Stretli ste sa už s niekým kto mal viacnásobné zlomeniny a bol v umelom spánku?
Dobrý deň, prepáčte že píšem už druhý krát ale som veľmi zúfalá. Môj príbuzný nešťastne spadol a má veľa zlomenín a je v umelom spánku v nemocnici a taktiež mu musí pomáhať dýchací prístroj momentálne. Má zlomené stavce, rebrá, hrudny mostík toto je asi take najdôležitejšie. Prosím vás pekne prešli ste si niekto niečim takýmto aspoň podobným ? Zvládli ste to v pohode, dostane sa z toho človek ? Mám veľký strach každý deň, čakanie má veľmi ubíja a čakáme len aby sa to rýchlo hojilo. Prosím vás ak ste mali niekto niečo podobne alebo ste to prežili napíšte mi vaše skúsenosti prosím. Ďakujem veľmi pekne.
Dnes v Damskom klube na RTVS bude lekar hovorit o regeneracii zlomenin 🙂 mozno spomenie aj nieco, co vam pomoze
@renate43 áno vy ste mi pomohli veľmi, ďakujem moc ja mám veľký strach každý deň. Ono je to ešte krátko stalo sa to v sobotu. Vy ste sa ako dlho liečili na tie zranenia ? Alebo kedy najskôr sa to začalo lepšiť ? On má za sebou jednu operáciu chrbtice, no dnes mi doktor povedal že mu tu chrbticu musia opäť operovať. Ja sa tak hrozne bojím, len plačem, nejem, nespím poriadne nič mi nechuti to sú najhoršie dni pre mňa momentálne. Je naozaj obdivuhodne ako ste to zvládli, dufam že to tak bude aj na našej strane a prajem Vám veľa zdravia v živote ktoré je najdôležitejšie.
@anka712 ano dlho. Som 2 mesiace bola ako ležiaci pacient. Potom pol roka na invalidnom vozíku a rok rehabilitácia , potom sa musela učiť všetko odznova . A ešte roky to trvalo kým všetko bolo ako predtým. Ak vám môžem poradiť neukazujte vašu slabosť ľútosť a smútok vášmu známemu. Premna to bolo najhoršie, neznášala som to . Vždy som sa snažila mojich príbuzných povzbudiť a srandu robiť stoho aby som im to uľahčila. Treba veriť že všetko bude ok. A hlavne sa nevzdať. Nikdy nezabudnem vedľa mňa ležala jedna 16 ročná zo zlomeninou chrbticou lekári tvrdili že nikdy od krku dole nebude nič cítiť . Po rokoch som ju vypátrala a čuduj sa svete žije dosť aktívny život, síce ešte nechodí ale nemá to ďaleko od toho. Vedľa mňa sa vystriedalo veľa pacientov a vydela som všeličo preto viem ze nie všetko je pravda čo lekári tvrdia!
@renate43 ďakujem veľmi pekne za info. Ja mu práveže neukazujem smútok, ani som pri ňom radšej neplakala aby som ho nerozrušila ale on mi plakal a moc mi to neuhlačil ale nemôže rozprávať ani hýbať sa. Povedala som mu len že to zvládneme a pokýval mi hlavou že áno. Každým dnom dufam že to bude lepšie a lepšie a že sa z toho čím skôr dostane a hlavne aby sa mu tie kosti dali čím skôr dokopy potom už by mohlo byť o niečo lepšie, keď sa mu budú zrastať
@eliska13 60 bude mať, práveže miechu nakoniec v poriadku nemá ale to nám nevedia ešte na 100% povedať či bude chodiť alebo nie, no asi preto mu budú operovať zase chrbticu aby dali dokopy tu miechu pretože mi aj lekár povedal do telefónu že sa snažia aby to zvládol čo s najmenšími následkami, prepichnute pľúca nemá.
nicim takymto sme si veru v rodine nastastie nepresli, no nic ineho ti poradit nemozem ako to, ze nemozte prestat verit a hlavne musite stat pri sebe
hlavne sa nevzdávajte, môj brat mal autohaváriu, krvácanie do mozgu, týždeň umelý spánok lekári nás varovali pred ochrnutím od krku... bol to najhorší týždeň v živote.. prebral sa, mal poškodenú "len" krátkodobú pamäť. Nevedel čo sa dialo minútu dozadu, nevedel čo je keď sme to schovali za chrbát bolo to hrozné... napriek tomu si to vôbec nechcel pripustiť, pýtal sa do školy...tak mu to po mesiac lekárka povolila.. do pol roka si spravil vodičák, do roka zmaturoval.... je to úplne iný prípad ale teraz sa treba hlavne snažiť, nevzdávať... bude možno potrebovať veľa psychickej i fyzickej pomoci, ktorú si takýmito myšlienkami vyčerpáš zbytočne. Držím palce
Neprestávame veriť absolútne pretože my to zvládneme spolu, len mne je to všetko ľúto a hrozne má to mrzí, mám nervozitu z toho všetkého a neviem ako a čo bude ďalej..ale veľmi pekne Vám ďakujem že ste mi napísali
@anka712 zdravím. Ja som bola úplne dolamana. 4 operácie a panvu mám tak poskladananú a drží ju pokope proteza. Lekári ma posielali na invalidný dôchodok. Ale ja som si povedala ze nie. Žijem plnohodnotný život, športujem behám chodím do fitka, do roboty všetko ako pred nehodou . Dôležité je nevzdát ta a neľutovat sa! Život ide ďalej a to mne lekári povedali že v živote nebudem vedieť viesť normálny život. Ja som im dokázala že sa mýlia 😊. Dúfam že som troška pomohla .