Ahojte idem sa Vám troška vyrozprávať a možno mi budete vedieť poradiť......začalo to tento rok nikdy predtým som také stavy nemala......neviem či to nazvať úzkosť.....ale prídu namna také myšlienky v hlave nad ktorými za inými okolnosťami vôbec nerozmýšľam začne mi behať hlavou hroze scenáre potom si začnem vyčítať že veď ja som taká nikdy nebola je mi ľúto že proste teraz taká som nechcem to a takto sa to začne somnou točiť do okola mávam to tak raz za mesiac áno všimla som si že to je väčšinou pred menzesom alebo počas menzesu bola som na endokrinologii zistili mi len znížení progesterón teraz beriem tabletky navštívila som aj psychologicku ktorá mi povedala že som v pohode jedine že mám strašný strach a viac neriešila anoo to je pravda namna to príde a ja ostanem úplne nalakana až mi zle ostane bojím sa čo mi zase pôjde hlavou a či to zvládnem....beriem magnézium každý deň plus B6 vitamín keď je už úplne zle dám si Persen.....ale ja nechcem mávať také stavy chcem byť ako predtým baby čo robiť??? ďakujem
@malinoismum a ty si brala antidepresíva koľko??? Nechcem lieky na koľko sa už dosť dlho snažíme o dieťa....a už také stavy nemavas vôbec
@milos32nika21 Nie nemavam.. mala som ich rok ale po polroku sme s MUDr znižovali dávku, nieje ro hanba, niekto lieči kosti a iný dušu... asi som mala šťastie na doktora.. ale úprimne mne psychologická nepomohla vôbec ;(
@malinoismum a aké si mávala ty stavy?
@milos32nika21 a to psychologicka nechcela s tebou ďalej pracovať?veď ten strach z niecoho prameni
@luccija nie povedala mi že to prejde že si nemám všetko v hlave zle vysvetľovať a učila má dýchať
@milos32nika21 mne je tiež horšie pred menzesom taká sebalutost, nervozita.Hlavne sa nesmieš zľaknúť ako prišlo, tak odíde nevšímaj si to.Davaj si dlhodobo b vitaminy magnezium.Stavy úzkosti má veľa ľudí, keď máš len toto ešte dobre😊
@eliska13 vážne????áno len toto a niekedy mám pocit že si to aj sama nahovaram že už sa tak toho bojím....dúfam že to prejde
Hej tiez to mavam obcas. Som v pohode a potom pride nejaka udalost, ktora ani nie je nejako extra stresujuca, nevyriesitelna, ale mna zrazu z toho prepadne uzkost, zacnem nad tym premyslat, potom sa mi stav este zhorsi, lebo ma stresuje to, preco si to tak pripustam.. no nic prijemne to veru nie.
@milos32nika21 z mojej skúsenosti - najmä hovoriť doma o tom, tam je pomoc ista... následne poradia že či sa nepôjdeš poradiť aj s psychiatrom (u mna to bolo potrebné a bola som si toho vedomá ale nechcela som si to priznať...) a s radosťou ti mozem napísať že dnes už niesom ani na antidepresivach a som ešte lepšia ako predtým než sa mi “to” stalo...