Ženy obraciam sa na Vás s prosbou tie ktoré máte skúsenosti s umieranim doma. Takmer pred rokom mi zomrela pre mňa veľmi blízka osoba na rakovinu v nemocnici. Viem ze chcela zomrieť doma. Bola tam 2 týždne už len ako leziaci pacient- do nemocnice šla ešte po vlastných. Posledne dni pred smrťou sa stále pýtala domov. Nevzali sme ju na odporúčanie Dr žeby sme to nezvládli- podávanie liekov, kyslíkovy prístroj, manažment bolesti, horuciek atď. Žiaľ ja si to vycitam a v kuse myslím na to ze koľkým sa podarilo nechať svojich blízkych zomrieť doma, čítam články od rôznych odborníkov a tam píšu ze je to pre chorých veľmi ťažké umieranie v nemocnici. Neviem sa s tým absolútne vyrovnať v kuse na to myslím ze som mala urobiť viac. 😪 Je možné skutočne ľudí ktorí majú dg rakovina+pridružené dg, keď im zlyhávajú organy vziať domov a nechať ich zomrieť doma? Vzali ste si domov človeka keď to Dr neodporucali? Do nemocnice už sama chcela ísť nedarilo sa nám zvládnuť stav doma aby ju zastabilizovali co sa im aj podarilo po týždni, posledný týždeň už problémy nemala ale bola častejšie mimo seba, väčšinu dna prespala a vtedy sa nam začala pýtať domov. Kedy ste si vy vzali blízkych domov? Dostávali výživu a lieky do kanyly? Brali ste si ich domov v akútnom stave? Museli resp mali ste niekoho zabezpečeného zo zdrav personálu? Aky je postup co všetko ste potrebovali aby ste si svojich blízkych mohli nechať pri sebe?
Pred rokmi sme boli v podobnej situacii. Babka zomierala na rakovinu pluc. Metaztazy uz vsade - na kostiach, v mozgu... Otec posledny rok nepracoval a staral sa o nu doma. Ale umrela v nemocnici. V domacich podmienkach jej uz nedokazal poskytnut tu starostlivost. Obrovske bolesti, zachvaty. Tiez velmi chcela zomriet doma ale nedalo sa. Nedokazali by sme jej tu starostlivost poskytnut. Boli sme za nou v nemocnici kazdy den, minimalne niekto, neumrela sama a ani rodicov, ani mna so sestrou vycitky neprenasleduju. Hlavne otec, ako jej syn urobil vsetko co bolo v jeho silach, ale ta opatera doma v takom stave bola nad jeho moznosti.
otec mal silne bolesti ... mama ho zanielsa do nemocnice a tam mily doktor povedal,cos nim oni maju robit ved aj tak umiera (rakovina) mama narobila krik vzali ho dali mu aspon lieky od bolesti a oblbovaky a do rana zomrel.. lepsie ako doma v bolestiach a cakat na pohrebakov etc ...
Moja mama umrela na rakovinu pred 20 rokmi v hospici. Do poslednej chvile mala starostlivost zdravotneho personalu, lieky a pod. Neviem si predstavit ako by som to zvladla doma. Zbytocne sa nemuc, zapal sviecku. Uz odpociva v pokoji
Ak by bola poriadna paliativna starostlivosť, potom by si mohla mať takého človeka doma. Faktom totiž je, že tie najsilnejšie lieky a adekvatnu odbornú starostlivosť môže podať len odborný personál. Teda nemocnica, hospic, mobilný hospic.
Je to strašné, pod aký tlak sa rodiny dostávajú a nikoho z kompetentných to netrápi.
Myslim, ze ludia chcu umriet doma kvoli strachu zo smrti. Nechcu byt sami( co v nemocnici asi budu) ked to pride a chcu byt doma s blizkymi. Ja ako zdrava matka malych deti by skm nechcela aby ma deti videli v bolestiach umierat aby mali na mna posledne spomienky zko sa trapim v bolesti a agonii. No hovorim ze som zdrava a mozno naivne si myslim ze mam este kopu casu a vidim to inak. Mozno keby som vedela ze mam len par dni hodin chcela by som byt s detmi. Ale aj tak si myslim ze posledne hodiny; minuty je to cloveku jedno. Ze je v takom predsmrtnom " tranze" a vnima svet inak.
My sme tak spravili. Maminu sme mali doma. Kontaktovali sme mobilný hospic, chodili k nám každý deň+nonstop bola sestrička alebo doktorka na telefóne.
Čítam mu, že , lepšie ako doma v bolestiach?!" Prečo, doma takisto sú podávané lieky proti bolesti aj infúzie tak isto ako v nemocnici. Som zato strašne vďačná a som presvedčená o Tom, že sa nám teraz s jej odchodom ľahšie vyrovnáva. Že bola doma, s nami, boli sme s ňou posledné dni nonstop. Keď už začala odchádzať ohlásili sme jej súrodencov všetci sme boli pri nej, držala som ju za ruku a srdiečko. Toto by sa v nemocnici nedalo.
Môj svokor zomrel na začiatku tohto roka doma. Svokra sa oňho starala veľmi, ale tiež už bola na pokraji síl. Bolel ju chrbát, potom mala také stresové návaly. Už som jej vravela, že by si mala oddýchnuť a svokra by sme dali aspoň na týždeň do nemocky. Nestihli sme to, svokor zomrel doma, ale on už iba ležal nič nevnímal, ani nehovoril. Keď zomrel bolo pred obedom, až o štvrtej prišla pohrebná služba ho zobrať, dovtedy ležal doma. Bolo to také zvláštne to čakanie, ale tiež sme boli všetci pri ňom do posledy. Ako to vnímal on netušíme...
vedela by si podat infuziu , niekto zvykne bluznit ,vedela by si zvladnut tieto stavy
skus si pohladat na nete teraz je o tom dost člankov aky je to proces , na psychiku pre ludi čo su pri nom dost, odchadza termorelgulacia je mu teplo, vyzlieka sa ti
ano v nemocnici podaju lieky do kanyly ked ju vytrhne vedela by si ju zaviest znova a ošetrit
záchranka ti nepride hned ako potrebuješ ale do 5-10 min
tie posledné chvile vraj človek aj tak nevnima
máš v meste hospic ? lebo doma ti max pride záchranka,ak si nemala podmienky doma ani si nevyčitaj
skôr je smutné že v takýchto štádiach ked je to nezvratne nechajú zomierat tak dlho ludi, zviera nie ,
Svokor zomrel doma mal rakovinu hrubeho creva, podrobnosti neviem neboli sme vtedy ešte spolu s mužom. Nemyslím žeby z toho mala svokra traumu, skôr bola rada ze to bolo takto ako niekde v nemocnici. Dokonca mu aj zavrela oči.
Rozumiem tvojej bolesti, aj mne zomrela mamina v nemocnici a dlho som si to vycitala. Ale uz to nezmenime. Stalo sa. Pri umierani je dolezite podrzat cloveka nielen za ruku, ale hlavne modlitbou, aby zvladol ten posledny boj, ked satan najviac bojuje o ludsku dusu. Modlit sa za blizku osobu sa da aj doma a tym tej dusi poskytujes duchovnu pomoc, ktora je vtedy najviac. Modlit sa za nu mozes aj po jej smrti. Prestan sa umarat vycitkami, co by bolo, keby... Odpust sama sebe, lebo v tej chvili ste robili to, co sa vam zdalo najlepsie. Vy ste nemali v umysle tomu cloveku skodit, prave naopak, chceli ste, aby trpel co najmenej. Vas umysel bol dobry, to je dolezite. A ten clovek to vie. Tak sa uz netrap, modli sa za pokoj tvojej duse a aj tej zomrelej duse a on pride, ver tomu.
@martul nie každy má v meste mobilny hospic a opatrovatelská služba nie všade funguje ako má , respektivne ano ale sukromna a nie každy si ju môže dovolit , mestký urad má sice opatrovatelky ale to musiš ratat tak dva mesiace kym vypapieruješ a splníš podmienky
ano aj ja som si myslela však do pohody a tá realita to bola iná dlažba
S dobrym timom paliativnej starostlivosti, ktory sa venuje starostlivosti o ludi co chcu dozit vo svojom dome by sa to dalo, a tak to aj funguje vo vela statoch - o.i. To setri poistovniam nemale peniaze. V podstate pacienta mas doma napojeneho na morfinovu pumpu, ma infuzie, pozicaju ti polohovaciu postel a mas lekara a zdravotnu sestru na telefone+navstevy v bydlisku tak by sa to dalo a samozrejme s pomocou viacerych clenov rodiny, lebo jeden clovek na jedneho terminalneho pacienta je vcelku dost
@taynee vieš čo, ja si to tiež vyčítam... vlastne všetko, čo som mohla a neurobila som pre maminu ☹ že zomrela sama v noci v nemocnici a aj keď sa domov nepýtala a niekoľko dní bola v kóme, aj keď som denne za ňou chodila, neustále musím na to myslieť aj po rokoch...😢😢
@sara07 zvycajne ma clovek zavedenu kanylu a infuznu pumpu - jedine co by si sa musela naucit je vypnut to ked dotecie flasa alebo vymenit flasu
@prasiatko30 a ked si ju vytrhne ? ked bude mat bluznenie ?
@prasiatko30 ano toto všetko čo píšeš funguje ale nie niekde v hladovom udoli, možno vo väčších mestách ano ale v tých menších ta proste nechaju napospas
@sara07 keby keby boli by sme v nebi - preco si myslis, ze vacsina ludi bluzni? Ked je clovek s kontrolovanou bolestou tak lezi tak akoby lezal v nemocnici a ak by bol funkcny palitivny mobilny team tak zavolas tvojej mudr a komentujes jej situaciu, zvycajne pri nejakej urgencii by ti odporucila zavolat pohotovost alebo rzp - ak by nemohli dojst oni a rzp by dokazala znovu zaviest kanylu. Zase to nie je, ze ti vypne respirator a clovek do 5 min zomrie lebo nedokaze dychat sam
A teraz mi povedzte, podla toho co tu citam, ci je humanne nechat cloveka zomierat v bolestiach a cakat kedy to jeho telo nezvladne a umrie? Zvieratam poskytneme humanny odchod zo sveta a pre ludi je dovolena eutanazia len v niektorych krajinach.
Pritom by si clovek zvolil, ci chce umriet doma alebo v nemocnicy prisla by sa rozlucit cela rodina a nasledne by doslo k zakroku.
@prasiatko3záchranku vieš vždy zavolat ano
ale väčšinu sa učiš podla návodov ako preležaniny ako polohovat za jazdy z netu, záchranka pride pichne pripadne niečo na ukludnenie ale ked začne bluznit ty nevieš ako to zvládnut, ako reagovat čo robit
zažili sme si to minulý rok pri prastarkej, viem o čom píšem , nie u nás niektore veci nefunguju, informacie čo môžeme kde si ako vybavati internet
Svokra zomrela pred pár rokmi na onko ochorenie. Tá choroba ju doslova zozrala.
Svokor o nemocnici nechcel ani počuť, on sa chcel starať, ale keď v realite videl ten stav a čo všetko to obnáša, tak sám usúdil, že toho by nebol schopný
To chce viac ako jedného človeka, už len manipulácia s ležiacim človekom je mimoriadne náročná, starostlivosť napr o otvorenú ranu, hygiena, kŕmenie, polohovanie, podávanie liekov je kapitola sama o sebe, ti ľudia často už nedokážu ani prehĺtať, praskajú im žily, ….
Ideálne je nájsť hospic, mat šťastie na voľne miesto. Tam sú často neobmedzene navstevy, môžete so svojim príbuzným byt toľko koľko chcete
Nevycitaj si takúto vec, naozaj treba reálne zhodnotiť či by si vedela byt doma a zvládať starostlivosť
Lebo ten odchod mize trvať podstatne viac ako 2 týždne. Niekedy sú ľudia ležiaci a odkázaní na pomoc aj mesiace
Môj otec zomrel doma a mal rakovinu. Darček k 70r 3 nádory a metastázy už snáď všade. Nič lepšie sa nám všetkým nemohlo stať ako ho mať doma a tráviť s ním spoločný čas od začiatku až po koniec, v čase keď fungoval aj v čase bdelej kómy, kedy už nemohol síce komunikovať, ale vnímal všetko, čo sa deje okolo a mimikou dal najavo, keď sa mu niečo nepáči. Odchádzal s pokojom a venoval nám všetku zostávajúcu silu. Doteraz nechápem ako sa zrazu z takéhoto stavu dokázal posadiť, pozrieť sa s kľudom naľavo na brata, do stredu na mňa a napravo na mamu, ako sa pozrel do očí a my ho držali na ruku a ako vydýchol. Ako pri maminom oslovení Jožko ešte mal silu znovu otočiť hlavu a pozrieť sa na ňu a dal jej posledný dušičkový výdych. Ako si určil, že odíde presne o 12.00, kedy sa s posledným výdychom rozvučali kostolné zvony ( ako rodina sme vždy začali obedovať v ten čas ). Odišiel ako kráľ v kruhu rodiny, držali sme ho za ruky a s kľudom bez bolesti. Mali sme čas sa s ním rozlúčiť, pripraviť ho na poslednú cestu a všetko bolo tak prirodzené. Lekári ho moc neriešili, pamätám, že do nemocnice išiel chodiaci len kvôli odberu vzorky a po týždni nám ho vrátili ako ležiaceho. A potom začali už neznesiteľné bolesti, našťastie sme mali kontakt na mobilnú starostlivosť a chodila k nám sestrička a tá mu pichala morfium v malých dávkach a to zaberalo takže bol bez bolesti a v pohodlí. Striedali sme sa pri ňom všetci, mal v izbe polohovateľnú posteľ, masážny elektrický matrac a boli sme vždy 2 ak ho bolo treba polohovať, umývať, prezliekať, pokiaľ mohol vždy nám pomáhal.
A zvladla by si starostlivosť o ležiaceho človeka v takomto stave?
Dokázala by si dá plnohodnotne postarať?