Úzkosť, depresia a pocit samoty

Ahojte. Mám 25 rokov. Mám dvojročnú dcérku, ktorú vychovávam sama. S ex nežijeme spolu zhruba rok a pol . Počas svojho života som si prešla kadečim ( smrť otca v mladom veku , mama trpiaca depresiou, ťazky rozchod po 7 ročnom vzťahu plná zápletiek, súdne dotahovačky kvôli vyzivnému ). Stále som sa cítila byť silná. Ale mam pocit, že je toho na mňa veľa a viac neznesiem . Zabíja ma samota. Aj keď mam okolo seba ľudí mam dcérku ale nedokážem sa radovať. Nie je taky deň, aby som sa nerozplakala len tak z ničoho nič. Túžim znova milovať a byť milovaná. Ale nejde to . Som natoľko sklamaná, že si nedokážem predstaviť znova s niekym začať. Potrebovala som to len niekomu povedať. V mojom okolí nie je nikto kto by to pochopil a mamku tým nechcem zaťažovať . Rozmýšľala som nad tým ze by bolo fajn navštíviť psychologa/ psychiatra ale neviem ci je to potrebné. Aj keď tieto pocity vo mne pretrvávajú od tej doby odkedy sme ostali samé.