Ahojte. Často tu citam staré príspevky. Od Vianoc mi začala silná úzkosť (pred tým som často mala panické záchvaty ale vedela som aby presli.)
A z tej úzkosti mi prišlo do strašnej derealizacie. Zozaciatku to bolo v pohode, len som sa bála chodiť do nákupných centier a podobne. Momentálne už asi dva týždne bojujem s tým ísť vobec do obchodu. Mám pocity že som v sne že už si nepamätam na svoj starý zivot a že sa zblaznim. Chodím ku psychologické ale tá mi dala len autogenne tréningy lebo nechce aby som hneď brala lieky. No posledné dva dni už som začala chodiť do skoly robila som vzdy niečo a dnes som po všetkých povinnostiach si dala polhodinového slofika. Zobudila som sa bilo mi srdce a znova extremny odporný pocit toho že nezijem že sa mi niečo stane. Mám neurol ktorý mi dala kamarátka keby mi bolo veľmi zle lenže sa ho bojim pokial ho nemám priamo od psychologicky. Tá mi dala termín až na 7.2 a neviem bojim sa aby sa to ešte viac nezhoršilo. V bratislave zijem sama na vysokej a teraz mám ísť domov k rodicom na vikend a nechcem aby sa mi to tam stalo a aby sa omna bali. Máte nejaké skúsenosti ako to zastavit alebo ci keď to niekto mal tak či ste sa toho zbavili? Strašne sa bojim že už nikdy nebudem sama sebou. Meditujem, snažím sa mat dobre pozitivne myslienky ale keď pride ten stav zrazu neviem čo so sebou.
@milik7068 Jednoznacne k psychiatrovi. Je to des, kolko tychto poruch teraz je, v podstate denno-denne sa tu objavi niekto s podobnym problemom. Bude asi treba lieky a odlahcit a upokojit pretazenu nervovu sustavu.
@milik7068 psychiater da lieky, psycholog by mal riesit tie stavy uzkosti preco su atd. Ja som o derealizacii pocula ci citala, ale ked som mala take stavy, tak som vobec nevedela ze to je to...az psychologicka. Ak je to naozaj derealizacia, tak tam treba urcite lieky. Ja som nevedela uz doma fungovat pri detoch pri takych stavoch a jedine lieky zabrali.
Myslim, ze zakladom su tie uzkosti...z coho su a pod...a to by mala s tebou preberat psychologicka.
Ak tvoja psychologička verí, že to môžeš zvládnuť bez liekov, určite vidí, že máš v sebe schopnosť zvládnuť to. Dôveruj jej aj sebe samej, cvic autogenny tréning, meditácie, keď sa blíži úzkosť, skús sa ukotviť v čase a priestore, napr. sústredením na zmyslové podnety - pomenuj veci, ktoré vidíš, vône, ktoré cítiš, zvuky, ktoré počuješ, čoho sa môžeš dotknúť. Obavy, že sa ten stav znovu vráti, ti zhoršujú stres a zvyšujú pravdepodobnosť, že sa to stane. Viem, že je to asi ťažké, ale skús naopak pripustiť, ok, môže sa mi to stat, prinajhoršom si dám neurol, určite nie je návykový po prvom použití. Možno si ho nikdy nebudeš potrebovať dať, ale ak ti má zmierniť úzkosť, maj ho stále pri sebe. Prípadne zavolaj psychiatrovi, dá ti termín, nejaké lieky a zvážis, či si ich vezmes alebo ich len budeš nosiť so sebou a ten pocit, že prinajhoršom mám poruke lieky sám o sebe môže zmierňovať úzkosť. Bojíš sa, že rodičia si budú robiť starosti. Je to od teba veľmi nesebecke, ohľaduplne a statočné, no duševné ťažkosti nie sú hanba ani niečo, čo treba skrývať, aby sme nebodaj nezaťažovali svojich blízkych. Každý z nas má právo byť zraniteľný, nebyť dokonalý, mať ťažšie chvíľky. Ak sa budeš priveľmi upinat na to, aby sa ti ten stav neobjavil u rodičov, sama na seba kladies ďalší náklad a môžes si privodiť viac úzkosti. Skús pripustiť, že to proste môže prísť, ale máš stratégiu, ako to skúsiť zvládnuť - meditáciu, liek, ... Držím palce 🙂
@anarx Ďakujem veľmi pekne! To má ozaj povzbudilo. Dakujem všetkým, vzdy som si myslela že som silná a že dokážem všetko potlačiť čo sa mi veľmi darilo no ťažko sa mi na samu seba pozerá s myšlienkami na to že už nikdy nebudem sama sebou. Ďakujem za rady, určite sa budem snazit nech nepodľahnem panike. A ten nápad s liekmi po ruke je obzvlášť super. Presne mám vzdy vsade ten neurol ale vzdy aj keď som mala pocit že už som sa úplne zblaznila, radšej som išla popratat cely byt než si nakoniec dať tabletku. Takze dakujem aj za to. Určite sa obratim aj na psychiatra, trvá to mesiac no nepriala by som to ani najväčšiemu nepriateľovi.
@milik7068 chod k psychiatrovi