Dobrý deň,
bola mi diagnostikovaná ťažká depresia a schizoafektívna porucha.
Už rok sa liečim antidepresívami trittico a valdoxan antipsychotikom rispen, chodím aj na psychoterapie ale zatiaľ mi nič nezaberá. Trpím absolútnou emočnou plochosťou, nepociťujem radosť, lásku, smútok ani žiadny iný pocit. Samozrejme ma rodina podporuje v liečbe no nevedia sa zmieriť s mojím stavom. Som absolútne izolovaná od okolia, práve kvóli tým pocitom. Je tu niekto kto má podobný problém. Ja sa už rok takto trápim a je to začarovaný kolotoč s ktorého nie sa dostať von. Mám len 24 rokov a vždy som bola usmiata žena plná energie. Ďakujem
@bluka2 Ahoj, ďakujem za podporu. Riešenia žiaľ hľadať musím inak by som tu už nebola. Svoj stav konzultujem s viacerimi lekármi. Za lekárom som bola a pridal mi ešte jedny lieky, ktoré by mohli pomôcť. Mám v pláne taktiež vyskúšať aj viac psychoterapeutov, nakoľko moja psychologička je zatiaľ bezmocná. O podporných skupinách som ešte nepočula ale ďakujem za radu, veľmi si ju vážim. Ďakujem.
Ahoj.
Asi to je dost tazke pre teba. Ono tazko je k tomu cosi povedat, ked nevieme, co je za tym. Rozhodne forum nie je najlepsie miesto a ani zdruzovanie sa s dalsimi depresivnymi ľuďmi (moj nazor). Pretoze ked sa citis na nic a stretavas sa s ludmi, ktori sa citia na nic, ako ta môžu vytiahnuť hore. Tvojim pocitom plne rozumie psychoterapeut, tam vidim velku oporu. Tvoj stav je teraz taky ake je. Robis co mozes. Ked to tak budes citit, mozes sa porozprávat so psychiatrom o hospitalizacii. Neviem ako sa u teba depresia prejavuje, co vsetko to obnasa. Ci je reakciou na nejaku situaciu alebo prisla z nicoho nic. Doveruj ludom, co sa o teba staraju. Nielen rodine, ale i lekarom. Doveruj liecbe. Je na mieste na terapii prebrat vsetky temy z tvojho zivota, ktore v tebe zanechali negativnu emociu. Vsetko co ti ide hlavou treba vypovedat. A na to niet snad lepšie miesto. Ludi stretavaju rozne choroby. Vzdy je to nove a asi je este skoro riesit nejake prognozy. Ale liecba vzdy vyzaduje cas. Velmi ti drzim palce! A bojuj.
@bluka2 Myslela som nieco taketo, narychlo som pogooglila, ale ako vravim, nevyznam sa: http://www.cprtrencin.sk/clanok/podporna-skupin...
Ja som na tom podobne co sa tyka prezivania alebo pocitov.Ak si bola predtym zena plna energie,muselo to niekde zacat..Co bolo u teba spustacom?Si slobodna,ci mas aj manzela a dieta/ deti?
@mariamayi Ahoj som slobodná žiaľ, bez priateľa. Momentálne ani nemám šancu spoznať nejakú známosť, nakoľko nemám žiadne pocity k sebe nie to k okoliu. Ako sa s tým vysporadúvaš ty? Budem úprimná že ja som si práve z tohto dôvodu pred rokom siahla na život. A odvtedy to pretrváva. Kaźdý deň je jedno veľké divadlo. Tebe sa dá udržať kontakt s okolím? Lebo ja nakoľko nič necítim mám problém nejak nadviazovať kontakty ba si ich udržiavať. Ďakujem za odpoveď
No v prvom rade musis vediet co je,resp.co bolo spustacom...neviem ci som spravne pochopila,ze u teba to bolo prave to,ze si nemala priatela a preto si si siahla na zivot?ci nieco ine?U mna to zacala v takom veku ako mas ty,ked som nastupila do prace,priatela som nemala,lebo vzdy sme sa s tym pravym akosi minali...ja som sa zalubila do nespravneho a opacne...srdcu nerozkazes...v praci kopec problemov,ako novacik som si najprv vsetko privelmi brala k srdcu,ale potom ani neviem ako nastal zlom a zacala som si sama pre seba hovorit...no a co...je mi to jedno...som len clovek a potlacala som v sebe rozne strachy...postoje...az to postupne nenapadne doslo k tomu,ze moj citovy ci emocialny stav je nulovy...inak povedane "emocionalne mrtva" ...je to velmi nadlho...no to vidim az po rokoch trapenia,ze kde bol pes zakopany.Ja som inak veriaca a prave viera v Boha mi pomohla prekonat tie tazke roky a nevravim ze je to uplne super,ale omnoho lepsie....Citovu vyprahlost prezivali aj niektori sväti...napr.prdcitaj si listy matky Terezy...mozno sa tam najdes v podobnom prezivani...alebo Jan z Kriza...je to nadlho...a tiez zalezi z akeho uhla pohladu sa pozeras na svoje tazkosti.....
Este aj tvoj nick sa mi paci,lebo to je moje oblubene meno Sarah...tiez som si ho v minulosti davala ako nick a chcela som dat dcere meno Sarah 🙂
@mariamayi Ahoj nie to vôbec nie, urobila som to preto lebo som prestala milovať svoju rodinu, svojich blízkych a svoj život ako taký a napadlo ma že to je môj koniec. Práveže som bola silne veriaca a aj keď momentálne nemilujem Boha snažím sa obraciať práce naňho. Aj dnes mám sedenie u jedného veľmi dobrého misionára preto snažím hľadať pomoc kde sa dá. Ja si myslím že som sa nejak zľakla života a bála som sa odsudzovania za moju chorobu, žijem na dedine a tu človek nálepku blázna dostane veľmi veľmi ľahko. Presne sa tak cítim ako to popisuješ emocionálne mrtvá. Ja si ale sem tam aj poplačem keď sa viac zamyslím nad tým ako zle na tom som, čiže verím že tie emócie tam niekde sú len ich treba nájsť a odblokovať. Ak sa môžem spýtať vedieš normálny plnohodnotný život? Lebo u mňa je to veľmi problémové.
ahoj. co bolo spustacom tejto tvojej choroby?
Co by ta urobilo stastnou? Musis vstat a nevzdavat sa. Ono zivot je taky raz ok a raz na prd. Ale takto to chodi. poznala som cloveka ako ty. On to vzdal lebo ho nechali 2 zeny. Nedal sancu dalej zivotu....Nedal sancu prist mozno tej pravej, ktora nanho niekde cakala. On to vzdal a ukoncil to....
Je to na tebe. Musis robit to , co ta robilo stastnou kedysi. Ale viem ano , ze je to choroba potrebne su lieky. Ak to vzdas, tak prehras.
páči sa mi,že si bojovnícka - tak do toho- hlavu hore-život čaká...
Ake zdravotne problemy si mala pred spustenim psychickych?
A depresia nieje o pocitoch? Teda o smútku? Ak máš ťažkú depresiu tak ako môžeš byť bez emócii? Len sa pýtam ja sa do toho nevyznám a zaujíma ma to.
@dharmasanata vraj je emočná plochosť spôsobená tou schizoafektívnou poruchou, že je to jej následok. No vraj niesom schizofrenik lebo im je vraj jedno že tieto pocity nemajú a mne to určite že jedno nie je. Podľa mňa aj lekári sú v tomto aspoň u nás na Slovensku stratený. Mne napríklad môj psyhiater navrhol vyskúšať dokonca aj extázu, ževraj to môže vo mne niečo vyburcovať, škoda že nie je na predpis :D ale určite sa do toho nehodlám. Hm o smútku ťažko povedať som v kontakte s jedným mladým mužom čo zažíva to isté a má tiež ťažkú depresiu. Neschopnosť prežívať pocity spôsobuje práve anhedónia, to je vyslovene príznak depresie. Ja som si svoju diagnózu nechcela priznať rok, vždy som len myslela na svoj koniec ale teraz som odhodlaná s tým niečo robiť. Možno to je nejaký môj nový začiatok ako pomôcť ľuďom ako som ja a naučiť sa žiť odznova hlavné je to nevzdávať. Ak by som nemala milujúcu rodinu už dávno by som tu nebola, momentálne žijem hlavne kvôli nim ale aj to je cesta ako žiť s touto chorobou.
Ahoj, ja to sice ani nepoznam, ale zda sa mi to super, ze sa nenechas odradit a hladas riesenia (ci uz s dr. alebo tu). A ked ich hladas, urcite ich najdes. Skus ist znovu za psychiatrom, ak uz dlhsie beries tie lieky a nevidis zlepsenie. Skus kludne konzultovat tvoj stav s druhym. Mozno zmena liekov alebo ine davkovanie urobi velku zmenu. Kludne vyskusat aj viac psychoterapeutov. V okoli nemate nejake podporne skupiny?Drzim palce