Uvažujem, že skončím so životom

4. júl 2022

Baby, zvazujem ze ukoncim svoj zivot,aj ked sa velmi bojim,co bude nasledovať,ked to spravim...trapim sa velmi kvoli x veciam a uz x rokov,zlozite detstvo, navstevujem psychológa i psychiatra, ale nejak extra to nepomaha....straca to tu uz vyznam pre mna....nevladzem,aj ked stale verim na zazraky a ze raz to slnko vyjde.....

mimi3008
4. júl 2022

Mas partnera? Deti? Alebo ak aj nie, urcite mas pre koho zit, niekoho, koho zivot nebide mat bez teba vyznam a ked to spravis, bude sa citit tak, ako ty teraz. Tak im to nerob. O tychto pocitoch musis povedat svojmu psychologovi, psychiatrovi. Ale nerob to.

autor
4. júl 2022

@mimi3008 nie,nemam partnera ani deti....som uz po 30....

nafka0483
4. júl 2022

Stale ver ❤️ Bude dobre... mozno to potrva dlhsie ale bude. Zver sa hned psychologovi aj psychiatrovi, potrebujes spravne lieky.

neanonymna
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
thoughtfulweirdo
4. júl 2022

Nezvazovala si hospitalizaciu a nastavenie na liečbu pod dohľadom? Ak ti nevie psychiater pomôcť, hľadaj iného. To je ako s hocijakým iným lekárom, nie každý zubár vie opraviť každý zub, tak aj nie každý psychiater vie pomôcť každému pacientovi. Veľmi, veľmi ti držím palce

pribinak
4. júl 2022

Prosím ta, ešte dnes si nájdi psychiatra

ysseba
4. júl 2022

A čo by sa muselo stať aby to tvoje pomyselné slnko vyšlo? Čo by bol ten zázrak aby ti bolo dobre? Čo konkrétne ti chýba?

hebba25
4. júl 2022

Chod na psychiatricku pohotovosť. Tam ti pomôžu

motylik273
4. júl 2022

Niekedy staci samota a vyrovnanie myslienok

terezaaa777
4. júl 2022

zlatíčko,treba určite vymenit psychiatra!!!!!!!!!!!!!! sto pro sa ti dá pomoct,ale vymen psych

domka15_
4. júl 2022

Odpoveď máš v názvu článku.... Uvažujem..
Nieje to ešte tak zle neboj, horšie by bolo keby si napísala "Chcem"
Je veľmi dobré, že o tom píšeš, hovoríš. Keď niečo ta tak veľmi trápi treba sa vyrozprávať, nájsť niekoho kdo ty bude rozumieť čo cítiš, a nájsť dôvod prečo si v takomto stave. Treba začať pracovať na sebe, aby odstránila okolo seba všetko negatívne, začni myslieť pozitívne. Nie vždy je život ľahký, bohužiaľ sú chvíle kedy to chce človek vzdať.... A vtedy je treba najviac zabojovať. Bojuj za seba a svoj život, a pracuj na tom aby si sa jedného dňa otočila späť, a bola rada že si to nevzdala, verím tomu že to dokážeš. Prvý krok si spravila.... A ten najdôležitejší - hovoríš o tom, a hľadáš pomoc. To je veľmi dôležité❤️

bebemonika
4. júl 2022

Nerob to, pomoc tu je. Kľudne mi píš. Som na tom podobne. Skús iného psychológa. Možno zmena liekov.

zahrajzlato
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
aliii3
4. júl 2022

Skús hľadať a robiť veci, čo ťa bavia, napĺňajú a ono to pôjde postupne. Asi by som tiež aj nad zmenou psychológa pouvažovala. Pretože niekto iný ti môže poskytnúť aj iný pohľad na veci.

sabina_71
4. júl 2022

Je dobré, že o tom hovoríš ale treba zmenit doktora. Mala som obdobie ako ty kedy som nás tým uvažovala. Chcela som to, v podstate rozmýšľala nad vhodným dnom. A potom prišiel zlom kedy som si uvedomila že to môže byz aj lepšie a začala hľadať radosti v malickostiach. Teraz mám prácu, uaporidany život, a síce to nie je vždy ľahké jedno viem, keby to vtedy spravím pripravím sa o vserko to krásne čo sol zažila a zažívam. Veci sa vedia rýchlo zmenit ako k zlému tak aj dobrému. Hlavne aby si v tom nebola sama ❤️

andreasmola
4. júl 2022

Napis mi ip 🙂

vlcik1
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
anonym42
4. júl 2022

Skús čítat bibliu... ja som vďaka nej našla pokoj.. spoznala som Boha , urobila pokánie a prijala Ježisa do svojho života... Skús sa modlit

lucyluska
4. júl 2022

Ahoj, pocity poznám... úplne ťa chápem.
A rozumiem ľuďom, kt to naozaj spravia, tá bolesť je silná.
Pred rokmi som mala tiež také pocity, neverila som že to bude lepšie...a som tu.
To som bola aj veriaca a pýtala som sa, kedy to už skončí...a nekončilo.
U mňa tento proces uzdravenia začal v roku 2017, ujmy z detstva... odpustenie mame. Boh mi pomohol odpustiť...postupne ma uzdravoval, vždy vez nejakú duch.obnovu, Medjugorie ..atd.
Teraz po rokoch cítim pocity šťastia, depresie nemám...som šťastne vydatá, začala som pred mesiacmi k terapeutke chodiť, tiež mi pomohla, lebo úzkosti som dostavala z práce najme.
Teším sa zo života...a že budem mať baby jedného dňa.
Keď chceš pokecať...a chces trošku viacej vedieť, nasmerovať ozvi sa.
Mne len Boh pomohol...inak už by som zo zúfalstva na cintoríne bola.

pepokral
4. júl 2022

Ahoj, niesom baba ale tiez som si presiel tym ze som to chcel skoncit. Teraz s odstupom mozem napisat, ze som potreboval uverit ludom co mi chceli pomoct. Ja konkretne som uveril jednej terapeutke ze moj problem ma riesenie. A toho som sa drzal. Nepomahali mi lieky, vysadil som ich a nasiel som si psychologa. Prvy mi nesadol, nasiel som si dalsieho a nastastie ten sadol. Musel som sa otvorit a zmierit sa stym, ze sam sebe nepomozem a vobec si nerozumiem. A tam zacalo moje lezenie z diery. Odvtedy sa venujem mojmu dusevnemu zdraviu. A je mi dobre. Kazdy problem ma riesenie, to je moje posolstvo pre teba. Ak by si potrebovala pomoct najist psychologa, ktory ti sadne, rad ti pomozem. Napis mi. Drzim palce

lenkakravcova
4. júl 2022

1. Never na zázraky. To je zbytočné. Len budeš zúfalá, keď neprídu. Uvedom si, že si na tomto svete kvôli niečomu.
Ak by si tu nemala byť, tak by si tu proste nebola. Každý z nás má svoju cestu, svoje skúšky a hlavne - svoju úlohu. Možno si myslíš, že tvoja úloha je nanič. Že jediné čo robíš je práca a nákupy potravín.. No v skutočnosti možno aj keď to nevieš, vchádzaš do ciest mnohých ľudí, ktorým pomáhaš nájsť ich smerovanie. Je to dosť často o náhode.
Zamysli sa, načo by si sa dožila 30tky v zdraví, ak by si pred sebou nemala ešte určitú úlohu?

2. Uvedom si, že si pre ľudstvo ako celok dôležitá, aj keď sa ti to nezdá. Skús premýšľať nad touto svojou úlohou.
Ak nevymyslis nič iné, vyskúšaj sa zapojiť od nejakej charitatívnej činnosti. Napr pomoc chorým deťom, alebo dôchodcom, nákup susede, postaraj sa o zvieratko z útulku. Potrebuješ sa cítiť potrebná a užitočná. Každý z nás to potrebuje.

kajdapajda
4. júl 2022

Krásny vek! Hore hlavu. Prosila by som o pomoc pána Boha. Dokáže pomôcť, odľahčiť, odbremeniť a uľaviť v akomkoľvek rozpoložení. Zver sa Bohu, pre neho sme všetci dôležití! Sú aj výborní kňazi a spoločenstvá veriacich, ktorí ťa navedú!
NEVZDÁVAJ TO!!!

wayway
4. júl 2022

Nerob to, prosííím. musí existovat riešenie🤗. aj mña poznačilo detstvo, či skôr obdobie dospievania. doteraz mávam depresívne stavy. ale velmi ma zmenil „zasah zhora“. ked som vázne zvazovala samovrazdu, v jednej chvíli mi došlo, ze Boh je a má ma rád. znie to zvláštne, nábozenské „bláboly“ a „nabozensky sebaklam“ som odmietala. bolo to však tak bytostné, akoby sa Boh dotkol priamo môjho srdca. paradox zivota. vtedy som pochopila čo znamená verš z Biblie “poznajte pravdu a pravda nás oslobodí”. cítila som Bozie odpustenie (ze v Kristovi mi je vsetko odpustené) a bola najslobodnejší a najštastnejší človek na svete. ale skoro všetko má svoje ale😅. hoci som sa vtedy zmenila fakt o 180 stupnov, časom opat fazovito objavili depresívne stavy. teraz ich však beriem ináč - za prvé ked to na mna v plnej sile príde, uvedomím si, ze je to len pocit, ktory pominie (mám skôr reaktívnu depresiu), za druhé ich beriem ako súčast mojej povahy, za tretie sa snazím dbat o moje psychické zdravie - najhoršie sú izolácia a nedostatok oddychu. pri negatívnom zmyslani mi pomáha opriet sa o Bozie zaslúbenia. som vdačná za všetky dobre veci v mojom zivote. akceptujem ze som v istom ohlade zlomený clovek, viem si poplakat ale viem sa na zaklade sebaakceptacie aj vzchopit a zabojovat. videla som dokument o mladom muzovi ktory skočil na trat v metre. prezil ale je na vozíku. a konečne má vôlu zit. pochopil ze sa dá zit inak a ze ma druhú šancu. verím ze ty zmysel nájdeš aj bez vozíka. ked máš chut napíš mi. raz som si uz uz niečo spravila a zachránil ma telefonát bratovi. poznám tu hroznú bolest duše. obyčajné ludske spojenie dokáze vela.🌷