Ahojte žienky, mám takú otázočku. Trpím popôrodnou depresiou ale už cca dva týždne mám taký pocit ako keby ustupovala, upravil sa mi spánok a nemával uzkosti. No kde tu ma ešte popadne taký strach či všetko zvládnem alebo čo ak mi cvokne a niečo spravím dieťaťu ( samozrejme by som to nespravila nikdy ) len mám v sebe také obavy. Ešte síce necítim tú pravú maminkovskú lásku ale o dieťa sa starám ako mám. Ustupovalo to aj Vám nejako takto postupne?
Presne takto, postupne, pomaly. Ja som sa snažila nemyslieť ani o deň dopredu. Len tu a teraz byt
Áno tak postupne to išlo. Prvý polrok bola agónia, potom sa to zlepšovalo pomaly a od deviatich mesiacov som okay a veľmi som si to začala s dcérou užívať. Už má rok a konečne je všetko tak ako má byť. Držím ti palce, zvládneš to. Je to šialená životná zmena, začiatok treba pretrpieť 😅 ale potom keď je dieťa už väčšie je s ním strašná sranda.
A mali ste aj slabšie dni ? Myslím v tej fáze zlepšovania ? 😊
Ja našťastie nie, ale lekar ma varoval, že sa to môže stať. Hlavne aby som nebola sama. Mne to trvalo cca 3 týždne v prvom tehotenstve
áno, je to super a na dobrej ceste 🙂 hlavne neživ mozog zbytočným strachom "čo ak" bud v prítomnosti, neprepínaj sa a postupne sa z toho dostaneš. ja som si naozaj začala uživat maleho ked mal 4 mesiace. nie si v tom sama a zvladas to určite najlepšie, ako vieš 🙂 ♥