenutie obdobia kym sa dostanu do terapie- ano. ale nie dlhodobo. lebo vacsina tych liekov (anxiolytik) je zial navykovych
@dori2 mas aj vlastnu skusenost s panickymi atakmi a uzkostami, alebo pises cisto na zaklade toho, co si sa ucila v skole?
Prepac, ale pokial skusenost nemas, tak nepis, ze lieky su barlicka a nanic. Je nas tu xy takych, ktore sme sa zo vsetkych sil snazili pri uzkostiach vyuzit mozne aj nemozne, len aby presli. A nepomohli nam (mne) ani drahi sukromni psychologovia, ktori mali vsetky mozne psychoterapeuticke kurzy, ani bylinky, motivacne knihy ani cvicenie a priroda. Len a len lieky, a plus k tomu vsetko vymenovane ako “dopomoc”.
K tvojim teoriam iba tolko, ze som roky chodila k psychoterapeutke, ktora sama brala AD a nehanbila sa za to. Prva vec, ktoru mi na sedeni povedala bola, ze ak budem mat kedykolvek pocit, ze mi nepomahaju a citim sa horsie, tak ma nasmeruje na psychiatricku a mam si dat predpisat AD. Po 2 rokoch to bolo jedine co mi pomohlo, a to som naozaj skusila vsetko, co sa dalo.
@dori2 aj majster tesar sa moze utnut... Ja robim nieco 10 rokov, a stale mam pocit, ze sa mam este co ucit.... Nie vzdy sa davaju anxiolytika k AD, a nie kazdy si na ne vytvori zavislost, kazdy Pacient je individuálny..... Tak by si zatial mohla poradit takemu pacientovi, kedze lieky su na nic, ze co by mohol robit dovtedy pokial sa dostane na psychoterapiu, asi si hodit maslu.....
@dori2 este k tomu dodam, ze clovek trpiaci silnymi uzkostami a panikou nevie fungovat v beznom zivote, to nie je o tom ze idem do prace, uzijem si vikend a buduci tyzden skocim k psychologovi, ktory ma zazracne vylieci. Je to hrozny boj, neviem ci som v zivote zazila nieco narocnejsie ako sa pretlkat zivotom pri uzkostiach, nedokazala som si robit pracu ani na 30% a kazdy den bol utrpenim. Jedine co mi kedy pomohlo boli antidepresiva, aj ked som sa na zaciatku zaprisahala, ze ich v zivote nebudem brat.
@hankab
@trgypadl dievcata mrzia ma vase tazkosti, s uzkostami mam aj vlastnu osobnu skusenost, a nepisem to co je v knihach ale to co je moja skusenost z praxe. ako psychoterapeut mam len smiesne 4roky, preto aj hore pisem zacinajuci, ale v praci tohto povolania som 13rokov.
moja skusenost je ako pisem- liek ako barlicka popri terapii je brzda terapie.
@hankab
@trgypadl a este dodam aj ja- psychoterapia nepomoze tiez kazdemu. je vela ludi tak zaseknutych vo svojich tazskostiach a tak nevediacich prekrocit urcitu hranicu ze sa skratka z miesta nehnu…terapeut nie je carodejnik co zamava prutikom a je to. je len “sprievodcom” na praci cloveka na sebe. takze ak “nechce” resp. “nemoze” clovek co ma tazskosti, len tazko sa to zmeni. vela ludi sa boji v psychoterapii lebo je to praca cez prekonavanie neprijemnych pocitov a prezivania. poriadne uzkosti a panika vela ludi preziva silno somaticky a maju pocit ze zomru, takze chapem ze sa boja… ale ina cesta nie je
@dori2 ale je, co by nebola.
Ja som teda otvoreny clovek a dokazala som sa rozpravat o vsetkom so psych. a rozoberat aj veci, ktore boleli. Nemyslim si, ze som “zadubena” vo svojej hlave a nechcem si nechat pomoct.
A co ludia, ktori trpia uzkostami a depresiami iba kvoli tomu, ze ich mozog neprodukuje potrebne hormony? Aj takym pomoze psychoterapia? Lebo to je podla mna vec fyziologicka a rozhovor ju nevyriesi.
@dori2 Ja som pacient, ktory s tymito problemami zije uz vyse 20 rokov. Za ten cas som chodila k niekolkym terapeutom, dokopy su to cele roky psychoterapie. Dve terapeutky boli vynikajuce a terapie u nich mi naozaj zmenili zivot a pomohli urobit hlboke vnutorne zmeny. Ale po tych rokoch mozem skonstatovat, ze s tymito problemami to jednoducho nepomohlo. Ano vyrazne sa mi podarilo odburat uzkosti z konkretnych veci, strach z buducnosti a podobne. Ano ovela menej stresujem kvoli drobnostiam. Ano viac si sama seba vazim, viem sa za seba postavit. Ale stale to mam. Uzkostna a panicka porucha je podla mna v mnohych pripadoch naozaj nejaka porucha nervoveho systemu, ktory proste zacne produkovat uzkosti a panicke zachvaty bez toho, ze by sa clovek naozaj niecoho bal. Ja to mavam aj ked napriklad prezeniem fyzicku aktivitu, ked som na prilis rusnom a hlucnom mieste, ked mam PMS, ked mam dlhsie vysoku horucku, po silnejsich chorobach, ked som unavena a dokonca aj ked sa z niecoho velmi tesim. U mna teda nezaberaju ani AD, jedine benzodiazepiny, ale tie samozrejme nic neriesia, skor vyrobia novy problem. Takze s tym jednoducho uz len zijem. Ja psychoterapiu odporucam, kade chodim, no zaroven si myslim, ze ma svoje limity, co sa tyka tychto diagnoz.
@majuska1515 Mne to zial od prveho zachvatu uz nikdy nepreslo, ani s liekmi. Casom som sa s tym ale naucila zit a v podstate mi to v zivote v nicom dolezitom nezabranilo, mam vsetko, o co som kedy stala (okrem plneho zdravia). Psychoterapia urcite pomohla v tom, ze si nevyrabam zbytocny stres tam, kde netreba. Ale co mi pomaha najviac, je upokojovat nervovy system. Pomocou roznych relaxacii, masazi, kludnej prijemnej hudby alebo ticha. Odburavam co najviac ruchov, nemame ani telku. V dome mame prijemne prostredie, prirodne materialy, vela dreva. Velmi pomaha manzel, ktory sa vela venuje malemu a dopriava mi cas na oddych.
@marianarem ahoj, som rada za tvoj prispevok lebo ma velku vypovednu hodnotu. uz v uvode terapie sa zvyknu oreberat limity terapie a medzi tie patri presne to ci pises- ze u niektorych ludi tazkosti len zmierni, nemusia vymiznut celkom.
panicke ataky sa u vela ludi objavuju aj nadalej, ale clovek uz vie ako ich “zastavit” resp zvladnut tak ze je to unosne. kvalita zivota je nesporne vyznamne lepsia.
su aj ludia, u ktorych vymiznu, resp ich frekvencia je minimalna.
je vyborne ze si si nasla vlastne sposoby zvladania, a ze mas aj podporu v okoli.
a suhlasim co pises o liekoch v tychto pripadoch.
zelam ti vsetko dobre ;)
Ja som mala zato, ze psycholog by mal byt v kooperácii s psychiatrom , ale niekedy mam pocit, ze je tam urcity druh rivality.... Kazdopadne kazdemu kto to zvlada psychoterapiou, ci liekmi, ci zmenou zivotneho stylu, tak im prajem nech sa im dari, a nech maju co najmenej prejavov💞
@trgypadl paaaani, ak to vyznelo ze ja som proti psychiatrii tak ani omylom :D na psychiatrii sama prscujem a viem presne ako je nutna spolupraca tychto dvoch odvetvi. len skratka ta spolupraca je vyznamnejsia pri inych typoch diagnoz… takako pri psychotikoch je terapia takmer 0bodov a gro je liek, pri uzkosti je to opacne
Tak ja som skúsila lieky aj na depresiu aj na úzkosti a nepomohli. Otupili trochu zmysly a to je všetko. Takže ja si myslím, že psychoterapia, snaženie sa sú dôležitejšie ako lieky. Z depresií mi pomohla zmena myslenia. A úzkosti, postupne prekonávať nekomfortné situácie. Ale nie je to stopercentné, ale toto podľa mňa nie je len diagnoza, ale povaha. Sú ľudia, čo sú veľmi opatrní, boja sa všetkého a sú aj takí, čo naopak neboja sa ničoho a riskujú, neuvedomujú si riziká, často aj kvôli tomu zle skončia. A preniesla som si to aj z detstva, aj z výchovy aj povaha po predkoch, obe staré matky z oboch strán boli také, mama taká je, takže ťažko očakávať, že ja bude úplne iná.
@majuska1515 ahoj, ja ako klinicky psycholog a zacinajuci psychoterapeut ti len chcem povedat ze toto su tazkosti ktore sa v terapii naucis krasne zvladat. dufam ze natrafis na skutocneho zerapeuta co ti bude vediet pomoct. drzim paste (p.s.lieky su v tomto pripade nanic)