Stres z cestovania

Ahoj... je uplne normalne ze mas z toho strach ked si mala nehodu v mladsom veku, ale nemozes sa toho bat navzdy. Moja rada znie tak, ze by si nemala uz trpiet nad zabudnotou minulostou, ale zit v pritomnosti. Mozno ze sa mi to lahko hovori kedze so nic take nezazila ale viem na isto ze ked sa toho budes bat bude to len horsie. Strach musis prekonat ci uz si v aute s niekym alebo sama. nezabudaj ze prekonanie niecoho coho sa bojis je prvym krokom k uspechu. Tak nemysli na zle veci a hlavu hore! Drz sa...

Súhlas,že teraz to nerieš keď máš bábätko aby si sa zbytočne nestresovala. Tvoj partner by mal o tom vedieť,uľaví sa ak tebe (navyše opadne z teba kúsok toho strachu) a ak budete plánovať vylety tak bude na to myslieť a plánovať to podľa toho. Planuj si výlet tak že popremyslas kde sú wcka a hlava bude v istote,že sú wcka po ceste a môžete kedykoľvek zastaviť. podobná nehoda sa stala aj môjmu bratovi a rovnaka nehoda aj svokrovi na spoločnom výlete a všetko je ok. Proste sme ľudia a stať sa to môže komukoľvek- len to treba vnímať ako bežnú situáciu a malymi krokmi prekonat tie obavy.

Na zaciatok by som to povedala priatelovi. Nechapem ako mozete mat uprimny vztah, ked nevie o takej dolezitej veci. Treba mu uprimne vysvetlit, ze mas takuto fobiu a v pripade, ze budete cestovat, tak ti bude pomahat tie wcka tiez hladat a bude na to mysliet. Ja mam takto problem s mocovymi cestami a manzel vzdy mysli aj na to, aby sme mali prestavky. Je to uplne normalna vec. Co nie je normalne pre mna, ze tak dolezitu vec o tebe partner nevir. A mozno aj tebe by to zvysilo komfort. Ja tiez nerada cestujem. Manzel to o mne vie, a ked uz niekam mame ist, tak je mi skor oporou, ako by nadaval, ze preco nechcem nikam chodit.

Take veci sa stavaju, mne sa to uz tiež stalo😀, maximálne sa ľudia zasmeju a svet sa preto nezruti, nos so sebou veci na prezlecenie a hotovo, minule manžel zažil to, že v hornbachu sa pani pos.... A tieklo jej to dole nohami, smrad neskutočny , išla na záchod a manzela poslala domov pre náhradné oblečenie, pokiaľ nejde o život tak nejde o nič🙂

@bluka2 ďakujem za odpoveď, no ono mne robí aj problem keď mám ísť 100km na výlet len hneď myslím kde sú wcka a podobne.. aby sa mi zasa nestalo to čo sa stalo a teraz keď som tehotná ako som už písala je to horšie. Ale snazim sa byt len doma a chodiť tam z čoho nemám vôbec stres. Meditáciu vyskúšam, musím si popozerať niečo aby som to prekonala.
A tebe gratulujem že si prekonala taku fóbiu, dobrá si.. máš môj obdiv, lebo viem čo to je sama prekonať niečo take čo nám robí traumu 😒

@laurapetrs ďakujem ❤️ Dúfam že to prekonám čo najskôr a bude dobre aby som aj s dieťaťom mohla v pohode chodiť na výlety bez stresu v budúcnosti. No a teraz to nejako už len prežiť tu cestu keď dakde pôjdeme na výlet.. ja si vždy poviem že sa nemôžem stresovať skrz maleho lenze niekedy to nejde a aj tak mám taký stres z cestovania že to neviem dostať z hlavy.
Doktor mi povedal keď som brala lieky že niektori sú takí čo ani z domu nevychádzajú a to nechcem aby bol môj pripad

@majah212 ďakujem.. ja neviem ale ako to mám povedať priateľovi? Ja sa hrozne hanbim o tom rozprávať a zdôveriť sa s takýmto niečim. Vazne je to ťažké na psychiku takáto trauma. Ledva som to povedala sestre že čo ma trapi..

To máš takú neurozu čo, keď ..vyhybave správanie prečítaj si niečo o tom....a, keď ideš do práce, v aute, do obchodu tiež na to myslíš?asi nie, lebo to sú veci, ktoré keď chces žiť musíš robiť automaticky.preto sa tým výletom, cestovaniu vyhybas a žiješ v komfortnej zóne kde máš istotu.Ked chces z toho vyjsť budeš musieť len skúšať a nepoddat sa tomu.Urcite prvé razy budeš nervózna, neistá a práve vtedy Ta bude bolieť brucho, stres, preháňanie, až zistíš, že veď vôbec sa nič nestane, ak mi bude treba miesto sa nájde. Vsade sa dá ísť na toaletu aj v lese, aj sa auto da zastaviť a pod.. stalo sa Ti niečo nepríjemné a preto tak uvazujes.Ak budeš chcieť žiť plnohodnotný život s dieťaťom určite to prekonas to máš dobrú motiváciu nebudeš môcť myslieť, že sa Ti to stane na ihrisku, ak budeš chcieť ísť do Zoo, na výlet tiež.Je to v hlave preto Ti lieky pomohli.Iba skusaj krátku trasu, dlhšiu časom si zvyknes.to je taká automatická myšlienka ideme na výlet určite to nezvládnem a stane sa nehoda ...

Zarazilo ma,ze priatel o tom nevie? Co za vztahy to ludia pestuju,ked nevedia zakladne veci o sebe? Musis mu o tom povedat a spolu to prekonate a brat lieky od psychiatra??? Mozes si gratulovat,ak sa ti narodi zdrave dieta. Zaklad fobie je,aby okolie o nej vedelo a ked sa mas o koho opriet a pride to na teba,je tam ten druhy,aby ta ukludnil a spolu to prekonali. Budes mat dieta,to budete zavreti len doma? A tvoj priatel ani nebude vediet preco? Wc je vsade. Na kazdom kroku su cerpacky a prinajhorsom stiahnes gate pri krajnici. Ja mam fobiu z ludi,ale napr.milujem davy cudzich ludi. Ja nemam rada dav ludi,ktori ma poznaju 😀 napr.taka svadba,oslava a podobne,ale chodim vsade,nebranim sa im a dari sa mi zvladat. Mam dalsiu fobiu,to tiez prekonavam len tak,ze idem do toho,nebranim sa. A ked chces vediet ja som sa tiez raz pokadila 😀 dospela,chytila ma hnacka,wc nikde no des. Nastastie nemam z toho traumu skor usmevnu prihodu,lebo asi 45 minut som kracala domov uz uz som chcela ist do krikov,ale vsade boli ludia,nedalo sa inak ako do gati 😀 a najhorsie,ze v tej chvili ako ti trrba zabudne clovek racionalne mysliet. Netrap sa tym,kazda mame nieco take a je to ludske.

najdi kvalitneho psychologa ktory sa zameriava na fobie uzkosti traumy. to je to cim trpis. dlhodoba cielene psychoterapia v tomto vie pomoct. tzv. autogenny trening. dychanie. mindfullness. meditacie. prijatie. odpustenie. spracovanie tej prvotnej traumy. celit tomu ze aj ked by sa splnili tie najhorsie scenare tak co sa stane ? budes menej milovaniahodna? keby sa to stalo sestre ktoru spominas mala by si ju menej rada? menej by si si ju vazila? preco na seba si taka? mozno sa pozri ako si bola vychovana svojou mamou otcom. mozno potrebujes preprogramovst svoje presvedcenia a ocakavania. identofikuj svoje vbutorne narativy: ludia sa mi budu smiat. budem sa citit hrozne. urcite sa mi to stane znova. vies tvoje fyzicke telo reaguje na tvoje psychicke rozpolozenie. cize de facto si v bludnom kruhu. ako chlap ktoremu sa raz nepostavil a uz sa vopred boji ze sa mu to stane opat a kedze sa boji tak sa mu to opat stane a tak dokolecka dokola. sama citis ze ta to obmedzuje. nevyhovuje ti to. zmen to. vies ludom sa stava bilion pruserov. kamoska napr ako soferka uviazla v zapche a komplet sa pocikala ze to vytieklo z auta. kamoska sa pogrcala v taxiku ale tu grcku prehltla. jeden kamos ogrcal na chate v posteli kamosku a potom v tom spali... znamej pretiekla vlozka ked mala biele nohavice a sedela u znamych na bielom gauci. veci sa nam v zivote deju. ide o nas postoj povahu a spracovanie. drzim ti v ramci tvojhi problemu palce. mne sa napr stalo ze som zazila dopravnu nehodu. id vtedy som sa bala v aute. zadrziavala dych. napinala telo... postupne som to prekonala a teraz som diabolsky sofer.

Je to partner, otec dietata, proste si sadnite a povedz mu ze by si mu chcela nieco povedat co ta uz dlho trapi a obmedzuje na zivote atd. Ak je partner chapavy tak ta podpori (alr to nevie nikto z nas tu posudit akeho mas partnera, aky je empaticky a ake vhodne slova zvolit, to vies asi len ty 🙂. Zakladom fobie je postavit sa tomu, pomenovat javy, veci, pocity a spracovat to. Proste pracovat s tym a zaklad je mat oporu v partnerovi. Zacni napr. Ttm ze si to sama pre seba povies nahlas a "porozpravas" sa sama so sebou a potom pride na rad rozhovor s partnerom

@marca12 nie nevie o tom, myslela som si že ma to prejde a prekonám to sama ale neviem to prekonať je to ťažké ale budem musieť mu to povedat, aby vedel čo sa deje . Lieky som brala pred dvoma rokmi a nie dlho, na chvíľu mi to pomohlo a keď som prestala brat lieky tak opäť to iste, takte lieky už nepripadavaju do úvahy teraz, tak neviem prečo by som nemala mat zdravé dieťa ? Veľa žien berie práveže aj antidepresiva a podobne v tehotenstve a majú zdravé deti, toto je už druha téma 😊
Takze tak, ale snazim sa prekonať to a byt v pohode, keď to príde predýchať a byt v pohode.
To fakt aj tebe sa stalo? A brala si to v pohode ? No mne sa to iste stalo kde boli aj ľudia a podobne a odvtedy mám takú traumu proste že nestihnem opäť.. a vždy len premýšľam kde sú wcka keď aj dakde idem.. otras proste cele zle, ale som rada že som sa aspoň tu zatiaľ zdôverila na začiatok a ďalej to budem riešiť.

Vela ludom sa to stalo,ale nikto s takym nebude chvalit. Tiez to vie len priatel a dobre sme sa na tom zasmiali. Nemala som ziadnu traumu ani zly pocit. Viem len jedno,ze ak ma to este niekedy chyti,je mi jedno,kde to pride,stiahnem gate hocikde v krovi pred ludmi. Pre mna to bol tak vtipny zazitky aj po rokoch sa na tom viem dobre zasmiat a smiala som sa aj vtedy,ked som si prala nohavicky az mi slzy tiekli,sama som bola vtedy doma.

Určite s týmto a podobným zážitkom nie si sama. Stalo sa to aj mojej svagrinej. Najedla sa hrušiek a išla na autobus-medzimestsky spoj. Chytilo ju to už na zastávke práve ako autobus prišiel. Tak v sekunde prehodnotila situáciu, do busu našťastie nenastúpila a ľudia-neludia, šup ho za plechovu zastávku, gate dole a rovno tam to pustila. Zastávka prázdna nebola, ľudia nastupovali, vystupovali, čakali, takže trapas to bol, ale stále lepšie akoby to pustila v buse😉 Vzala to s humorom, nenormálne sme sa smiali, keď nám to rozprávala 🤣

Ahoj ja trpim tiež fóbiou aj z cestovania , vôbec nechodím autobusom , vlakom , autom ešte áno , ale ak mozem skús psychológa , ja chodím teraz pravidelne len mám aj Ind diagnózy tak je toho veľa čo riešime a začínam sa cítiť istejšie .Nie je to na 100% ale skús a lieky pn neprepisuje a nič za to nedáš , aby si na dieťatko neprenášala stres ... mala som to riešiť už dávno , no vždy bolo niečo prednejšie , doma mi je najlepšie cítim sa bezpečne , no hádam to pomaličky pôjde držím palce

Ďakujem Vám každej jednej za odpoveď, zasmiala som sa nad Vašimi podobnými situáciami, ako ono je to aj mne smiešne keď so sestrou spomíname na to, alebo aj s rodičmi, lebo oni vedia o tom. Ale smiešne mi to nepríde, keď mám niekde ísť do neznáma vtedy ma chytajú tie “ataky” a stavy, že čo AK sa mi to zase stane, snazim sa vždy ukľudniť, že sa mi nemôže nič stať, všade sú wcka.. lenze ja mám problem, keď dakde ideme a ideme sa najesť a vtedy ma to aj chytí, že čo ak ma preženie z toho obeda alebo sa mi stane zasa to iste. ( aj predtým som sa najedla a išla na bus).. proste stres.
Ale snazim sa vyrovnať sa s tým a naučiť sa žiť s tým, musí to prejsť.. skusim to aj partnerovi povedať len neviem ako príde mi to hroozny trapas.. 😬

Nepôjde to zo dňa na deň musíš trénovať.To máš myšlienku, ktorá Ťa stresuje.Nirkedy vyskúšaj ísť v okolí sa sama najesť v kľude, v reštaurácii je WC.Ty sa musíš presvedčiť, že sa Ti nič nestane, lebo akonáhle sa začneš báť už to ide.Tak ako automaticky robíš veci, ktorých sa nebojís a vôbec nad tým nepremyslas časom začneš aj toto.Ja som po autonehode nevedela chodiť s nikým cudzím v aute, v autobuse ma chytala panika, tak som radšej vystúpila skôr a išla peši.sedenia u psychológa by Ti velmi pomohli😀

Mne sa tiez stalo ked som bola este na strednej, isla som zo skoly a tak ma skrutilo ze koniec, nevladala som stat na nohach, oblieval ma pot, nedokazala som dojst domov - tak som vosla do prvej budovy, taka starsia administrativna budova a v krcoch sa pytala vratnika ci tu najdem niekde toaletu - stravila som tam skoro 45 minut, bleda, spotena, myslela som, ze tam rovno skolabujem. Pozeral po mne dost divne, ale v tej chvili mi to bolo jedno.
Podobna situacia sa mi stala potom este raz - a to som bola s partiou kamaratov, cakali na mna na vylete, kazdemu bolo jasne, ze som si neodbehla len vycikat sa :D a tiez som to zvladla, ludia to tak neriesia.
A zas zazila som opacnu situaciu s kolegom zo zahranicia, ktory bol u nas na sluzobke - jemu to bolo velmi trapne, ale ja som to nijak neriesila, on sa vkuse ospravedlnoval, ze som ho musela cakat, ze asi zjedol nieco co mu nesadlo - povedala som mu nech je v pohode, ze to neriesim, stalo sa, potreboval dlhsiu hygienicku prestavku a je to ok.

Potom som mala tiez stresy z toho, ze niekam budeme cestovat a ostaneme na dialnici v zapche, alebo niekde v prirode, v horach na vylete a ze co potom. Ale prave z toho stresu je zaludok a creva v nepohode, cize je to horsie ;)

V dnesnej dobe su uz toalety pristupne ozaj skoro vsade - v mestach nie je problem, na ceste motoreesty, odpocivadla, v prirode vacsinou na zaciatku turistickych codnickov, na horskych chatach, pri roznych turistickych atrakciach (hrady, zamky, jaskyne...).
My ked cestujeme s kamosmi, tak to nie je nejaka tabu tema, hocikto povie, pockajte, neodchadzajme este z ubytka, ja este nemam vybavenu rannu toaletu, alebo pocas cesty povie, ze musime stat, alebo hocikde v meste.

Existuje inak aj aplikacia, ktora ti ukaze najblizsie verejne pristupne toalety v tvojom okoli - to je fajn ak cestujes do zahranicia alebo na miesta, kde si nie si ista ci je wc k dispozicii.

ahoj zaujímalo by ma či si už vyriešila svoj problém 🙂 . pretože trpím niečím podobným resp. takou istou fóbiou a neviem sa toho vôbec zbaviť... . Vkuse, ked niekde idem a nepoznám to tam tak mám v hlave len to že kde je najbližšie dáky záchod alebo niečo kde sa dá ísť ked ma chytí a už mi to lezie na nervy . Mávam to hocikedy stači že idem autom niekde daleko dostanem sa do kolóny áut kde musím čakať a hned ma začne bolet brucho a už sa len obzerám kde by som to šiel dat zo seba von..... ak maš dáky recept nato ako to vyriešiť bol by som rád 🙂

@mipo1 ahoj, napisem ti súkromní správu, mozme si o tom napísať. Úprimne ešte som to neriešila, som objednaná na psychoterapiu ale až na máj

Ahoj, môžem sa opýtať či ti pomohla psychoterapia ?

Ahojte priatelia, ja mám taký istý problém a už to prešlo do štádia kedy už neviem prejsť ani do obchodu ktorý je hned pri našom dome ☹ idem nakupovať na 5x lebo ma stále chytí panika .....v hlave mám len záchody nad ničím iným neviem rozmýšlať.Skúšala som aj psychoterapie ale to mám niekde v podvedomí uložené a neviem čo mám robiť.

@majakolarova ahojte,pripojim sa. Ja tak som už dva roky,ale myslim si že sa snažím nemyslieť na to
Chldievame aj cez celu republiku autom na návštevu,alebo na vylet, ale stale su to stavy ze ak chodím do práce tak krce v bruchu co ak ma preženie.
Snazim si stale hovoriť ze nic sa mi nestane veď tiež ma.nebavi sediet doma do konca života so strachom, snazim sa bojovat aby môj život bol taky ako kedysi

@barbied ja som najprv myslela že som sama čo ma take problémy ale tu pozerám že ich je kopa 🙂 inak ja už konečne som v pohode musela som upraviť jedálniček pretože som zistila že mám intoleranciu na histamín a najviac mi pomohli tablety inodium bola som v klude pretože neexistuje že by ma prehnalo takisto ukludnuje takže ani pri strese som si nedokazala vyvolať strach no bala som sa či nebudem od nich závisla ale nie a dokonca ani neporusuju črevnu mikrofloru.