Úzkosť po prepustení z nemocnice

Prezil traumaticky zazitok, nie kazdy sa s tym dokaze rychlo (a sam bez pomoci) vyrovnat. Nejaka konzultacia s psychologom by nepomohla?

@babulkomale nie

@vanilkovazmrzka myslime, ze by pomohla, je vsak ten typ, co by k nemu nesiel. Je problem ist aj k obvodnemu 🤷

Moja mama práve leží na JIS-ke s pľúcnou emboliou. Tiež sa obávam, čo bude.

Je mi to luto, asi velmi nepomozem, ale moze popisat moju skusenost. Minulu jar sa nam stala taka neprijemnost, ktoru nechcem specifikovat, aj ked to skoncilo nastastie asi vsetko v poriadku. ale odomnklo to vo mne akoby novu dimenziu strachu, nakolko som nikdy necakala, ze take nieco sa nas moze vobec tykat. Mala som aj noci ked som nezazmurila oko, doteraz mavam uzkosti, stahuje sa mi zaludok len ked sa nieco k tomu okrajovo pripomenie. Skusam si davat magnezium, persen.
Ak on zazil novy strach, boj, a vidi co vsetko a ako rychlo sa moze pototo...dava to zabrat psychicky, skuste sa rozpravat aspon spolu ked nechce ist k specialistovi.

@grof_monte_christo och to ma mrzi, drzte sa 🙏

@autor Ďakujem. U nás bola embólia len špička ľadovca, zlyhali jej aj obličky a má problém aj so srdcom.

@euie rozumiem, je fakt, ze doteraz s nicim podobnym v styku nebol, takze to muselo byt pre neho urcite traumatizujuce. Persen uziva tiez. Tiez mava stavy, ze nevie spat, chodi mu to po rozume. Rozpráva sa s nim tazko, sam nevie (nechce?) definovať, coho sa vlastne boji. Kazdopadne vdaka za podelenie sa so skusenostou ❤️

Pravdepodobne sa prvykrat stretol so smrtou. To cloveka bud vystrasi, alebo posilni.
Kazdopadne to moze byt traumatizujuca skusenost prave pre ludi, ktori sa nenaucili spracuvat svoje emocie, boli zvyknuti ich bud potlacat alebo dat rychlo pozornost inam.

@babulkomale stretol a aj bol sam na jej pokraji. Dakujem za postreh ❤️

Čo najskôr odvyknúť od Lexaurinu a čas pomôže. Náš tatko to mal tiež a doma, keď už sa dostával naspäť do rutiny, plus pozitívne zážitky, zlepšilo sa to.

Ak ma az take uzkosti, ze nevie byt sam, tak cas mu nepomoze. Odporucam co najskor psychologa.

@lenka098123 kolko casu prosim asi potreboval? Pozitivne zazitky su dobry napad, pre svokra su svetlom nase deti. Bohužiaľ aktualne vsetci chripkujeme, sme odizolovani, tieto dni aj noci zvlada tazko..

@mistymay33 cez den to zvlada, problemom su pre neho noci. Vravi, ze nevieme, co je to samota..

Boji sa, ze smrt si po neho pride v noci a bude sam... Je to ludske, psycholog by mohol pomoct, ale mozno aj rozhovor by pomohol, na co v noci mysli, ked nemoze spat, co si mysli, ze by mu pomohlo (okrem vasej pritomnosti), z coho ma najvacsi strach... Mozno keby pomenoval, coho konkretneho sa desi a co by vtedy mohol urobit, by mu pomohlo sa s tym vyrovnat...

Tu ziadny cas nepomoze, skor naopak, ak sa to nebude riesit, moze sa to este zhorsit. Je to vacsinou uzkostna porucha, kludne sa k tomu mizu pridat panicke zachvaty. On v skutocnosti velmi trpi, nakoniec to ani nemusime nazyvat diagnozou, jednoducho ma velky strach. No kto by nemal 🤷‍♀️. Bez ohladu na to ci by chcel alebo nie, k psychologovi by isiel, podmienila by som to nocnymi navstevami. Musi sa dat dokopy, ak bude treba tak aj psychiater. Kazdy den na cesrtvom vzduchu, nejake pozitivne zazitky, pozitivne stretnutia, pozitivni ludia okolo neho. A postupne by sa to mohlo zlepsit. Ale necakajte, lebo len horsie mu bude

Pár týždňov, kým začal lepšie spávať, on je taký typ človeka, ktorý sa hneď musí nejako zamestnať fyzicky aj psychicky a zaradiť sa do života, to mu aj dosť pomáha. Ale mal obrovský a dovtedy nepoznaný strach, hlavne v noci.

Moja starká toto zažila pred rokom o takomto čase. Bola na jiske vyse dvoch týždňov, keď sa vrátila, cca 3 týždne sa u nej striedala moja mama a teta. Budila sa v noci, mala nočné mory, nevedela byt sama.
Starka si toho zažila za svoj život až až, ale keď som sa pýtala, tak vravela ze tento zážitok bol najhorší v jej živote.
Prešlo to, už si nepamätám ako, ale prešlo. Teraz funguje ako pred tým.

@maja22
@liv1
@lenka098123
@lucia13022023
Dakujem vsetkym za nazory ❤️ Rozsirili ste mi obzor, uz tomu chapem omnoho viac