Ahojte, je tu niekto kto sa už niekedy stretol s takýmto problémom? Už večer pred tým ako mal ísť do práce vám je zle od žalúdka, nedá sa vám zaspať, stále myslíte na to čo zas bude v robote, čo budú hovoriť kolegovia, šéf... Ráno sa zobudíte o pár hodín skôr ako mate vstať, s úzkosťou, triaškou.. Poznáte to?
@janapeterjana ďakujem, verím tomu ze v dnešnej dobe to zažíva veľa ľudi, len by som chcela vedieť co im na to pomáhalo a ako to vyriešili...
@caroline_ a je to len teraz v tejto praci? Myslim len v tomto obdobi? Predtym tam bolo ako? V pohode, ci od zaciatku zle? A predosle prace? Podla tychto otazok si zodpovies, kde je problem. Ci je to problem len momentalne v tomto obdobi, ci si viac vystresovana, ci na teba sef tlaci, ci sa pokazili vztahy a pod. Dovolenku si mala? Bol oddych od prace? Ak ano a ziadna zmena v tvojom pocite, treba zmenit pracu a hladat inde. Ak bol s tym problem aj predtym treba vyhladat psychologa pretoze potrebujes prist na pricinu tohto stavu. Ja som mala az krce v zaludku a byvalo mi zle ale to bolo tesne pred mojou vypovedou, pretoze ziadna praca nestoji za to aby si si znicila zdravie....pouvazuj kedy to nastalo a co sposobilo tu zmenu. Drzim palce.
@caroline_ Nepomohlo mi na to asi nic. Len som si kazdy den vravela, ze aj tento den musi nejako skoncit. Snazila som sa zatvorit do svojej bubliny, dat si v robote sluchadla a iba minimalne pocuvat reci kolegov. Hned ako odbila, isla som prec, niecim sa potesila, kupila si oblecko a neskor som stresy aj zajedala, ale teda toto neodporucam. Doma som sa snazila zamestnat hlavu niecim inym, hoci to neslo...
@zuzikak no ja mam takéto obdobia už od školy, okolo 14 rokov mi zacali úzkosti aj sociálna fóbia, mala som strach chodiť do školy, išlo mi srdce vyskočiť z hrude keď som si spomenula ze by som mala ísť pred tabuľu a pred všetkými niečo rozprávať... Radšej som povedala ze nič neviem nech mi dajú 5ku len nech mam pokoj a môžem si naspat sadnúť do lavice.. Neskôr som kvôli tomu začala chodiť aj poza školu, nikto mi nerozumel pre mňa to bol obrovský stres a tlak... A v robotach to bolo ako kde, tiež som dosť pomenila zamestnania... Teraz sme sa presťahovali do nového mesta z manželom a v momentálnej práci je to o ničom... Robim v malých potravinách, nemám tam ani co poriadne robiť, nechodí tovar, som tam od všetkých o 40 rokov mladšia takže som tam za mladú standu co nič nevie.... Mne tie úzkosti aj zmizli no v tejto práci sa mi objavili opäť..
@janapeterjana ja momentálne sedím v čakárni u Dr a idem sa vypísať na týždeň. Viem ze to nie je riešenie ale pri predstave že by som zase mala ísť do tej prace mi je zle.... Ale určite si hľadám aj niečo iné....
No baby v prvom rade si to treba upratať v hlave, nemyslieť stále nato zle ale skúste myslieť na pozitívne. Odrobím si v práci, dostanem výplatu, kúpim si niečo poteším sa, pôjdem s rodinou na výlet a podobne jednoducho myslieť pozitívne a netreba myslieť nato čo bude v práci a sú ľudia ktorý majú omnoho ťažšiu prácu. A keď je to ozaj tak zle a neviete si to v hlave upratať, nedá sa to, stále myslite len nato jedno tak buď odporúčam nájsť odbornú pomoc alebo skúsiť vymeniť prácu ale vymeniť ju nie len za takú že potrebujem peniaze tak sem idem robiť ale vymeniť prácu za takú ktorá vás baví, napĺňa, budete sa do nej tešiť, bude to váš život a nebudete si vedieť inú prácu predstaviť. Takú si treba nájsť a potom bude aj hlava zamestnaná úplne niečim iným a nie len tými negativitami. Držím palce ✊
najlepsie by bolo, ak by si si medzi kolegynami nasla nejaku tu spriaznenu dusu a ver, ze by ti tam bolo hned lepsie. to vypisanie ti nepomoze, ba naopak si myslim, ze to len odsuvas, neriesis a bude to len horsie potom
@caroline_ vieš ako sa dá vysporiadať so stresom? fight or flight, čiže buď budeš bojovat, alebo zvolis “útek” z nepríjemnej situácie. Ty, čo robis, tak utekáš, miesto toho, aby si sa postavila problemu celom. Sorry, ale čo už môže byt hrozne na praci v potravinach? nehovoris, že by si v praci bola obeťou mobbingu. Vieš si predstavit iné zamestnania lekár, policajt, právnik, učtovník, ako sú takýto ľudia pod tlakom a že ti aspoň majú mat nejaký oprávnený strach z prace, lebo majú v rukach osudy ľudí, či zodpovednost. V prvom rade začni na sebe pracovať. Daj si métu, že minimálne oslovis 5 cudzich ľudí denne(nech ti poradia cestu ako sa dostat na nejakú ulicu, či ti nemajú rozmeniť peniaze na autobus, príhovor sa psickarovi, čo to má za rasu a aká je starostlivost o take plemeno, či oslov mamičku na ulici, že má krasne dieťatko, ako je staré, proste hocico, aby si bola nútená komunikovať s ludmi a potlačila svoju sociálnu fóbiu). Všetko, čo pociťuješ, je len v tvojej hlave, keď nebudeš s týmito vecami bojovat, bude sa to len zhoršovať a budeš ešte viac trpiet úzkosťou.
@caroline_ to je velmi neprijemne, viem si predstavit. Ako radia dievcata - problem treba riesit a postavit sa mu celom. Ak to nezvladas sama, ziadna hamba navstivit psychologa. Je to osoba, ktora ti poda obraz z vonku a ak bude treba predpise lieky. Velakrat uz len samotna terapia pomaha. Vyhladaj nejakeho a urcite ti pomoze sa s tym vyrovnat. Uzkosti su uplne bezna choroba, ktora sa da riesit.
Nastastie som to nikdy nezazila, kedze svoju pracu som milovala a pevne dufam, ze po materskej sa tam opat vratim 🙂
@caroline_ treba si najst pracu, ktora Ta bavi. Viem, ze v dnesnej dobe je to tazke, ale takto budes trpiet stale. Momentalne mam tiez pracu, do ktorej chodim nerada, lebo ma hrozne nebavi a mam aj nocne triasky z toho, pritom je to praca kludna, ba az nudna, niekedy mam pocit, ze zbytocna. Viac sa tam klebeti, ako robi, a to mi vadi. Takze necakaj a hladaj, drzim palce.
Pre teba by bolo teda asi najvhodnejšie, keby si robila niekde úplne sama a nemala kolegov, správne som to pochopila?
Aj ja som na tom bola podobne,hrozny stres z roboty... kedze sme sa snazili o babo a teda myslim ze hlavne kvoli stresu sa nedarilo, odisla som z roboty... uz nasledujuci mesiac potom som otehotnela :D
Ja som to mala v bývalej práci - boli na mňa kladené vysoké nároky, kolegyne som mala, čo celé dni len intrigovali a ohovárali, okrem toho som robila s ľuďmi, to je tiež kapitola sama o sebe. Do práce som ráno išla s plačom, večer som prišla a išla som spať, aby som na prácu nemusela myslieť,
Keď som prácu zmenila, stal sa zo mňa šťastný človek a dodnes ľutujem, že som to nespravila skôr.
Dobrá psychologička ti vie urobiť testy aj ohladom práce,aký typ práce by si zvládala robiť,pre teba to zrejme bude niečo samostatné,bez kolegov.Zrejme si ešte mladá,potom b ysi si podla toho mohla príp. aj vzdelanie doplniť.Hlavne to nerieš hodením sa na PN,to je neustály útek od problému a nič sa tým nevyrieši,akurát momentálne naštveš tie staré kolegyne,lebo v tých horúčavách budú musieť robiť aj za teba.
@caroline_ ano bud zmen pracu ak nie treba cas, cas vsetko vyriesi podla toho co ti vadi v praci bud kolegovia resp praca. Nebavi ta praca??? Mozem zavolat a pokecame
@caroline_ jasne, ze ano. Drzim palce, aby si co najskor nabrala odvahu a pracu zmenila.